◉ Zelenskyj podľa prieskumu nemá byť po vojne podľa väčšiny respondentov ďalším lídrom Ukrajiny.
◉ Až 67 percent opýtaných si želá, aby krajina po skončení konfliktu dostala nového prezidenta.
◉ Ešte silnejšia je podpora obnovy štátnych inštitúcií, ktorú podporuje 88 percent respondentov.
◉ Odborníci upozorňujú, že nejde o výzvu na okamžité voľby počas vojny.

Zelenskyj sa ocitol v centre výraznej politickej debaty, ktorú otvoril nový prieskum verejnej mienky na Ukrajine. Vojna sa ešte neskončila, no čoraz viac ľudí už premýšľa nad tým, ako by mala krajina vyzerať po nastolení mieru. Ukrajinci podľa zverejnených údajov nehovoria iba o výmene jedného politika, ale o širšej obnove štátu. Výsledky naznačujú silnú túžbu po novej politickej etape.

Zároveň však experti upozorňujú, že verejnosť nechce vyvolávať voľby uprostred vojny. Prieskum tak ukazuje zložitejšiu náladu, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Na jednej strane zostáva prezident v očiach mnohých legitímnym lídrom krajiny. Na druhej strane rastie predstava, že po skončení konfliktu by mala prísť nová generácia politikov. Čo teda Ukrajinci skutočne hovoria o budúcnosti svojej krajiny?

Zelenskyj a prieskum, ktorý naznačuje túžbu po zmene

Ukrajinská spoločnosť sa počas prvých rokov ruskej invázie sústreďovala najmä na obranu krajiny. Dnes sa však podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie, o ktorom informoval portál Kyiv Post, čoraz výraznejšie objavuje aj otázka povojnovej politickej budúcnosti.

Výsledky ukazujú, že 67 percent opýtaných si myslí, že po vojne by na čele Ukrajiny nemal zostať súčasný prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa tejto časti verejnosti by krajina mala po skončení konfliktu dostať nového lídra.

Ide o výrazný posun oproti minulosti. Ešte pred dvoma rokmi rovnaký názor zastávalo iba 23 percent respondentov. Podpora výmeny prezidenta po vojne tak za pomerne krátky čas narástla takmer trojnásobne.

Dôležité však je, že tieto čísla nehovoria o požiadavke okamžitého odchodu počas vojny. Výsledky skôr naznačujú, že veľká časť Ukrajincov si spája obdobie po uzavretí mieru s novým politickým začiatkom.

Zelenskyj nie je jedinou témou, Ukrajinci chcú obnovu systému

Prieskum neukázal len názor na prezidentský úrad. Ešte výraznejšie čísla sa objavili pri otázke širšej politickej prestavby. Podľa údajov, ktoré zverejnil aj The Kyiv Independent, si 88 percent opýtaných želá po vojne zásadnú obnovu najvyšších štátnych inštitúcií.

Respondenti si pod takouto zmenou predstavujú výmenu prezidenta, vlády aj parlamentu. Nespokojnosť sa preto podľa prieskumu netýka výlučne osoby prezidenta, ale celého mocenského nastavenia krajiny.

Nové zloženie parlamentu podporuje 83 percent respondentov. Výmenu vlády si želá 74 percent opýtaných. Tieto výsledky naznačujú, že po skončení vojny môže Ukrajinu čakať rozsiahle politické preskupenie.

Zelenskyj zostáva podľa expertov legitímny počas vojny

Sociológovia upozorňujú, že výsledky prieskumu netreba chápať ako tlak na okamžité voľby. Výkonný riaditeľ KIIS Anton Hrušeckyj zdôraznil, že väčšina Ukrajincov stále odmieta organizovanie volieb počas pokračujúcej vojny s Ruskom.

„Prezident Zelenskyj zostáva v očiach väčšiny Ukrajincov legitímnou hlavou štátu a väčšina občanov je naďalej proti voľbám, pokým sa vojna neskončí,“ uviedol Hrušeckyj.

Podľa jeho vysvetlenia dnes medzi ľuďmi prevláda presvedčenie, že Ukrajina potrebuje predovšetkým stabilitu a vnútornú jednotu. Politické konflikty preto mnohí odsúvajú až na obdobie po skončení bojov.

Zelenskyj má dôveru, no po vojne môže prísť nová etapa

Zaujímavé je, že rastúce volanie po zmene automaticky neznamená prudký pád dôvery v súčasného prezidenta. Iný májový prieskum ukázal, že Volodymyrovi Zelenskému stále dôveruje 61 percent Ukrajincov.

Aj medzi jeho podporovateľmi sa však objavuje názor, že po vojne by krajina mala dostať nové vedenie. Približne tretina ľudí, ktorí prezidentovi dôverujú, si zároveň želá výmenu na najvyššom poste po skončení konfliktu.

Hrušeckyj zároveň poukázal na to, že časť verejnosti má voči prezidentovi výhrady, no v súčasnej situácii nechce otvárať ostré politické spory. Mnohí voliči podľa neho najskôr očakávajú zvládnutie vojnového obdobia a až potom rozhodnutie o ďalšom smerovaní Ukrajiny.

Prieskum tak ukazuje dve paralelné nálady. Ukrajinci dnes podľa zverejnených dát uprednostňujú stabilitu počas vojny, no zároveň dávajú jasne najavo, že po mieri budú očakávať generačnú aj politickú obmenu. Zelenskyj preto zostáva kľúčovou postavou súčasnosti, no povojnová budúcnosť Ukrajiny môže vyzerať úplne inak.

FAQ

1. Čo ukázal nový prieskum na Ukrajine?

Prieskum Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie ukázal, že 67 percent opýtaných si želá po vojne nového lídra krajiny. To znamená, že podľa tejto časti respondentov by Volodymyr Zelenskyj po skončení konfliktu nemal zostať na čele štátu. Zároveň však nejde o výzvu na okamžité voľby počas vojny.

2. Znamená to, že Ukrajinci chcú voľby hneď?

Nie, podľa sociológov to takto nemožno interpretovať. Výkonný riaditeľ KIIS Anton Hrušeckyj upozornil, že väčšina obyvateľov je stále proti voľbám počas vojny. Ukrajinci podľa neho v súčasnosti uprednostňujú stabilitu a jednotu krajiny.

3. Akú podporu má Zelenskyj podľa iného prieskumu?

Podľa iného májového prieskumu Zelenskému stále dôveruje 61 percent Ukrajincov. To ukazuje, že túžba po povojnovej zmene neznamená automaticky odmietnutie prezidenta počas vojny. Aj časť jeho podporovateľov si však vie predstaviť nové vedenie po skončení konfliktu.

4. Chcú Ukrajinci meniť iba prezidenta?

Nie, prieskum naznačuje širšiu nespokojnosť s politickým systémom. Až 88 percent respondentov si želá obnovu vrcholných štátnych inštitúcií. Táto predstava zahŕňa výmenu prezidenta, vlády aj parlamentu.

5. Aké ďalšie zmeny ľudia podporujú?

Nové zloženie parlamentu podporuje 83 percent respondentov. Výmenu vlády si želá 74 percent opýtaných. Výsledky preto naznačujú, že po vojne môže Ukrajina čeliť rozsiahlemu politickému preskupeniu.

6. Prečo ľudia odkladajú politické spory na obdobie po vojne?

Podľa odborníkov mnohí Ukrajinci vnímajú vojnu ako prioritu. Najskôr chcú zvládnuť bezpečnostnú situáciu a udržať jednotu krajiny. Až po nastolení mieru chcú rozhodovať o tom, kto bude viesť štát ďalej.