Roth Neveďalová priznala, že jej chodia od ľudí vyhrážky. Dostávať ich má po hlasovaní o ukrajinských deťoch
Štyria europoslanci Smeru hlasovali proti uzneseniu o návrate ukrajinských detí a vyvolali ostrú kritiku. Katarína Roth Neveďalová odmieta výklad svojho hlasovania a tvrdí, že dostáva vyhrážky.
Štvrtkové hlasovanie o osude ukrajinských detí vyvolalo ostrý spor medzi slovenskými europoslancami. Európsky parlament 12. novembra 2026 schválil uznesenie, ktorým vyzval Rusko na bezpečný a bezpodmienečný návrat detí násilne presunutých alebo deportovaných z Ukrajiny. Proti dokumentu hlasovali štyria predstavitelia Smeru-SD. Ich rozhodnutie kritizovala europoslankyňa Miriam Lexmann z KDH, ktorá sa v diskusii televízie TA3 dostala do názorového konfliktu s Katarínou Roth Neveďalovou.
Rezolúciu podporilo 536 europoslancov, osem bolo proti a 37 sa zdržalo. Medzi hlasujúcimi proti boli Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová. Naopak, ich stranícka kolegyňa Monika Beňová hlasovala za. Dokument podporili aj Miriam Lexmann, Branislav Ondruš z Hlasu-SD a europoslanci Progresívneho Slovenska, zatiaľ čo predstavitelia Republiky sa zdržali.
Miriam Lexmann v relácii Téma dňa spochybnila dôvody, pre ktoré poslanci Smeru neprijali spoločné stanovisko väčšiny europarlamentu. Zdôraznila, že podľa nej nešlo o kontroverzný návrh, ale o podporu medzinárodného úsilia, ktorého cieľom je dostať odvlečené deti späť do ich domovov. Pripomenula tiež, že KDH dlhodobo požadovalo aktívnejšie zapojenie Slovenska do medzinárodnej spolupráce pri návrate detí.
Anketa: Považujete prijatie rezolúcie o návrate ukrajinských detí za dôležité?
Lexmann považuje prijatie uznesenia za politický krok, ktorý môže podporiť koordináciu úsilia jednotlivých krajín a inštitúcií. V diskusii sa Roth Neveďalovej pýtala aj na konkrétne aktivity, ktorými prispela k riešeniu situácie. Nesúhlasila s tým, že by parlamentné uznesenie bolo len bezvýznamným vyhlásením, a zdôrazňovala jeho úlohu pri formulovaní spoločnej pozície Európskeho parlamentu.
Roth Neveďalová hovorí o vyhrážkach
Katarína Roth Neveďalová odmietla, že hlasovanie proti rezolúcii znamená nesúhlas s návratom ukrajinských detí. V televíznej diskusii uviedla, že po hlasovaní čelí množstvu nepríjemných správ a vyhrážkam. Podľa jej slov sa na sociálnych sieťach šíria interpretácie, ktoré nesprávne spájajú jej hlasovanie s odmietaním pomoci deťom. Existenciu a obsah konkrétnych vyhrážok nezávislé podklady použité pri príprave tohto článku nepotvrdzujú.
Europoslankyňa Smeru argumentovala tým, že Európsky parlament sa tejto problematike venoval už v roku 2025. Nové uznesenie podľa nej vo veľkej miere opakovalo predchádzajúce stanoviská, a preto jeho opätovné prijatie nepovažovala za potrebné. Tvrdila tiež, že predstavitelia Smeru podporili niektoré pozmeňujúce návrhy, hoci výsledný dokument odmietli. Toto vysvetlenie však nemení zaznamenaný výsledok hlasovania o uznesení ako celku.
Čo vlastne schválil Európsky parlament?
Prijaté uznesenie odsudzuje systematické deportácie, násilné premiestňovanie, nezákonné adopcie, nútenú rusifikáciu a indoktrináciu ukrajinských detí počas ruskej vojny proti Ukrajine. Európsky parlament požaduje, aby sa deti mohli bezpečne a bez podmienok vrátiť, a zároveň žiada vyvodenie zodpovednosti za protiprávne konanie. Zdôrazňuje, že osud detí nesmie byť predmetom politického obchodovania ani podmienkou územných ústupkov.
Rozpor medzi oboma europoslankyňami sa týka najmä významu prijatého uznesenia. Lexmann ho označuje za potrebné vyjadrenie spoločnej politickej vôle a podpory medzinárodných iniciatív. Roth Neveďalová tvrdí, že deklaratórne rezolúcie samy osebe nepredstavujú praktické riešenie a že Európska únia by mala účinnejšie prispievať k mierovým rokovaniam. Obe političky pritom deklarujú podporu návratu detí.
Prečo je otázka ukrajinských detí taká citlivá?
Násilné presuny detí počas ozbrojených konfliktov predstavujú závažný problém medzinárodného humanitárneho práva a ochrany ľudských práv. Pri posudzovaní jednotlivých prípadov je rozhodujúce, za akých okolností boli deti premiestnené, či mali zabezpečený kontakt s rodinou a či existuje reálna možnosť návratu. Právo na ochranu rodinných väzieb a identity patrí medzi základné zásady medzinárodnej ochrany dieťaťa.
Právne záväzky štátov nezávisia od toho, či konkrétna politická rezolúcia získa podporu všetkých poslancov. Uznesenie Európskeho parlamentu samo o sebe nezabezpečí návrat jednotlivých detí, môže však vyjadriť spoločné požiadavky voči Rusku a podporiť ďalší diplomatický tlak. Práve rozdielne hodnotenie tejto politickej funkcie sa stalo jadrom štvrtkového konfliktu medzi Lexmann a Roth Neveďalovou.
Zdroje: ta3.com; epvotes.com; ta3.com




Diskusia 0 komentárov