Budaj pripomína, že dnes si slobodu užívame ako samozrejmosť – môžeme sa slobodne pohybovať, vyznávať vieru, podnikať či zhromažďovať sa. „Kedysi za to ľudia ťažko platili – existenčne, aj zdravím, či životom.“ Dnes nás už život ani zdravie sloboda nestojí, no jej hodnota sa tým neznižuje.
„Od novembra 89 sa za slobodu nezatvára, ale nechodia nám za ňu ani žiadne faktúry.“ A práve tento pocit bezplatnosti podľa Budaja vedie ľudí k tomu, že si prestávajú slobodu vážiť. „Odporcom slobody sa darí ľudí klamať, že sloboda nie je len bezplatná, ale aj bezcenná.“
Ján Budaj kritizuje aj aktuálnu politickú situáciu, ktorá podľa neho smeruje k demontáži demokracie. Tvrdí, že vládna moc šíri zámerne zlé správy, čím udržiava spoločnosť v neustálej frustrácii. „R.Fico svoju kontrarevolúciu dávkuje starostlivo – aby sa v žiadnom momente nevytvorila kritická masa, čo by vykríkla ‘dosť!’.“
Sloboda ako korisť pre zlodejov
Politická moc podľa Budaja cielene oslabuje demokratické inštitúcie. „Štvrtá Ficova garnitúra tak pokračuje v pláne umoriť slovenskú demokraciu.“ Situácia síce ešte nedosiahla bod varu, no krajina sa podľa neho pomaly približuje k bodu zlomu.
Občianska spoločnosť čelí tlaku, novinári sú v defenzíve a médiá skupujú ľudia blízki Ficovi. Budaj tiež upozorňuje na to, že vláda začína škrtmi – od prevencie rakoviny prsníka po železničné spoje – pričom vinu zhadzuje na Európsku úniu a Západ. Ako poznamenáva, následne sa môžu objaviť nové dane a „dočasné“ opatrenia, ktoré ospravedlní krízou.
„Fico už teraz za všetkým vidí sprisahanie. Jeho heslo je tzv. silný štát, namiesto reforiem poľuje na údajných nepriateľov štátu.“
Sloboda a demokracia ešte existujú, ale sú ohrozené
Napriek negatívnemu vývoju Budaj upozorňuje, že sloboda ešte nezmizla. Aj keď je občianska spoločnosť strašená, stále nie je zastrašená. A hoci viaceré médiá zmenili vlastníkov, ešte stále existujú nezávislé redakcie a novinári, ktorí si zachovávajú integritu.
„Fico a spol. vyraďujú kontrolné a regulačné inštitúcie štátu, ale stále ešte sú v nich odvážni ľudia, ktorí slúžia verejnému záujmu.“
Budaj pripomína, že Slovensko je stále členom Európskej únie, a práve to je ešte jednou z mála záruk, že demokracia úplne nepadne. „My sme víťazmi boja s totalitármi, tak v roku 1989, ako v r. 1998. My sme tu doma! Tak sa tak chovajme…“
Z jeho slov vyplýva, že ak si chceme slobodu zachovať, musíme si ju opäť začať vážiť a chrániť. Pretože sloboda nie je zadarmo, aj keď ju zatiaľ nikto neocenil faktúrou.