Matovič rozdelil verejnosť. Nový prieskum ukázal, či by Slováci jeho hnutie pustili do vlády

◉ Opozícia sa v novom prieskume ocitla v centre otázky, či by mala po prípadných predčasných voľbách vládnuť spolu s Hnutím Slovensko.
◉ Podpora takéhoto scenára existuje, no významná časť respondentov ho odmieta alebo nechce vládu terajšej opozície vôbec.
◉ Výsledky ukázali rozdiely podľa veku, pohlavia, regiónu aj straníckych preferencií.
◉ Dáta zároveň naznačili, že pri možnom skladaní vlády by mohla byť spolupráca s Hnutím Slovensko jednou z najspornejších tém.

Opozícia sa v najnovšom prieskume verejnej mienky dostala do situácie, ktorá môže byť pre jej budúcnosť mimoriadne citlivá. Agentúra AKO v exkluzívnom prieskume pre JOJ 24 zisťovala, ako sa verejnosť pozerá na možnú vládu terajšej opozície v spojení so stranou Hnutie Slovensko. Výsledky naznačili, že pri tejto predstave sa spoločnosť výrazne delí. Kým časť respondentov by takúto koalíciu prijala, ďalší ju odmietajú a ešte väčšia skupina nechce, aby vládla dnešná opozícia vôbec. Zber dát prebehol od 10. februára do 19. februára 2026.

Prieskum zároveň odhalil, že postoje ľudí sa líšia podľa veku, vzdelania, regiónu aj straníckych sympatií. Ukázalo sa tiež, že nie všetky opozičné elektoráty vnímajú túto možnú spoluprácu rovnako. Práve preto môže byť otázka vzťahu k Hnutiu Slovensko jedným z rozhodujúcich bodov v akejkoľvek budúcej koaličnej debate. Ako teda Slováci odpovedali na možnosť, že by opozícia vládla spolu s týmto hnutím?

Opozícia v prieskume narazila na rozdelenú verejnosť

Respondenti dostali otázku: „V prípade, že by sa konali predčasné voľby teraz, chceli, či nechceli by ste vládu terajšej opozície (PS, KDH, SaS, Demokrati) so stranou Hnutie Slovensko?“

Z odpovedí vyplynulo, že 26,2 percenta respondentov by si takúto vládu želalo. Naopak, 22,9 percenta opýtaných uviedlo, že by vládu terajšej opozície v koalícii s Hnutím Slovensko nechcelo. Ešte silnejší postoj zaznel pri odpovedi, podľa ktorej by 37,9 percenta respondentov vôbec nechcelo vládu aktuálnej opozície.

Menšia časť opýtaných sa priklonila k iným možnostiam. 1,6 percenta uviedlo, že by sa predčasných volieb nezúčastnilo, 1,1 percenta odpovedalo, že ich vec nezaujíma, a ďalších 10,3 percenta sa nevedelo jednoznačne vyjadriť alebo stanovisko neuviedlo. Už samotné tieto výsledky ukazujú, že opozícia pri úvahách o možnom spojení s Hnutím Slovensko naráža na výrazne rozdelené postoje verejnosti.

Opozícia získava podporu u časti mužov a mladších respondentov

Prieskum sa pozrel aj na to, ktoré skupiny obyvateľov boli takejto vláde naklonené viac. Vyššia miera podpory sa ukázala medzi mužmi a mladšími respondentmi do 49 rokov. Pozitívnejší postoj sa objavil aj medzi obyvateľmi Trnavského kraja.

Zaujímavé boli aj rozdiely podľa straníckych preferencií. Až 83 percent voličov Hnutia Slovensko podporilo predstavu takejto vlády. Súhlasnejšie sa vyjadrilo aj 60 percent voličov Demokratov. To naznačuje, že pre časť voličov by spoločný projekt, v ktorom by figurovala opozícia aj Hnutie Slovensko, nebol neprijateľný.

Na druhej strane sa ukázalo, že podpora zďaleka nie je plošná ani v rámci opozičného priestoru. Práve tu sa črtá jedna z hlavných politických výziev do budúcnosti.

Výsledky ukázali aj skupiny, ktoré boli voči takejto možnosti výraznejšie odmietavé. Nadpriemerný nesúhlas sa objavil medzi najmladšími voličmi vo veku od 18 do 33 rokov a tiež medzi vysokoškolsky vzdelanými občanmi. Výraznejšie to bolo v Bratislavskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji.

Podrobnejšie čísla ukázali, že nesúhlas vyjadrilo 47 percent voličov SaS, 45 percent voličov PS a 32 percent voličov Demokratov. Proti sa postavila aj časť voličov HLAS-SD, kde takúto vládu odmietlo 27 percent respondentov. To znamená, že opozícia by v prípade podobného spojenectva mohla naraziť na odpor aj vo vlastnom širšom voličskom zázemí.

Dáta tak vytvárajú obraz spoločnosti, ktorá v otázke prípadnej koalície nie je zjednotená. Jedni takýto scenár pripúšťajú, iní ho odmietajú a ďalší nesúhlasia už so samotnou predstavou vlády dnešnej opozície. V politickom preklade to znamená, že ak by sa niekedy otvorila debata o takomto type spolupráce, opozícia by musela počítať nielen s vyjednávaním medzi stranami, ale aj s citlivou reakciou vlastných aj nerozhodnutých voličov.

Prieskum zároveň ukázal, že otázka možnej vlády s Hnutím Slovensko nie je len technickým koaličným detailom. Ide o tému, ktorá vyvoláva emócie a delí verejnosť na niekoľko táborov. Časť ľudí vníma takúto možnosť ako prijateľnú, iní ju považujú za problematickú a ďalší ju odmietajú úplne.

Pre politické strany je to dôležitý odkaz. Ak by sa po prípadných predčasných voľbách začala skladať väčšina, opozícia by musela zvažovať nielen matematiku mandátov, ale aj to, ako by jej rozhodnutie prijala verejnosť. A práve to môže byť v konečnom dôsledku rovnako dôležité ako samotné povolebné rokovania.