Bartek prekvapil návrhom na rast ekonomiky za cenu vyššieho dlhu: Vyšší deficit? Poďme do toho! Opozícia reagovala ostro

◉ Bartek pripustil možnosť vyššieho deficitu, ak by peniaze smerovali na podporu rastu a podnikania.
◉ Koaliční poslanci zdôrazňovali ochranu sociálnych istôt a očakávaný hospodársky rast.
◉ Opozícia označila vládne opatrenia za slabé a nedostatočné.
◉ V diskusii zazneli návrhy na daňové reformy, podporu investícií aj zmeny vo výbere daní.

Bartek svojím vystúpením v diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 opäť otvoril debatu o tom, ako by malo Slovensko podporiť hospodársky rast. V relácii sa stretli zástupcovia koalície aj opozície, ktorí predstavili rozdielne pohľady na budúcnosť krajiny. Jednou z hlavných tém bol deficit verejných financií a jeho možná úloha pri podpore ekonomiky. Kým predstavitelia vládnych strán hovorili o potrebe zachovať sociálny štandard obyvateľov, opozícia volala po rozsiahlejších reformách. Nechýbala ani kritika aktuálnych vládnych opatrení. Rozoberali sa otázky investícií, daňového systému či podnikateľského prostredia. Zazneli optimistické prognózy aj varovania pred nesprávnymi rozhodnutiami. Politici sa pritom nevyhli ani vzájomným útokom. Aké riešenia jednotlivé strany ponúkajú pre budúcnosť Slovenska?

Bartek pripúšťa vyšší deficit výmenou za podporu rastu

Poslanec Národnej rady SR Michal Bartek (Hlas-SD) uviedol, že v prípade potreby by sa Slovensko mohlo zamyslieť aj nad vyšším deficitom verejných financií. Podľa jeho názoru by takýto krok mohol byť odôvodnený vtedy, ak by finančné prostriedky smerovali na podporu podnikateľského prostredia a prorastové opatrenia.

„Ja som napríklad aj za také úvahy, pokiaľ by sme mali riskovať aj vyšší deficit verejných financií. Ale keď si jasne povieme, že tento deficit verejných financií pôjde na podporu ekonomiky a na prorastové stimuly pre podnikateľské prostredie, áno, tak poďme do toho. My chápeme tú situáciu, ale na druhú stranu nebudeme pozerať na ľudí cez Excel, ako to robí SaS alebo Progresívne Slovensko,“ povedal Bartek.

Podľa poslanca je zároveň potrebné zachovať sociálne istoty obyvateľov. Zdôraznil, že jeho strana nebude podporovať návrhy, ktoré by podľa nej mohli negatívne zasiahnuť zamestnancov.

„Budeme chcieť ochrániť sociálny štandard ľudí. Je potrebné veľmi korektne a veľmi jasne povedať, že nebudeme napríklad súhlasiť s takými návrhmi, ktoré priniesli zamestnávatelia, aby sme napríklad o 15 minút skrátili obednú prestávku,“ uviedol.

Zároveň pripomenul, že Hlas-SD považuje za dôležité zachovanie 13. dôchodku, ktorý označil za jednu z priorít strany.

Bartek a koalícia hovoria o stabilite, opozícia vidí nedostatky

Počas diskusie sa k téme vyjadril aj poslanec Smeru-SD Ján Mažgút. Ten očakáva, že slovenské hospodárstvo by mohlo v budúcom roku dosiahnuť rast presahujúci jedno percento. Zároveň upozornil na možné dôsledky prípadného nástupu pravicových strán k moci.

„Pán Boh však nech ochraňuje Slovensko, ak príde pravicová vláda k moci a bude nejakým spôsobom zasahovať do životného a sociálneho štandardu ľudí, ktorý sa dosiahol počas našich vlád,“ vyhlásil Mažgút.

Podľa neho sú opatrenia predstavené vládou nastavené tak, aby nemali negatívny dosah na verejné financie. Reagoval tým aj na kritiku opozície, ktorá od nich očakávala výraznejší efekt.

Poslankyňa Progresívneho Slovenska Zuzana Mesterová označila schválené opatrenia za nedostatočné. Podľa nej vláda pôvodne hovorila o prorastových riešeniach, no dnes ich označuje už len za stabilizačné kroky.

„Už to volajú len stabilizačné, tak je jasné, čo to je. Je to nič. Je to strašne málo, blížime sa k nule,“ povedala Mesterová.

Pripomenula tiež program PS s názvom Tresk, ktorý podľa nej obsahuje viac než 76 opatrení zameraných na podporu hospodárskeho rastu. Kritizovala aj súčasný výber daní a tvrdí, že štát vyberá menej financií než v minulosti.

Bartek čelil kritike, SaS presadzuje výrazné reformy

Do diskusie sa zapojil aj Marián Viskupič zo strany SaS. Podľa neho súčasný stav krajiny charakterizuje odchod firiem zo Slovenska, nízka úroveň investícií a slabá konkurencieschopnosť.

Viskupič presadzuje reformy založené najmä na znižovaní daňového zaťaženia a zjednodušovaní podnikateľského prostredia. Medzi navrhované opatrenia zaradil zrušenie spotrebnej dane, zavedenie rovnej dane pre zamestnancov aj firmy či estónsky model zdaňovania.

„Toto sú tie naše – zrušenie spotrebnej dane, rovná daň z príjmu zamestnancov, rovná daň z príjmu firiem, estónsky model zdanenia, teda nulové zdanenie reinvestovaného zisku a upratanie v DPH – ideálne jedna sadzba, maximálne dve, bez výnimiek. Toto Slovensko potrebuje a toto je to, čo posunie Slovensko dopredu, aby sme sa jedného dňa, hoci to bude chvíľku trvať, mohli hrdiť, že sme nejakým tigrom, nie zdochnutou mačkou,“ vyhlásil.

Debata ukázala, že názory na budúcnosť Slovenska sa výrazne rozchádzajú. Kým Bartek a koaliční politici hovoria o kombinácii podpory rastu a ochrany sociálnych istôt, opozícia presadzuje hlbšie reformy a zásadné zmeny v daňovej politike. O tom, ktorá cesta bude úspešnejšia, rozhodnú nasledujúce mesiace a konkrétne výsledky prijatých opatrení.