Jorge Mario Bergoglio – tak znelo pôvodné meno súčasného pápeža Františka, pod ktorým ho takmer nikto nepoznal. Narodil sa 17. decembra 1936 v Buenos Aires. Je výnimočný tým, že je prvým pápežom zo západnej pologule, pochádzajúcim z Južnej Ameriky, a zároveň aj prvým z jezuitského rádu.
Bergoglio vyrastal v argentínskej rodine talianskeho pôvodu. Hoci sa pôvodne plánoval venovať kariére chemického technika a istý čas pracoval v potravinárskom priemysle, jeho život sa nakoniec uberal úplne iným smerom. Keď mal 21 rokov, vážne ochorel na zápal pľúc, ktorý si vyžiadal odstránenie pravej časti jeho pľúc.
V roku 1958 vstúpil do noviciátu jezuitského rádu a neskôr sa intenzívne venoval štúdiu. Absolvoval humanitné vedy v Čile a získal licenciát z filozofie v Buenos Aires. Po ukončení štúdia začal vyučovať literatúru a psychológiu na strednej škole a zároveň pokračoval v teologickom vzdelávaní. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1969 a o štyri roky neskôr sa stal predstaveným argentínskej jezuitskej provincie.
Počas 80. rokov Bergoglio pôsobil ako učiteľ, rektor a pokračoval v postgraduálnom štúdiu teológie v Nemecku. Roku 1992 bol menovaný pomocným biskupom Buenos Aires, o šesť rokov neskôr sa stal arcibiskupom a v roku 2001 získal titul kardinála.
V čase ekonomickej krízy v Argentíne na prelome milénia si získal uznanie vďaka svojej skromnosti a blízkosti k obyčajným ľuďom. Odmietol luxusné sídlo arcibiskupa, žil v jednoduchom byte a po meste sa pohyboval mestskou dopravou či pešo. Ako veľký zástanca sociálnej spravodlivosti sa stal významným obhajcom chudobných.
Keď v roku 2013 Benedikt XVI. abdikoval, konkláve začiatkom marca rozhodlo o jeho nástupcovi. Bergoglio bol zvolený v piatom kole hlasovania a ako pápež si zvolil meno František – na počesť svätého Františka z Assisi, známeho svojou pokorou a službou chudobným.
Už v prvých prejavoch zdôraznil dôležitosť pomoci najzraniteľnejším. V roku 2013 vytvoril poradnú skupinu ôsmich kardinálov na reformu cirkevnej politiky. Neskôr vyvolal veľkú pozornosť vyjadrením, že Kristovo vykúpenie sa týka „všetkých“ – aj neveriacich. Táto myšlienka bola široko interpretovaná ako gesto otvorenosti, hoci Vatikán neskôr upresnil, že pápežovo vyjadrenie bolo nesprávne pochopené.
To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓