AKTUÁLNE: Na východe začala ďalšia vojna! Delostrelecká paľba a tisíce vojakov v pohotovosti! Čína upokojuje situáciu
Svedkovia v Kábule opisujú dramatické momenty. „Najprv sme si mysleli, že ide o zemetrasenie… Potom sme počuli silný výbuch.“ Miestni obyvatelia priznávajú, že strach im nedovolil zaspať. „Potom nikto nespal. Všetci sa báli.“
Pakistan a reakcie svetových mocností
Pakistan svojím postupom vyvolal okamžité medzinárodné reakcie. Čína vyjadrila „hlboké znepokojenie“ a vyzvala obe strany na pokoj a zdržanlivosť. Podľa hovorkyne čínskeho ministerstva zahraničných vecí Peking rokuje s predstaviteľmi oboch krajín a snaží sa podporiť prímerie.
A local resident of Kabul has recorded this video of Pakistani jets carrying out strikes in the Afghan capital. pic.twitter.com/ZONuLTjYEj
— Ihtisham Ul Haq (@iihtishamm) February 26, 2026
Podobný postoj zaujalo aj Rusko, ktoré apelovalo na zastavenie cezhraničných útokov a ponúklo sprostredkovanie. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aragččí deklaroval pripravenosť pomôcť „uľahčiť dialóg“. Región tak sleduje intenzívnu diplomatickú aktivitu, ktorej cieľom je zabrániť ďalšiemu krviprelievaniu.
Medzitým Pakistan pokračuje v tvrdej rétorike. Premiér Šehbáz Šaríf zdôraznil, že ozbrojené sily majú plnú schopnosť odpovedať na akúkoľvek agresiu. „Nebude žiadny kompromis pri obrane našej milovanej vlasti a na každú agresiu odpovieme primeranou reakciou.“
Video: Damage Left Behind by Last Night’s Attacks by Pakistan’s Military Regime on Civilian Homes and Sites in Kabul#TOLOnews_English pic.twitter.com/VNMBGsJ2Gs
— TOLOnews English (@TOLONewsEnglish) February 27, 2026
Pakistan a porovnanie vojenskej sily
Pri pohľade na vojenské kapacity je zrejmé, že Pakistan má výraznú prevahu. Disponuje približne 660 000 vojakmi, zatiaľ čo Afganistan má podľa dostupných údajov okolo 172 000 príslušníkov ozbrojených síl.
Výrazný rozdiel je aj v technike. Pakistan má viac než 6 000 obrnených vozidiel a vyše 4 600 kusov delostrelectva. Vzdušné sily zahŕňajú približne 465 bojových lietadiel a viac ako 260 vrtuľníkov. Afganistan nemá stíhacie lietadlá a jeho letectvo je obmedzené a zastarané.
Pakistan has released video footage of airstrikes on Kabul, saying they targeted Taliban facilities in response to what it called “unprovoked aggression.”
— Visegrád 24 (@visegrad24) February 26, 2026
Meanwhile, the Taliban have threatened to retaliate for the strikes on Kabul by bombing Pakistani cities. pic.twitter.com/WjAW5bObTy
Zásadným faktorom je aj skutočnosť, že Pakistan patrí medzi jadrové veľmoci s odhadovaným počtom približne 170 jadrových hlavíc, zatiaľ čo Afganistan jadrovými zbraňami nedisponuje.
Boje sa dotkli aj civilistov. Miestni predstavitelia Talibanu tvrdia, že rakety zasiahli utečenecký tábor v Nangarháre, kde bolo zranených najmenej deväť ľudí vrátane žien. Údaje o obetiach sa však podľa agentúr výrazne rozchádzajú a nezávislé overenie je náročné.
FaQ
Prečo Pakistan zaútočil na Afganistan?
Pakistan uvádza, že ide o odvetu za predchádzajúce cezhraničné útoky. Dlhodobo obviňuje afganské úrady z poskytovania útočiska skupine TTP. Kábul tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že reagoval na pakistanské nálety.
Kde prebiehali najintenzívnejšie boje?
Hlásené boli útoky pozdĺž hranice na Durandovej línii, ale aj v mestách Kábul a Kandahár. Svedkovia hovorili o výbuchoch a preletoch stíhačiek. Zrážky mali trvať približne štyri hodiny.
Aké sú straty na oboch stranách?
Obe strany hovoria o vysokých stratách, no konkrétne čísla sa líšia. Informácie o obetiach nie je možné nezávisle potvrdiť. Hlásené sú aj zranenia civilistov.
Ako reagovalo medzinárodné spoločenstvo?
Čína, Rusko aj Irán vyzvali na zdržanlivosť a prímerie. Niektoré krajiny ponúkli sprostredkovanie dialógu. Diplomatické rokovania momentálne prebiehajú.
Aká je vojenská prevaha Pakistanu?
Pakistan má výrazne väčší počet vojakov, modernú techniku a silné letectvo. Zásadnou výhodou sú aj jadrové zbrane. Afganistan má obmedzené kapacity, najmä vo vzdušných silách.
Hrozí rozšírenie konfliktu?
Situácia je napätá a ostrá rétorika naznačuje riziko ďalšej eskalácie. Medzinárodné výzvy na prímerie však môžu zabrániť širšiemu konfliktu. Vývoj bude závisieť od ďalších krokov oboch strán.



