Suskova novela mieri do parlamentu. Ide o zásah, ktorý môže pomôcť mafii. Ak by bola prijaté, známu mafiánsku vraždu by neodsúdili

◉ Suskova novela má obmedziť použitie výpovedí spolupracujúcich obvinených.
◉ Čitateľ sa dozvie, prečo by pri gangu Sátorovcov mohli viaceré skutky zostať bez trestu.
◉ V článku vysvetľujeme, ako kajúcnici pomohli pri kauzách Sátorovcov aj Mikuláša Černáka.
◉ Téma sa dotýka aj kauzy Očistec a obžalovaného Tibora Gašpara.

Suskova novela otvára citlivú tému, ktorá sa netýka iba paragrafov, ale aj najbrutálnejších zločinov slovenskej mafie. V parlamente sa má rozhodovať o ďalšej zmene Trestného poriadku z dielne ministra Borisa Suska zo Smeru. Návrh smeruje k tomu, aby výpoveď spolupracujúceho obvineného sama osebe nestačila na odsúdenie. Problémom je, že práve takéto výpovede pomohli odhaliť skutky, pri ktorých páchatelia dôkladne ničili stopy.

Príkladom je gang Sátorovcov, ktorý bol známy mimoriadnou brutalitou a systematickým zahladzovaním dôkazov. V niektorých prípadoch sa nenašlo telo, kosti ani vražedná zbraň. Napriek tomu sa vyšetrovatelia dostali k odpovediam vďaka ľuďom zvnútra skupiny. Podobný princíp zohral úlohu aj pri iných veľkých mafiánskych kauzách. Čo by sa stalo, keby takéto pravidlá platili už v čase vyšetrovania najznámejších zločinov?

Suskova novela a prípad, v ktorom zmizlo telo aj stopa po guľke

Mafiánska skupina Sátorovcov patrila k najobávanejším zločineckým štruktúram na Slovensku. Jej členovia podľa dostupných informácií nielen vraždili, ale zároveň sa snažili odstrániť všetko, čo by ich mohlo spojiť so skutkami. Práve preto sa viaceré prípady podarilo objasniť až po tom, čo začali vypovedať ľudia z vnútra gangu.

Jedným z najdrastickejších prípadov bola vražda Andora Reisza. Reisz bol členom skupiny a v jej fungovaní mal postavenie akéhosi financmajstra. Peniaze pre gang mal zabezpečovať cez rôzne podvody a karusely s DPH. Situácia sa zmenila vo chvíli, keď sa šéf mafie Ľudovít Sátor dozvedel, že ho Reisz oklamal a pripravil o peniaze.

Sátor podľa podkladov rozhodol o poprave svojho pokladníka a sám ho zastrelil. Následne bolo telo rozporcované a pomleté v mlynčeku. Páchatelia sa mali pokúsiť dostať z hlavy aj guľku, aby nezostala stopa po zbrani, ktorou strieľal Sátor. Kosti ani zbraň sa nikdy nenašli, čo ukazuje, aké ťažké bolo dokazovanie bez výpovedí ľudí z prostredia mafie.

Polícia sa k objasneniu likvidácie Reisza, ale aj ďalších zločinov, dostala vďaka “kajúcnikom”. S vyšetrovateľmi začali spolupracovať Lehel Horváth, Kristián Kádar a Zsolt Nagy. Za svoje výpovede mohli získať kratšie tresty. Ich svedectvá sa navzájom dopĺňali a postupne sa pridali aj ďalší. Takto sa podarilo objasniť aj vraždu samotného bosa Sátora, ktorého telo rovnako zmizlo.

Suskova novela a výpovede kajúcnikov v mafiánskych kauzách

Suskova novela má podľa predloženého návrhu zaviesť pravidlo, že výpoveď osoby s poskytnutým benefitom nebude stačiť na odsúdenie, pokiaľ ju nepodporia aj iné dôkazy. V texte návrhu sa uvádza: “výpoveď osoby, ktorej bol poskytnutý benefit, sama osebe nemôže byť podkladom pre uznanie viny obžalovaného, ak nie je podporená inými dôkazmi.” Za takýto podporný dôkaz by sa pritom nemala považovať výpoveď ďalšieho “kajúcnika.”

Smer argumentuje tým, že spolupracujúci obvinení môžu vypovedať nepravdivo, ak si chcú vybaviť výhody. Podľa obhajoby zmeny má ísť o snahu, aby “spravodlivosť opäť stála na dôkazoch” a nie na “výmysloch” kajúcnikov. Kritici však upozorňujú na opačný problém: pri organizovanom zločine bývajú fyzické stopy často zničené alebo nikdy nenájdené.

Výpovede ľudí z podsvetia zohrali zásadnú úlohu aj pri Mikulášovi Černákovi. Ten si odpykáva doživotný trest aj preto, že proti nemu vypovedali jeho najbližší spolupracovníci Miloš Kaštan a Ján Kán, ktorí ho výmenou za benefity “zradili”. Kaštan dostal po dohode 20 rokov a Kán najskôr vystupoval len ako svedok.

Černák je označovaný za bosa všetkých bosov. V 90. rokoch jeho gang terorizoval okolie Banskej Bystrice a spája sa s viacerými vraždami vrátane demonštratívnej popravy Poliaka Gregorza Szymaneka. Medzi jeho obeťami bol aj košický boss Róbert Holub. Po odpykaní 25 rokov sa Černák usiluje o podmienečné prepustenie.

V rovnakom období na Slovensku pôsobili aj ďalšie zločinecké skupiny. Sýkorovcov, Piťovcov, Dorovcov, Takáčovcov aj Kyselinárov sa podarilo rozložiť aj vďaka výpovediam spolupracujúcich obvinených. Suskova novela preto neotvára len právnu debatu, ale aj otázku, ako by sa v budúcnosti dokazovali najťažšie prípady organizovaného zločinu.

Suskova novela a kauza Očistec: prečo sa spomína Tibor Gašpar

Suskova novela sa môže dotknúť aj kauzy Očistec. V nej je obžalovaný podpredseda Smeru a parlamentu Tibor Gašpar. Podľa obžaloby mal ako policajný prezident patriť do zločineckej skupiny, ktorá mala pôsobiť v polícii v prospech oligarchu Smeru Norberta Bödöra. O tejto údajnej skupine vypovedajú viacerí kajúcnici.

Na svedectvách viacerých osôb stojí napríklad ôsmy bod obžaloby. Týka sa najväčšieho úplatku v Očistci vo výške pol milióna eur. Peniaze si podľa obžaloby mali rozdeliť Gašpar, Bödör, bývalý šéf finančnej časti NAKA Bernard Slobodník, bývalý riaditeľ KUFS Ľudovít Makó a manželia Fleischerovci, ktorí pôsobili na finančnej správe.

Úplatok mal podľa obžaloby odovzdať podnikateľ Boris Trantalič. Jeho spoločnosť InterStore Group riešili daňoví kriminalisti a polícia a podľa obžaloby sa ich chcel zbaviť. Päť osôb sa ku korupcii priznalo a dvaja z nich boli právoplatne odsúdení. Trantalič, Gašpar a Bödör obvinenia popierajú.

Gašparovi a ďalším obvineným už podľa podkladov v kauze Očistec pomohli iné Suskove novely. Tie skrátili premlčacie lehoty a znížili tresty za korupciu. Výsledkom je, že niektoré skutky sú premlčané a za iné hrozia už len symbolické tresty. Zmeny podporili poslanci Smeru, SNS a Hlasu.

O ďalšom osude návrhu majú poslanci hlasovať v stredu 17. júna. Ak Suskova novela získa dostatočnú podporu, posunie sa do druhého čítania. Definitívne rozhodnutie parlamentu sa očakáva na jeseň. Téma tak zostáva otvorená nielen pre právnikov, ale aj pre verejnosť, pretože sa dotýka spôsobu, akým štát dokáže trestať organizovaný zločin.

FAQ

1. Čo je podstatou návrhu, ktorý sa označuje ako Suskova novela?

Suskova novela má zmeniť pravidlá používania výpovedí spolupracujúcich obvinených. Podľa návrhu by výpoveď osoby, ktorá získala benefit, sama osebe nestačila na uznanie viny obžalovaného. Musela by byť podporená ďalšími dôkazmi, pričom za taký dôkaz by sa nepovažovala výpoveď ďalšieho kajúcnika.

2. Prečo sa pri tejto téme spomína gang Sátorovcov?

Gang Sátorovcov sa spomína preto, že jeho členovia podľa podkladov veľmi dôkladne ničili stopy po zločinoch. Pri vražde Andora Reisza bolo telo rozporcované a pomleté. Kosti ani zbraň sa nenašli, a preto boli výpovede ľudí z prostredia skupiny kľúčové.

3. Ako pomohli kajúcnici pri objasnení mafiánskych vrážd?

Spolupracujúci obvinení začali opisovať skutky, ktoré sa odohrávali vo vnútri zločineckých skupín. Ich výpovede sa v niektorých prípadoch navzájom dopĺňali a vyšetrovatelia sa vďaka nim dostali k informáciám, ktoré by inak chýbali. Pri Sátorovcoch pomohli objasniť aj zločiny, pri ktorých zmizli telá obetí.

4. Akú úlohu zohrali výpovede spolupracovníkov pri Mikulášovi Černákovi?

Pri Mikulášovi Černákovi zohrali dôležitú úlohu výpovede jeho najbližších spolupracovníkov Miloša Kaštana a Jána Kána. Tí pomohli objasniť zločiny a výmenou za spoluprácu dopadli lepšie než Černák. Černák si dnes odpykáva doživotný trest.

5. Ako môže Suskova novela súvisieť s kauzou Očistec?

Kauza Očistec stojí aj na výpovediach viacerých kajúcnikov. Podľa podkladov sa návrh môže dotknúť aj obžaloby Tibora Gašpara a ďalších osôb. Ak by sa pravidlá zmenili, význam takýchto výpovedí by sa mohol znížiť, pokiaľ by neboli podporené inými dôkazmi.

6. Kedy sa má o novele rozhodovať?

Poslanci majú o posunutí návrhu hlasovať v stredu 17. júna. Ak návrh získa dostatočnú podporu, dostane sa do druhého čítania. O konečnej podobe má parlament rozhodnúť na jeseň.