Prieskum ukazuje, že rozdiel medzi dvoma najsilnejšími stranami sa výrazne zmenšil.
Čitatelia sa dozvedia, ktoré politické subjekty by sa podľa aktuálnych údajov dostali do parlamentu.
Súčasťou článku je aj pohľad analytika na vývoj preferencií a možné povolebné scenáre.
Nechýbajú ani informácie o stranách, ktoré by zatiaľ zostali pred bránami Národnej rady SR.

Prieskum volebných preferencií opäť naznačuje, že politická situácia na Slovensku zostáva veľmi dynamická. Rozdiel medzi najsilnejšími stranami sa postupne zmenšuje a predvolebný súboj sa začína ešte viac vyostrovať. O priazeň voličov zároveň bojujú aj menšie politické subjekty, ktorých výsledky môžu významne ovplyvniť budúce rozloženie síl v parlamente.

Aktuálny model zároveň ukazuje, že viaceré strany sa pohybujú v tesnej blízkosti hranice zvoliteľnosti. Vývoj preferencií preto zostáva mimoriadne sledovaný nielen politikmi, ale aj analytikmi. Zaujímavé sú aj zmeny medzi koaličnými a opozičnými stranami. Nie všetky však možno považovať za zásadné, keďže časť z nich sa stále nachádza v rámci štatistickej odchýlky. Ako by teda podľa najnovších údajov vyzeralo rozdelenie síl v parlamente?

Prieskum ukazuje tesný súboj PS a Smeru-SD

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry SCIO by parlamentné voľby v júli vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 17,18 % hlasov. Druhé miesto by obsadil SMER-SD, ktorý by získal 16,41 % podpory. Rozdiel medzi oboma stranami tak predstavuje menej ako jedno percento.

Do Národnej rady SR by sa podľa modelu rozhodnutých voličov dostalo celkovo osem politických strán. Okrem PS a SMERu-SD by uspeli:

• Republika – 10,08 %
• Hnutie SLOVENSKO – 9,04 %
• Hlas-SD – 8,91 %
• Sloboda a Solidarita – 8,14 %
• KDH – 5,68 %
• Demokrati – 5,68 %

Naopak, pod hranicou zvoliteľnosti by zostali:

• Sme rodina – 4,01 %
• SNS – 3,49 %
• Maďarská aliancia – 3,36 %
• Právo na pravdu – 2,97 %
• Za ľudí – 2,33 %
• Strana vidieka – 1,42 %
• Kresťanská únia – 0,78 %
• Kotlebovci – ĽSNS – 0,52 %

Prieskum podľa analytika potvrdzuje dlhodobejší trend

Analytik SCIO Martin Klus upozorňuje, že vývoj už nemožno označiť za náhodný. „Po troch mesiacoch už nemožno hovoriť o jednorazových výkyvoch. Vidíme trend postupného približovania dvoch najsilnejších strán, pričom rozdiel medzi nimi sa znížil na menej ako jedno percento. Voliči sa zjavne opäť rozhodujú pragmatickejšie a volebný súboj sa začína nanovo otvárať. Osobitne so zmenami preferencií menších politických strán.“

Podľa neho po predchádzajúcom posilnení koaličných strán pokračuje najmä rast podpory Hlasu-SD. Väčšina opozičných strán okrem Slobody a Solidarity zaznamenala mierny pokles alebo stagnáciu.

Analytik zároveň upozorňuje, že väčšina zaznamenaných zmien sa stále pohybuje v rámci štatistickej odchýlky, preto sa výraznejšie nemenia ani možnosti vytvorenia stabilnej parlamentnej väčšiny.

Prieskum naznačuje aj možné povolebné scenáre

Martin Klus zároveň upozornil na ďalší dôležitý aspekt aktuálnej politickej situácie. „Ak sa na politickej scéne neobjaví nový relevantný hráč, o ktorom sa v kuloároch uvažuje po regionálnych a komunálnych voľbách, alebo sa cez 5 % nedostane ďalší subjekt, napr. po spojení Sme rodina s Richardom Sulíkom, väčšinová vláda bez Hnutia SLOVENSKO sa podľa aktuálnych modelov zostaviť nepodarí.“

Aktuálny prieskum tak naznačuje, že aj napriek viacerým posunom zostáva povolebná matematika veľmi podobná predchádzajúcim modelom. O ďalšom vývoji môžu rozhodnúť nové politické projekty alebo zmeny preferencií strán pohybujúcich sa okolo päťpercentnej hranice.

Prieskum sa uskutočnil od 8. do 13. júla 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 028 respondentov.

FAQ

1. Čo ukazuje aktuálny prieskum agentúry SCIO?

Prieskum zachytáva model podpory rozhodnutých voličov v prípade, že by sa parlamentné voľby konali v júli 2026. Výsledky ukazujú veľmi tesný rozdiel medzi dvoma najsilnejšími stranami. Zároveň naznačujú, ktoré politické subjekty by prekročili hranicu zvoliteľnosti.

2. Prečo je rozdiel medzi PS a SMERom-SD významný?

Rozdiel menší ako jedno percento naznačuje veľmi vyrovnaný súboj o prvé miesto. Aj malé zmeny v preferenciách môžu ovplyvniť konečné poradie strán. Vývoj preto zostáva dôležitým ukazovateľom pred ďalšími prieskumami.

3. Čo znamená štatistická odchýlka pri prieskumoch?

Štatistická odchýlka predstavuje prirodzenú mieru nepresnosti vyplývajúcu zo vzorky respondentov. Menšie rozdiely medzi stranami preto nemusia automaticky znamenať skutočnú zmenu podpory. Výsledky je potrebné hodnotiť v širšom časovom kontexte.

4. Koľko strán by sa podľa prieskumu dostalo do parlamentu?

Model rozhodnutých voličov predpokladá zvolenie ôsmich politických strán. Niekoľko ďalších subjektov zostáva tesne pod hranicou piatich percent. Ich ďalší vývoj môže výrazne ovplyvniť budúce rozloženie síl.

5. Prečo analytici sledujú dlhodobejší trend?

Jednotlivé prieskumy môžu byť ovplyvnené krátkodobými udalosťami. Ak sa rovnaký vývoj opakuje niekoľko mesiacov po sebe, možno hovoriť o stabilnejšom trende. Práve na to upozornil aj analytik SCIO.

6. Aký význam majú menšie politické strany?

Subjekty pohybujúce sa okolo päťpercentnej hranice môžu zásadne ovplyvniť povolebné rokovania. Ich úspech alebo neúspech rozhoduje o rozdelení mandátov. To následne vplýva aj na možnosti zostavenia väčšinovej vlády.