Pobaltské štáty sú v pozore. Putinov nový zákon vzbudzuje strach. Hrozí scenár ako na Kryme?

◉ Pobaltské štáty znepokojil nový ruský právny rámec, ktorý umožňuje zásahy v zahraničí na „ochranu“ ruských občanov.
◉ Estónsko, Lotyšsko a Litva sa obávajú zneužitia početných rusky hovoriacich menšín.
◉ Napätie rastie najmä v súvislosti s Narvou, Suvalským koridorom a bezpečnostnými krokmi NATO.
◉ Moskva opatrenie odôvodňuje bojom proti „rusofóbii“, pobaltské vlády však vidia vážne riziko.

Pobaltské štáty sa po novom kroku Moskvy opäť pozerajú na svoju bezpečnosť s veľkou obavou. Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon, ktorý umožňuje nasadenie armády za hranicami krajiny na obranu ruských občanov žijúcich v zahraničí. V Estónsku, Lotyšsku a Litve preto silnie strach, že by sa podobná argumentácia mohla použiť aj proti nim. Citlivou témou sú najmä menšiny hovoriace po rusky, ktoré v regióne žijú dlhé desaťročia. Podľa poslancov ruskej Štátnej dumy má nové opatrenie reagovať na „rusofóbiu“, ktorá sa podľa nich šíri v zahraničí. Pre pobaltské krajiny však nejde iba o právnu zmenu, ale o signál s možnými bezpečnostnými dôsledkami. Spomienky na anexiu Krymu a vojnu na východe Ukrajiny v nich zostávajú veľmi živé. V pozadí sa čoraz častejšie spomínajú Narva, Suvalský koridor aj článok 5 NATO. Môže sa z ochrany menšín stať zámienka na ďalší tlak Moskvy?

Pobaltské štáty a nový ruský zákon vyvolávajúci obavy

Nový právny rámec v Rusku umožňuje vojenské zásahy v zahraničí v prípade, že Moskva vyhlási potrebu chrániť svojich občanov. Práve táto formulácia je dôvodom, prečo Pobaltské štáty hovoria o možnom riziku scenára podobného tomu, ktorý svet videl na Kryme. Informuje o tom BFMTV.

Znepokojenie sa šíri od Tallinnu až po Vilnius. Putinov podpis pod zákonom podľa pobaltských krajín znovu otvoril staré traumy spojené so sovietskou minulosťou a ruským vplyvom. Ruskí poslanci tvrdia, že cieľom je boj proti „rusofóbii“, ktorá sa podľa nich šíri mimo Ruska.

Mohlo by vás zaujímať

AKTUÁLNE: Do Litvy mieria americkí vojaci, potvrdil prezidentVOJNA s Ruskom? Štát už pripravuje nemocnice na najhorší scenár! Úrady preverujú zdravotnícku infraštruktúru po celej krajine. Varovania armády vyvolávajú obavy!Babiš povedal prekvapivé slová: Sme vo vojne s Ruskom! Tajné služby sú v najvyššej pohotovosti

Zároveň však v regióne zostáva otázka, ako by Moskva mohla vykladať postavenie rusky hovoriacich komunít. Pobaltské štáty majú s touto témou historicky veľmi citlivú skúsenosť. ZSSR ich v roku 1940 anektoval a následne do nich smerovali státisíce robotníkov a vojakov.

V roku 1989, po páde železnej opony, tvorili Lotyši už len polovicu obyvateľstva. Časť Rusov neskôr získala občianstvo, ďalší však zdedili status „neobčana“ alebo osoby s trvalým pobytom. V Lotyšsku má tento špeciálny pas viac ako 180 000 ľudí a prichádzajú s ním aj obmedzenia politických práv, napríklad nemožnosť voliť.

Pobaltské štáty riešia menšiny, jazyk aj bezpečnostné opatrenia

Aj v súčasnosti tvoria rusky hovoriace menšiny významnú časť obyvateľstva. V Lotyšsku ide približne o tretinu populácie, v Estónsku takmer o tretinu a v Litve o 15 %. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 začali pobaltské vlády odstraňovať posledné viditeľné pozostatky sovietskej éry vrátane historických pamätníkov.