Putin podľa ministra nezastaví hrozby ani po mieri na Ukrajine. Varuje pred novou formou vojny
◉ Putin podľa estónskeho ministra plánuje pokračovať v tlaku na Západ aj po skončení vojny.
◉ Mier na Ukrajine vraj neznamená koniec hrozieb, ale ich novú formu.
◉ Minister upozorňuje na rast hybridnej vojny a možné využitie bývalých vojakov.
◉ Európa aj spojenci by sa podľa neho mali pripraviť na intenzívnejšie útoky.
Putin zostáva podľa estónskeho ministra zahraničných vecí Margusa Tsahknu hrozbou pre Európu aj v prípade, že vojna na Ukrajine skončí mierom. Šéf diplomacie upozorňuje, že ukončenie bojov nemusí priniesť stabilitu, ale práve naopak – môže otvoriť dvere novým formám konfliktu. V centre pozornosti sa ocitá najmä hybridná vojna, ktorá sa podľa neho môže ešte viac zintenzívniť. Tsahkna svoje obavy prezentoval počas návštevy Austrálie, kde hovoril o možných scenároch budúceho vývoja. Zdôraznil, že strategické ciele Ruska sa podľa neho nemenia ani po prípadnom uzavretí mieru. Varovanie prichádza v čase, keď sa čoraz viac diskutuje o tom, ako by mohla vyzerať povojnová Európa. Minister pritom otvorene naznačil, že najväčšie riziká môžu prísť až po skončení bojov. Znamená to, že Európa čelí ešte vážnejšej hrozbe?
Putin a hrozba hybridnej vojny po mieri
Estónsky minister upozornil, že Putin môže po uzavretí mieru presunúť svoju pozornosť na intenzívnejšiu hybridnú vojnu. Tá podľa neho už dnes prebieha, no v budúcnosti by mohla nabrať ešte väčšie rozmery. Hybridné hrozby zahŕňajú široké spektrum aktivít – od sabotážnych operácií až po narúšanie infraštruktúry či bezpečnosti.
„Spojenci Ukrajiny, vrátane Austrálie, musia byť pripravení na hybridné hrozby spočívajúce v tom, že ruskí vojaci náhle prídu o prácu,“ uviedol Tsahkna. Práve bývalí vojaci by podľa neho mohli predstavovať nové riziko, ak by sa zapojili do destabilizačných aktivít mimo Ruska.
Minister zároveň naznačil, že by išlo o strategický krok. „Pre Putina by bolo dvojitým víťazstvom, ak by sa mnohí veteráni, z ktorých niektorí sú násilníci a vrahovia, nevrátili do Ruska a namiesto toho by sa rozptýlili po Európe a iných krajinách vrátane Austrálie,“ dodal.
Putin a dôkazy o hybridných operáciách v Európe
Hybridná vojna však podľa dostupných informácií nie je len teoretickou hrozbou. Rusko ju vedie už dlhodobo, a to ešte pred februárom 2022, keď začalo inváziu na Ukrajinu. Podľa zistení vyšetrovateľov boli ruskí agenti spojení s najmenej 151 sabotážnymi operáciami od začiatku vojny.
Tieto incidenty majú rôznu podobu. Ide napríklad o podpaľačské útoky na verejné budovy, narušenie dopravy či výskyt dronov v blízkosti letísk. Práve drony v niektorých prípadoch spôsobili aj dočasné zastavenie letov, čo ukazuje, aký reálny dopad môžu mať tieto aktivity na bežný život.
Len v Nemecku zaznamenali v roku 2025 až 320 incidentov, pri ktorých existuje podozrenie na zapojenie ruských agentov. Treba však zdôrazniť, že ide len o prípady, kde sa podarilo určitú mieru prepojenia preukázať. Skutočný počet môže byť podľa odborníkov ešte vyšší.
Putin a návrh na medzinárodný tribunál
V reakcii na tieto hrozby prišiel estónsky minister aj s konkrétnym návrhom. Navrhuje vytvorenie osobitného medzinárodného tribunálu, ktorý by dopĺňal činnosť Medzinárodného trestného súdu. Jeho cieľom by bolo postihovať osoby, ktoré riadia hybridné operácie priamo z Ruska.
Takýto krok by podľa Tsahknu mohol posilniť schopnosť medzinárodného spoločenstva reagovať na nové formy konfliktu. Zároveň by vyslal jasný signál, že ani hybridné aktivity neostanú bez následkov. Diskusia o tejto iniciatíve však zatiaľ zostáva otvorená.
FAQ
1. Prečo minister varuje pred Putinom aj po mieri?
Podľa estónskeho ministra sa strategické ciele Ruska nemenia ani po skončení vojny. Tvrdí, že mier na Ukrajine nemusí znamenať koniec konfliktu, ale jeho transformáciu. Práve preto upozorňuje na nové formy hrozieb.
2. Čo je hybridná vojna, o ktorej hovorí?
Hybridná vojna zahŕňa rôzne nevojenské aj skryté aktivity, ako sú sabotážne operácie, kybernetické útoky či narúšanie infraštruktúry. Ide o spôsob, ako oslabiť protivníka bez priameho vojenského konfliktu. Podľa ministra ju Rusko už dlhodobo využíva.
3. Akú úlohu môžu zohrávať bývalí ruskí vojaci?
Minister varuje, že po skončení vojny by mohli byť niektorí vojaci využití na destabilizačné aktivity. Tvrdí, že by sa mohli presúvať do iných krajín a zapájať sa do hybridných operácií. To by mohlo zvýšiť bezpečnostné riziká v Európe.
4. Existujú dôkazy o týchto aktivitách?
Podľa vyšetrovateľov bolo Rusko spojené s najmenej 151 sabotážnymi operáciami od začiatku invázie. Okrem toho existujú stovky ďalších podozrivých incidentov, napríklad v Nemecku. Tieto prípady naznačujú, že hybridná vojna je reálna.
5. Čo navrhuje estónsky minister ako riešenie?
Navrhuje vytvorenie osobitného tribunálu, ktorý by dopĺňal Medzinárodný trestný súd. Tento orgán by sa zameral na stíhanie osôb zodpovedných za hybridné operácie. Cieľom je posilniť medzinárodnú spravodlivosť.
