Ministerstvo vnútra pod ďalšou paľbou kritiky. Kúpu historickej vily v Bratislave za 2,5 milióna eur spochybňuje opozícia kvôli načasovaniu, aj cene

„Je to prekvapujúce, lebo neviem o tom, že ministerstvo vnútra je realitná kancelária a zapodieva sa nehnuteľnosťami v čase konsolidácie. V tej časti Bratislavy, o ktorej hovoríte, sú asi najvyššie ceny. Asi to nebolo úplne lacné,“ povedal pre STVR bývalý minister vnútra a súčasný opozičný poslanec Roman Mikulec z Hnutia Slovensko.

Zaujímavosťou je aj historické pozadie nehnuteľnosti – počas druhej svetovej vojny v nej žil Tido Jozef Gašpar, vtedajší hlavný ideológ úradu propagandy.
Kto bol vlastným menom Jozef Gašpar? Používal pseudonymy Tido J. Gašpar, Peter Štrbský; (* 7. marec 1893, Rakovo-Stariny – † 10. máj 1972, Nové Zámky) bol slovenský novinár, spisovateľ, kultúrny pracovník, dramaturg, verejný činiteľ, ideológ a politik, predstaviteľ bratislavskej bohémy.
Narodil sa v rodine hospodárskeho správcu Jozefa Gašpara a jeho manželky Veroniky rodenej Pujdesovej. Vzdelanie získaval v Rakove, Daňovej, a v Martine. Od roku 1911 slúžil v rakúsko-uhorskom námorníctve na Jadranskom mori. Počas prvej svetovej vojny pracoval na rakúsko-uhorskom ministerstve námorníctva. Od roku 1919 bol župným tajomníkom Turčianskej župy[2], od roku 1922 pracoval na tlačovom odbore Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, od roku 1938 bol úradníkom slovenskej autonómnej vlády a od roku 1939 vedúcim Tlačového odboru Predsedníctva vlády SR.

V decembri 1938 bol počas 2. ČSR zvolený za poslanca Snemu Slovenskej krajiny za HSĽS. V roku 1940 sa stal chargé d’affaires vo Švajčiarsku, v rokoch 1941 – 1945 bol šéfom Úradu propagandy. Gašpar bol autorom prejavu, ktorý 29. augusta 1944 pri začiatku Slovenského národného povstania v rozhlase prečítal vtedajší minister obrany Ferdinand Čatloš. Prejav oznamoval obyvateľstvu vstup nemeckých vojsk na slovenské územie a žiadal obyvateľov, aby okupačným vojskám nekládli odpor. V dôsledku prejavu veľká časť armádnych posádok na západnom a východnom Slovensku zachovala lojalitu slovenskej vláde, nepodporila povstalcov alebo sa nechala nečinne odzbrojiť Nemcami. V roku 1945 bol zatknutý a odsúdený na doživotie. Na slobodu sa dostal až v roku 1958 po udelení amnestie. Od roku 1963 žil až do svojej smrti v Nových Zámkoch. Pochovaný je v Bratislave na Ondrejskom cintoríne.
– – – – 
Ministerstvo vnútra zatiaľ nešpecifikovalo, prečo si vybralo práve túto vilu a neuviedlo presnú sumu, ktorú za ňu zaplatilo.