Politika 4 min čítania

Kvôli homosexuálnemu manželstvu zvažujú žalobu na Slovenskú republiku. Poslancovi PS Michalovi Sabovi a jeho partnerovi prekáža, že štát nekoná a ignoruje ich žiadosti

Autor článku

Vladimír Novák

Zobraziť všetky články autora

◉ Homosexuálne manželstvo uzavreté v Rakúsku sa stalo predmetom sporu o jeho uznávanie na Slovensku.
◉ Poslanec PS Michal Sabo a jeho partner podali rozklad po tom, čo nedostali odpoveď na infožiadosť.
◉ Celá vec sa opiera o rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z novembra 2025.

Homosexuálne manželstvo sa opäť dostalo do centra verejnej diskusie na Slovensku. Poslanec Progresívneho Slovenska Michal Sabo informoval o ďalšom postupe po tom, ako spolu s partnerom uzavrel manželstvo v Rakúsku. Predmetom ich aktuálnych krokov však nie je samotný zápis zväzku, ale komunikácia s ministerstvom vnútra. Dvojica tvrdí, že rezort nereagoval na infožiadosť v zákonom stanovenej lehote.

Následne preto podali rozklad a nevylúčili ani ďalšie právne kroky. Spor sa zároveň dotýka širšej otázky vzťahu slovenského práva a práva Európskej únie. Do debaty vstupujú aj ústavní právnici, ktorí sa v hodnotení situácie rozchádzajú. Téma vyvolala reakcie konzervatívnych aj progresívnych politikov. Aké argumenty zaznievajú na oboch stranách a čo môže nasledovať?

Homosexuálne manželstvo a spor o odpoveď ministerstva

Michal Sabo spolu so svojím partnerom uzavrel 9. mája v rakúskom Hainburgu manželstvo. Už v tom čase upozornil, že po svadbe ich čaká otázka, ako bude k ich zväzku pristupovať slovenský právny systém.

Poslanec sa odvoláva na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z 25. novembra 2025, ktoré sa týka uznávania homosexuálnych manželstiev medzi členskými krajinami EÚ. Práve v súvislosti s implementáciou tohto rozhodnutia adresovali partneri ministerstvu vnútra infožiadosť.

Počúvate pravidelne Rádiožurnál?

Podľa Saba však rezort na ich podanie v zákonnej lehote nereagoval. Preto pristúpili k ďalšiemu kroku.

„Preto sme minulý týždeň do podateľne fyzicky doručili tzv. rozklad a dávame ministerstvu, resp. ministrovi príležitosť na nápravu. Ak nás bude ignorovať aj naďalej, zariadime sa. Ide si minister(stvo) vnútra po žalobu?“ pýta sa poslanec.

Sabo zároveň zdôraznil, že aktuálne nejde o žiadosť o zápis zväzku, ale výlučne o získanie informácií.

„Aby sme predišli nedorozumeniu. Reč je výhradne o infožiadosti. Aj náš predchádzajúci príspevok bol o infožiadosti. Tento fakt podčiarkujeme, vzhľadom na tú hystériu, ktorú spustila časť konzervatívnych elít.“

Homosexuálne manželstvo a otázka nadradenosti práva EÚ

Práve homosexuálne manželstvo otvorilo diskusiu o tom, aký vzťah má európske právo k ústavám členských štátov. Slovenská ústava totiž definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy. Téma manželstva je zároveň zaradená medzi otázky súvisiace s národnou identitou.

Právna obec nie je v tejto otázke jednotná. Jedna časť odborníkov zastáva názor, že právo Európskej únie má prednosť pred vnútroštátnymi právnymi normami. Druhá skupina upozorňuje na oblasti, v ktorých si členské štáty zachovávajú vlastnú suverenitu.

K týmto hlasom patrí aj ústavný právnik a člen Súdnej rady SR Tomáš Ľalík.

„Väčšina ústavných súdov trvá na tom, že určitá časť ústavy (národná identita, večná klauzula, materiálne jadro) má pred právom EÚ prednosť. Rodinné právo patrí do výlučnej kompetencie členských štátov. Preto je judikatórna línia Súdneho dvora EÚ posledných niekoľko rokov v otázkach rodinného práva nepochopiteľná a nelegitímna,“ povedal pre Postoj ústavný právnik a člen Súdnej rady SR Tomáš Ľalík.

Homosexuálne manželstvo v politickej debate

Téma, ktorou je homosexuálne manželstvo, sa neodohráva iba na právnej úrovni. Významný je aj jej politický rozmer. Progresívne Slovensko patrí podľa prieskumov medzi najsilnejšie politické subjekty na Slovensku.

V prípade ambície zostavovať vládu by však mohlo potrebovať podporu ďalších strán vrátane KDH. Práve poslanci KDH v minulosti hlasovali za zakotvenie definície manželstva ako zväzku muža a ženy do ústavy SR.

Debata o tom, ako sa bude homosexuálne manželstvo posudzovať v kontexte európskeho práva a slovenskej ústavy, tak môže mať nielen právne, ale aj politické dôsledky. Odpoveď ministerstva vnútra na podaný rozklad môže naznačiť, akým smerom sa celý spor bude ďalej vyvíjať. Zatiaľ však zostáva otvorené, či sa prípad napokon dostane až pred súd.

Súvisiace články