Figeľ upozorňuje, že Európska únia podľa neho robí vážne chyby pri riešení vojny na Ukrajine aj migrácie.
Článok približuje jeho pohľad na ochranu hraníc, sankcie voči Rusku aj význam diplomacie.
Dozviete sa, prečo kritizuje rastúce zbrojenie a aké riešenia navrhuje pre Slovensko aj Európu.
Nechýba ani jeho predstava o povojnovej bezpečnostnej architektúre a budúcich vzťahoch s Ruskom.

Figeľ patrí medzi politikov, ktorí dlhodobo upozorňujú na význam diplomacie pri riešení medzinárodných konfliktov. V aktuálnom rozhovore predstavil kritický pohľad na viaceré rozhodnutia Európskej únie. Venoval sa otázkam migrácie, vojne na Ukrajine aj budúcnosti európskej bezpečnosti. Zároveň zdôraznil, že ochrana hraníc a prevencia by mali byť rovnako dôležité ako humanitárna pomoc. Podľa jeho názoru nemožno spoliehať iba na sankcie či vojenské riešenia. Kriticky hodnotil aj prístup slovenskej vlády, ktorá podľa neho síce hovorí o mieri, no neprichádza s konkrétnymi návrhmi. V rozhovore sa dotkol aj ekonomických dôsledkov vojny a rastu zbrojárskeho priemyslu. Aké konkrétne riešenia podľa neho môžu viesť k stabilnejšej Európe?

Figeľ o migrácii a ochrane hraníc

Figeľ označil nedávne udalosti v španielskej Ceute za ďalší dôkaz, že Európa musí byť pripravená na nové migračné tlaky. Podľa neho situácia odkryla rezervy v monitorovaní hraníc aj v preventívnych opatreniach. „Preverilo to nielen schopnosť na to reagovať. Ukázalo na slabiny, ktoré sú napríklad v monitoringu, v prevencii, v prijímaní opatrení, ktoré skôr predchádzajú, než len reagujú na problém.“

Pripomenul, že Európska únia sa mala z migračnej krízy v roku 2015 poučiť. Za rozhodujúce považuje dôslednú ochranu vonkajších hraníc, boj proti prevádzačským skupinám a zároveň väčšiu pomoc krajinám, z ktorých ľudia odchádzajú.

„Hranice treba dôsledne strážiť a monitorovať aj to, čo sa deje na druhej strane.“ Zdôraznil tiež potrebu pomáhať priamo v regiónoch, kde vznikajú konflikty, chudoba alebo prenasledovanie. V tejto súvislosti pripomenul svoje pôsobenie osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu pri riešení násilia páchaného Islamským štátom na kresťanoch, jezídoch, židoch a ďalších komunitách.

Podľa neho Európa nesmie ignorovať problémy vo svojom susedstve. „Keď horí u suseda, ja sa nemôžem tváriť, že to je susedov problém. Príde aj k nám alebo ku mne a bude horšie.“

Figeľ kritizuje diplomaciu, sankcie aj zbrojenie

Významnú časť rozhovoru venoval Figeľ vojne na Ukrajine. Tvrdí, že konflikt nemožno označiť za stagnujúci, keďže počet útokov aj obetí naďalej rastie. Podľa neho Európa venuje príliš veľkú pozornosť vojenským riešeniam a nedostatočne podporuje diplomatické rokovania. Kriticky sa vyjadril aj k odmietaniu komunikácie s Moskvou.

„To je európsky výmysel, hlúposť, trestuhodná politika. Budeme za ňu vytrestaní.“ Zároveň zdôraznil, že jeho slová nemožno chápať ako obhajobu ruskej invázie. „Ja nechcem ospravedlňovať Rusko. Invázia, porušenie medzinárodného práva, agresia a všetky tie dôsledky sú veľmi bolestivé.“ Podľa jeho názoru sa vojna postupne stala aj významným ekonomickým faktorom.

„Jeden priateľ mi povedal, že vojna na tretí deň sa stáva biznisom. A dnes je to nenormálny biznis, ekonomika sa trápi, ale zbrojovky rastú ako nikdy.“ Pripustil, že zbrojenie môže pôsobiť ako forma odstrašenia, samo osebe však podľa neho nedokáže zabezpečiť mier.

Kriticky sa postavil aj k sankciám Európskej únie. „Ten nástroj, ten liek nelieči. Bolí, ale nelieči.“ Podľa neho sa Európska únia namiesto aktívneho tvorcu mierových riešení stáva ich pasívnym pozorovateľom.

Figeľ vyzýva Slovensko na vlastnú iniciatívu

Figeľ sa nevyhol ani hodnoteniu slovenskej politiky. Oceňuje síce dôraz vlády na mierové riešenia, zároveň však tvrdí, že samotné vyhlásenia nestačia. „Náš premiér a naša vláda hovoria stále o mierovej Európe, ale neponúkli jednu iniciatívu, ktorá možno by bola zamietnutá, ale bola by aspoň reálne predložená, samozrejme rozumná. To je taká rétorika.“

Podľa jeho názoru by Slovensko malo prísť s vlastným návrhom, ak nesúhlasí s pokračovaním vojenského riešenia. „Ak nie som za pokračovanie vojny a nechcem koalíciu ochotných, lebo je to len jedna strana konfliktu, tak mám navrhnúť niečo lepšie. Nie povedať, že páni, s nami nie.“

Dodal, že dôsledky vojny Slovensko pociťuje v energetike, cenách, migrácii aj bezpečnostnej oblasti bez ohľadu na svoje politické postoje. Za možné riešenie považuje vytvorenie modernej podoby Schumanovho a Marshallovho plánu, ktorá by smerovala od nepriateľstva cez zmierenie až k postupnej spolupráci. Podľa neho bude po skončení vojny nevyhnutné riešiť aj budúce vzťahy medzi Európou a Ruskom.

Odmietol predstavy o rozpade alebo úplnej vojenskej porážke Ruska. „Ak budeme Rusko antagonizovať, konfrontovať naďalej alebo, ako niektorí snívajú o tom, že sa rozdelí alebo bude porazené, tak to je nezmysel, ktorý je veľmi nebezpečný.“

Varoval aj pred rizikami konfrontácie jadrových veľmocí. „Hovoriť o tom znamená pripravovať Armagedon. Koniec všetkého.“ Na záver pripomenul, že Slovensko má vďaka členstvu v Európskej únii a NATO silnejšie postavenie než v minulosti. Podľa neho zostáva otvorenou otázkou, či ho dokáže využiť na aktívne hľadanie riešení, alebo zostane iba pri kritike existujúceho stavu.

FAQ

1. Prečo Figeľ kritizuje prístup Európskej únie k vojne na Ukrajine?

Podľa neho sa príliš veľký dôraz kladie na vojenské riešenia a sankcie. Tvrdí, že diplomacia nezohráva dostatočne silnú úlohu. Zároveň upozorňuje, že bez rokovaní bude konflikt pokračovať s rastúcimi stratami.

2. Aké riešenie migrácie Figeľ navrhuje?

Zdôrazňuje ochranu vonkajších hraníc, kvalitnejší monitoring a boj proti prevádzačským sieťam. Rovnako dôležitá je podľa neho pomoc krajinám pôvodu migrantov. Prevencia má byť účinnejšia než následné riešenie kríz.

3. Ako hodnotí sankcie voči Rusku?

Podľa jeho názoru neprinášajú očakávané výsledky. Tvrdí, že negatívne dôsledky pociťujú aj členské štáty Európskej únie. Sankcie podľa neho samy osebe konflikt nevyriešia.

4. Prečo žiada mierovú iniciatívu Slovenska?

Domnieva sa, že nestačí iba kritizovať vojenské riešenia. Slovensko by malo predstaviť vlastný realistický návrh. Aj neúspešná iniciatíva je podľa neho lepšia ako pasivita.

5. Akú budúcnosť vzťahov s Ruskom predpokladá?

Úplné prerušenie vzťahov nepovažuje za realistické. Upozorňuje na ekonomické aj bezpečnostné väzby. Tvrdí, že po skončení vojny bude potrebné hľadať nový model spolupráce.

6. Prečo spomína Schumanov a Marshallov plán?

Poukazuje na historické príklady obnovy povojnových vzťahov v Európe. Podľa neho by podobné princípy mohli pomôcť aj pri budúcej stabilizácii východnej Európy. Cieľom by malo byť zmierenie a dlhodobá bezpečnosť.