Vzťahy medzi členskými štátmi Európskej únie sa v posledných mesiacoch čoraz častejšie ocitajú pod tlakom. Politické názory na vojnu na Ukrajine, spoluprácu s USA alebo fungovanie samotnej EÚ sa líšia.
Rôznorodosť názorov často vedie k nedorozumeniam či otvoreným konfliktom medzi lídrami jednotlivých krajín. Dôležité je pritom hľadať spoločné riešenia, ktoré povedú k stabilite. Nie všetci sú však rovnakého názoru.
Vyjadrenia predstaviteľov silných členských krajín môžu oslabiť jednotu EÚ. Zástupcovia členských štátov pritom apelujú na solidaritu a mierové riešenia. Objavujú sa však aj hlasy, ktoré označujú niektoré krajiny za problémové a to vyvoláva reakcie. Politici reagujú, vysvetľujú alebo sa ohradzujú. Niektoré výroky totiž prekračujú hranicu bežnej diplomacie.
Situácia okolo vyjadrenia fínskeho prezidenta v médiách je ukážkou rastúceho napätia. Vzťahy medzi krajinami, ktoré majú odlišné postoje k medzinárodným otázkam, sú čoraz krehkejšie. Ako na jeho slová reagujú predstavitelia Slovensko? Kto sa postavil na obranu národného postavenia v Únii?
Kritika z Fínska vyvolala reakciu. Európska únia by mala držať spolu
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ostro reagoval na výroky fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, ktorý v rozhovore pre televíziu CNN označil Slovensko a Maďarsko za „tak trochu problematické“ krajiny v rámci Európskej únie. Podľa neho sú to štáty, ktoré sa odkláňajú od liberálnych postojov a nepatria medzi tých, ktorí podporujú neustále vyzbrojovanie Ukrajiny.
„Naznačil, že takéto štáty by mali EÚ opustiť. To je neprijateľné,“ uviedol minister Šutaj Eštok. V jeho vyjadrení zaznela ostrá kritika voči tomu, ako sa fínsky prezident vyjadruje o členských krajinách, ktoré presadzujú iný prístup k zahraničnej politike. Minister zdôraznil, že Európska únia je predovšetkým projektom mieru, nie miestom, kde sa delia krajiny na lepšie a horšie.
To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓