Putin prijal nečakaný telefonát z Európy. Dvaja lídri s ním hovorili približne 90 minút!

Putin v utorok absolvoval nezvyčajný rozhovor s dvoma európskymi predstaviteľmi. Kontakt prišiel po období, keď západní politici priame rokovania s Kremľom zväčša obmedzovali. Témou boli ďalšie kroky smerujúce k ukončeniu vojny na Ukrajine. Telefonát však zároveň otvoril otázky o koordinácii medzi európskymi spojencami.

Putin a predstavitelia severských krajín diskutovali 27. októbra o vojne a pripravovaných diplomatických rokovaniach. Iniciatíva podľa oficiálnych oznámení vznikla po predchádzajúcich kontaktoch s Ukrajinou. Záujem o priamy dialóg má v susedných štátoch Ruska osobitný bezpečnostný rozmer. Rozhovor však sám osebe neznamená, že sa znepriatelené strany priblížili k dohode.

Politici volali z Helsínk a do diskusie vniesli otázky ochrany civilného zázemia i bezpečnosti severnej Európy. Kremeľ dostal odkaz pred ďalším plánovaným kolom rokovaní. Podľa agentúry Reuters spojenie trvalo približne hodinu a pol. Čo presne obidvaja lídri od Moskvy požadovali?

Putin hovoril so Stubbom a Størem

Hovor s ruským prezidentom uskutočnili fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre. Podľa spoločného oznámenia naň nadviazali po stretnutí v Osle z 20. októbra a krok vopred konzultovali s Ukrajinou. Nešlo o vystúpenie v mene celej Európskej únie alebo všetkých európskych štátov.

Putin bol podľa vyjadrenia oboch politikov vyzvaný na ukončenie vojny a obnovenie rokovaní. Severskí predstavitelia zdôraznili aj potrebu zmierňovať útoky a predchádzať ďalšiemu zhoršovaniu situácie. Stubb pripomenul, že výsledok konfliktu priamo ovplyvní bezpečnosť krajín susediacich s Ruskom.

Po približne 90-minútovom rozhovore nasledoval podľa Reuters aj kontakt s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Fínsko a Nórsko pritom opakovane deklarovali, že ich pomoc Ukrajine pokračuje. Telefonát preto nemožno vykladať ako oznámenie zmeny ich postoja k ruskej invázii.

Diplomatické stretnutie sa pripravuje v Abú Zabí

Rozhovor súvisel s plánovanými rokovaniami predstaviteľov Ukrajiny, Ruska a Spojených štátov v Abú Zabí. Podľa agentúry Reuters sa technické rozhovory očakávajú začiatkom novembra. Ide o jeden z pokusov obnoviť proces hľadania dohody, nie o potvrdenie uzavretia prímeria.

Témou rozhovoru boli podľa Stubbových neskorších vysvetlení aj útoky na energetickú infraštruktúru a potravinová bezpečnosť. Tieto otázky sú obzvlášť citlivé v zimnom období, keď môže poškodenie elektrických a tepelných sietí ohroziť civilistov. Verejne nebol oznámený konkrétny záväzok Moskvy prestať s útokmi.

Putin a západní predstavitelia zostávajú v základných otázkach riešenia vojny ďaleko od seba. Severské vlády preto označujú dialóg za spôsob, ako sprostredkovať požiadavky a vytvoriť priestor na ďalšie rokovania. Úspech takéhoto kroku bude možné hodnotiť až podľa následných rozhodnutí a vývoja na bojisku.

Telefonát vyvolal v Európe aj kritiku

Fínska verejnoprávna stanica Yle informovala, že v severských krajinách vznikli spory o rozsahu predchádzajúcej koordinácie. Dánska premiérka Mette Frederiksenová a švédsky premiér Ulf Kristersson podľa Yle uviedli, že o telefonáte nemali rovnaké informácie ako organizátori. Støre naopak tvrdil, že spojenci boli informovaní vopred.

Diskusia sa týka najmä toho, kto má v podobných situáciách hovoriť za širší európsky priestor. Fínsky prezident a nórsky premiér však výslovne uviedli, že konali ako lídri vlastných krajín. Ich oficiálne vyhlásenia neobsahujú oznámenie o novej dohode medzi Moskvou a Kyjevom.

Putin tak po nezvyčajnom priamom kontakte dostal odkaz podporujúci rokovania a zmiernenie bojov. Zostáva otvorené, či plánované novembrové stretnutia prinesú konkrétny posun. Najbližšie týždne ukážu, či sa diplomatická iniciatíva premietne do reálnych krokov.

Časté otázky (FAQ)

Kto telefonát s Putinom inicioval?

Podľa oficiálnej správy fínskeho prezidenta telefonát iniciovali Alexander Stubb a Jonas Gahr Støre. Obaja 27. októbra telefonovali z Helsínk. Iniciatíva nadviazala na skoršie stretnutie v Osle.

Hovorili za Európsku úniu alebo NATO?

Nie, v oficiálnom vyhlásení sa výslovne uvádza, že vystupovali ako predstavitelia svojich krajín. Fínsko a Nórsko sú členmi NATO. Telefonát sa preto nemá vydávať za spoločné rokovanie celej aliancie alebo Únie.

Súvisel telefonát s Ukrajinou?

Podľa fínskeho aj nórskeho úradu bol krok konzultovaný s Ukrajinou. Po hovore s Putinom sa lídri spojili aj s prezidentom Zelenským. Cieľom bolo podporiť budúce rokovania a tlmiť ďalšiu eskaláciu.

Vznikla po rozhovore mierová dohoda?

V dostupných oficiálnych oznámeniach sa uzavretie mierovej dohody nespomína. Rozhovor sa týkal predovšetkým pripravovaných diplomatických stretnutí v Abú Zabí. Či prinesú konkrétny výsledok, nebolo v čase zverejnenia správy známe.

Zdroj: www.presidentti.fi.

Ďalší zdroj o reakciách na telefonát: Yle.