Energetická závislosť sa stáva jednou z najvypuklejších tém v rámci Európskej únie. Krajiny postihnuté konfliktom na východe Európy už dlhšie diskutujú o tom, či je možné prestať kupovať ruské suroviny.
Niektorí politici apelujú na rázne kroky, iní upozorňujú na reálne obmedzenia a riziká. V tejto atmosfére vystúpil Viktor Orbán s jasným odmietnutím úplne sa vzdať ruských dodávok — tvrdí, že pre Maďarsko to nie je možné bez vážnych následkov.
Európska komisia má pritom vlastnú víziu energetickej transformácie, ktorá naráža na odpor viacerých štátov. Ako sa tieto postoje pretavia v skutočnú politiku? Odpoveď nájdeš v nasledujúcich častiach.
Orbán: Odpojenie od ruskej energie by poškodilo Maďarsko
Viktor Orbán vo viacerých rozhovoroch vyjadril presvedčenie, že úplné prerušenie energetických vzťahov s Ruskom je nezrealizovateľné. Vysvetľuje to najmä tým, že súčasná energetická infraštruktúra — plynovody z obdobia komunizmu — nemá dostatočné alternatívy a že dovoz energie po mori by bol príliš nákladný.
Podľa Orbána by prerušenie ruskej dodávky mohlo spôsobiť pokles hrubého domáceho produktu až o štyri percentá. To by podľa neho vážne zasiahlo životnú úroveň mnohých rodín a mohlo spôsobiť prudký rast cien energií, čo by postihlo stovky tisíc domácností. Orbán často apeluje na pokojné rozhodovanie — že je potrebné počúvať rôzne názory a konať s ohľadom na maďarské záujmy. Taktiež upozorňuje, že geografická poloha Maďarska kladie obmedzenia, ktoré nie sú jednoduché prekonať. V reakcii na návrh EÚ, ktorý by zaviedol zákaz dovozu ruskej energie, Orbán deklaroval, že Maďarsko bude tento plán blokovať, ak nebude kompenzované za ekonomické náklady, ktoré by mu vznikli. Podľa jeho slov sa takéto rozhodnutie rovná ekonomickej samovražde.
Európska komisia: cesta k nezávislosti od ruskej energie
Európska komisia v posledných rokoch intenzívne rozvíja ambíciu odstrániť energetickú závislosť od Ruska. V rámci balíka REPowerEU predstavila stratégiu, ktorá má tri hlavné piliere: úsporu energie, zvýšenie produkcie čistej energie a diverzifikáciu zdrojov mimo Ruska. Podľa tohto plánu by členské štáty postupne znižovali dovoz ruského plynu a skvapalneného zemného plynu (LNG) tak, aby do konca roku 2027 tieto dodávky prakticky ustali. Komisia zdôrazňuje, že nová legislatíva by mohla prejsť cez mechanizmus kvalifikovanej väčšiny, čím by sa obchádzalo veto jedného štátu.
Komisia tvrdí, že návrat k ruskému plynu v budúcnosti by bol nekonštruktívny. Podľa energetickej komisárky je potrebné nielen ukončiť súčasné kontrakty, ale zároveň zabrániť novým dohodám s ruskými dodávateľmi.
Európska komisia tiež prijala, že v rokovaniach s krajinami, ktoré čelia silnej závislosti od ruskej energie, musia byť zahrnuté kompenzačné mechanizmy, investície a prechodné obdobia. Bez takýchto opatrení podľa Bruselu niektoré štáty nebudú schopné transformáciu zvládnuť bez sociálnych a ekonomických otrasov.
Slovensko: špecifická pozícia v debate o ruskej energii
Závislosť, kontrakty a postoj vlády
Slovensko je stále silne závislé na dodávkach ruského plynu a ropy. Má dlhodobú zmluvu s Gazpromom, ktorá platí až do roku 2034, a preto by náhle ukončenie týchto kontraktov znamenalo výrazné ekonomické náklady. Pri prerušení dodávok by hrozili výpadky, rast cien a tlak na rozpočet. (Slovensko požaduje výnimky alebo ústupky od EÚ v otázke ukončenia ruských dodávok). Bratislava pritom napovedá, že nebude podporovať nové sankcie proti Rusku bez zabezpečenia istoty energetických dodávok. Slovenský premiér uviedol, že bez realistických energetických opatrení nemôže podporiť návrhy EÚ, ktoré by zasiahli ruské dodávky do krajiny.
Slovenská vláda už viackrát signalizovala, že v otázke energetických sankcií využije veto a odmietne plány, ktoré by ohrozili vnútornú stabilitu dodávok.
To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓