Strana Za ľudí sa ďalej trhá zvnútra. Kto alebo čo stojí za rastúcim napätím?

Kritické repliky Remišovej voči Matovičovi

Aj keď je spomínaný vzťah medzi Remišovou a Matovičom jedným z hlavných bodov sporu, predsedníčka nerezignuje na obranu svojej pozície a v posledných vyjadreniach pritvrdila:

• „Robí to aj Igor Matovič, boj o voliča prebieha aj v rámci opozičných strán,“ povedala v rozhovore, kde zároveň nazvala vnútrostranícke podpichovanie “pichaním špendlíčkami”. Podotkla, že takýto spor je menej závažný v porovnaní s útokmi, ktoré podľa nej vedie vládna garnitúra na opozíciu.
• Remišová sa bráni aj proti výzvam, že by mala jednoducho odstúpiť alebo sa od Matoviča dištancovať: „Matoviča nemôžete len tak poslať preč,“ uviedla s tým, že vo vzťahoch medzi opozičnými stranami nemožno len tak ignorovať politické realie.
• V oblasti mediálnej politiky kritizuje praktiky vládnucej koalície, ktorá podľa nej selektívne vyberá, s kým komunikuje a koho pozýva do diskusií. Upozorňuje, že výber “správnych” oponentov len potvrdzuje tvár štýlu ovládania diskurzu, ktoré má blízko k praktikám totalitných režimov.
• Doplnila, že v mene opozície musí tolerovať aj občasné výpady medzi stranami, pretože v širšom zábere ide o obranu demokracie a spoločné hodnoty.

Tieto výpady ukazujú, že Remišová sa snaží pred verejnosťou vytvoriť obraz silnej líderky, ktorá síce čelí tlaku, no odmieta jednostranné odovzdanie právomocí či diskusií.

Scenáre ďalšieho vývoja

Ak sa napätie neupokojí, hrozia ďalšie odchody – nielen členov „z ulice“, ale aj významných funkcionárov. Strana Za ľudí už čelila obdobiam útlmu, keď opúšťali prominentné mená a členská základňa sa postupne tenčila.

Remišovej rétorika – obranná a zároveň útočná – môže byť kalkulovanou stratégiou: pokúša sa ukázať, že kreslá sa nepotrebujú presúvať a že Za ľudí stále môže fungovať ako autonómna stredová strana, nie len ako doplnok iných politických subjektov.