Keď som mala 16-17, nezaujímalo ma nič iné, len celebrity na červenom koberci. V izbe som si po stenách lepila modelky, ktoré mali dokonalé telá i tváre. Snívala som, že i ja budem mať život, kde budem stredobodom pozornosti a muži budú mať o mňa záujem. Vedela som, že s týmto snom nepochodím u svojich rodičov, veď kto by svoju dcéru podporoval v niečom takom? Navyše pochádzam z dediny a silno veriacej rodiny, ktorá sa mimoriadne zaujíma o to, čo povedia iný a čo sa o nás hovorí.
Uzavrela som sa do seba a videla som len svoj cieľ. Nechcela som dopadnúť ako moja mama: fyzicky pekná žena, ktorá sa však zamilovala do obyčajného robotníka a usadila sa na dedine, hoci mohla dosiahnuť omnoho väčšie úspechy než len mať dieťa a starať sa o domácnosť a pohodlie svojho ududraného muža.
Odišla som pracovať do zahraničia hneď po strednej škole. Pracovala som po baroch dlho do noci, robila som čašníčku a pekne si odkladala peniaze. Nekupovala som si absolútne nič, okrem nevyhnutných položiek typu strava, no aj v tom som sa značne obmedzovala. Prvý rok som v nemenovanom bare v Nemecku pracovala za barom, no neskôr som sa spriatelila s majiteľom, ktorý odo mňa začal chcieť niečo iné, než len obsluhu a starosť o kasu. Ten bar bol totiž nočný a mal aj striptérsku časť. Muži, ktorí ho navštevovali vedeli, že po dohode so slečnou pri tyči sa dá získať aj niečo viac… A to neminulo ani mňa.
Majiteľ sa volal Mateo, nebol to Nemec, no vedel dobre po anglicky i nemecky. Lichotil mi, že som veľmi krásna, že som krajšia než tanečnice, a že ma je za barom škoda. Bola som mladá, sama v zahraničí, nik zo Slovenska nevedel, kde presne pracujem. Anonymita mi v tomto prípade veľmi vyhovovala, ponuku som začala zvažovať. Avšak Mateovi som sa zdôverila s tým, že moje sny a plány sú celkom iné, že sa nevidím len ako nejaká zamestnankyňa. Mala som komplexy zo svojho vzhľadu, hoci dnes, keď si prezerám fotky z toho roku, nechápem prečo som si to o sebe myslela. Bola som mladá a prirodzene pekná, no vtedy som to vnímala opačne.
Mateo mi vravel, že si ma obľúbil a že rozumie mojim snom, povedal mi, že mi pomôže dosiahnuť to. A tak mi zaplatil prvú plastickú operáciu – šla som na umelé prsia, ktoré boli pri mojej útlej postave pomerne veľké. Nikoho som už neoklamala, že ich nemám spravené, bolo to očividné, pretože som bola nielen chudá, ale mala som aj úzke ramená a boky. Táto operácia mi pridala neuveriteľne na sebavedomí, preto som odsúhlasila, že pôjdem na tyč. Bola som pripravená, pretože som sa považovala za krajšiu a vedela som, že si zarobím omnoho viac, než za barom, navyše za menej roboty. Dievčatá ma teda učili základné kroky, čo na mužov funguje a podobne. Šlo mi to rýchlo a konečne som sa dostala na svoje prvé vystúpenie. Pamätám si, že som sa musela poriadne opiť, pretože v sexi spodnom prádle som zrazu nemala odvahu postaviť sa pred mužov. V ten večer sme nemali veľa zákazníkov, no pamätám si, že zo mňa nespustili oči, pretože som bola prvá v danom bare, ktorá mala umelé prsia. To moje sebavedomie veľmi zvýšilo a Mateo bol so mnou veľmi spokojný. To som však nevedela, kam to zájde…
Peniaze sa mi kopili, boli to desaťtisíce. Mateo ma podporoval, bola som rada, že je pri mne a chápe ma. Necítila som k nemu lásku, skôr rešpekt a mala som ho rada. Keďže mi to vynášalo dobré peniaze, chodila som pravidelne na skrášľovacie zákroky, kupovala som si značkové oblečenie i kabelky. Na Slovensko som nechodila, nechcela som, aby ľudia riešili môj vysnívaný vzhľad. Po dva a pol roku v tomto režime sa však stalo niečo, čo som vôbec nečakala. Matea zatkli za nelegálnu trestnú činnosť a drogy. V jeho bare sa totiž diala prostitúcia a polícia tajne zhromažďovala materiály proti nemu. Zhabali mu všetok majetok, musela som odovzdať všetky cennosti, kabelky, a z dňa na deň som sa ocitla na ulici. Bar pochopiteľne zatvorili, a keďže som pracovala na čierno, dostala som sa do problémov i ja. Zmrazili nám obom účty a zrazu som nevedela, čo robiť.
Hneď ako to bolo možné som došla späť na Slovensko. V Nemecku som už nemala čo robiť, nemohla som sa hlásiť nikam do práce, nikam by ma už kvôli predošlým problémom nevzali. Musela som po tomto páde skloniť hlavu a uvedomiť si priority. Dnes už viem, že nie je všetko o vzhľade. Na Slovensku som už nedokázala pozerať na moje telo, ktoré bolo toľkokrát zneužité pre peniaze. Zamestnala som sa ako účtovníčka a hneď po našetrení peňazí som si dala implantáty odstrániť. Nechcela som, aby mi pripomínali všetko, čo som zažila, a zároveň som sa chcela prijať taká aká som.
Dnes som šťastná osoba. Nedôverujem však mužom, preto sa vyhýbam stretnutiam. Nedokázala by som nikomu otvorene rozprávať o mojej minulosti, veď kto by chcel takú ženu? Možno mi je súdené zostať sama, a prímam to s pokorou ako karmu. No verím, že sa na mňa usmeje šťastie, a raz budem mať peknú rodinku.