Grónsko je rozľahlé arktické územie, ktoré v posledných rokoch čelí zvýšenému záujmu svetových mocností. Jeho strategická poloha a prírodné bohatstvo z neho robia atraktívny cieľ geopolitických plánov.
USA sa už v minulosti vyjadrili, že by radi získali kontrolu nad týmto územím. Podobné vyhlásenia vyvolávajú vlny reakcií nielen v samotnom Grónsku, ale aj v Dánsku, pod ktorého správu Grónsko patrí. Nedávne politické udalosti priniesli do popredia nové napätie medzi Washingtonom a Nuukom.
Do čela grónskej politiky sa postavila nová osobnosť, ktorá sa nebojí pomenovať veci priamo. Jasne a dôrazne vyjadrila postoj svojej krajiny k zahraničným zásahom. Jej slová zazneli silno a nekompromisne. V hre nie sú len surovinové zdroje, ale aj národná identita a budúcnosť arktickej krajiny. Ide o významný politický moment. Ako zareagujú USA? A aký postoj zaujme Dánsko? Prečo sa Grónsko ocitlo v centre medzinárodnej pozornosti?
Grónsko odmieta americké nároky
Jens-Frederik Nielsen, nový premiér Grónska, sa ostro ohradil voči záujmom amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane vyjadril ambíciu získať kontrolu nad týmto autonómnym územím. „Prezident Trump hovorí, že Spojené štáty získajú Grónsko. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril jasne: Spojené štáty ho nezískajú. Nepatríme nikomu inému. Svoju budúcnosť si určujeme sami,“ vyhlásil Nielsen.
Jeho vyjadrenie prichádza ako priama reakcia na Trumpove opakované pokusy získať Grónsko pod americkú správu. Trump tento záujem odôvodňuje argumentom, že prebratie kontroly nad týmto arktickým územím by prispelo k svetovému mieru a zvýšilo medzinárodnú bezpečnosť.
Grónsko si určuje vlastný smer
Nielsen kritizoval aj návštevu amerického viceprezidenta J. D. Vancea, ktorý počas svojho pobytu v Grónsku obvinil Dánsko z nedostatočných investícií do bezpečnosti ostrova. Viceprezident tiež naznačil, že Spojené štáty by dokázali túto situáciu zvládnuť lepšie. Grónsky premiér takúto rétoriku odmieta a označil návštevu za „veľmi agresívnu“.
Podľa Nielsena by sa krajina mala sústrediť na stabilitu a vnútornú jednotu, aby mohla čeliť rastúcemu tlaku zo zahraničia. Vyjadril presvedčenie, že „v čase vonkajších výziev musíme odložiť vnútorné nezhody“ a vystupovať ako jednotný štát.
Grónsko tak jasne naznačilo, že si svoju budúcnosť chce určovať samostatne. Odpovedá na zahraničné ambície pevne a sebavedomo. Ostáva otázne, ako sa k celej situácii postaví medzinárodné spoločenstvo a či sa tlak zo strany USA ešte vystupňuje.
To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓