TOTO môže zmeniť trináste dôchodky! Gröhling pobúril ministrov: Koľko seniorov by prišlo o peniaze?

Trinásty dôchodok sa stal predmetom ostrej politickej prestrelky po vyjadreniach predsedu SaS Branislava Gröhlinga. V hre je možnosť, že by túto dávku dostávali iba seniori s nižšími penziami. Sociálna poisťovňa poskytla údaje, ktoré ukazujú, koľkých starobných dôchodcov by sa prípadné obmedzenie mohlo týkať. Rozdiely medzi najnižšími a najvyššími dôchodkami sú pritom obrovské.

Trinásty dôchodok patrí medzi témy, ktoré každoročne vyvolávajú veľký záujem slovenských seniorov. Tentoraz sa o jeho budúcnosti začalo hovoriť v súvislosti s návrhmi opozičnej strany SaS. Jej predseda Branislav Gröhling totiž pripustil, že v budúcnosti by štát nemusel vyplácať túto dávku všetkým dôchodcom. Pomoc by podľa predstáv liberálov mala byť adresnejšia a smerovať najmä k ľuďom s nižšími príjmami. V rozhovore pritom zaznela aj suma 500 eur, ktorá následne vyvolala ostré reakcie predstaviteľov vládnej koalície. Ministri začali upozorňovať, že o peniaze by mohla prísť výrazná väčšina seniorov. Politický konflikt sa postupne preniesol aj do rozhlasovej diskusie, v ktorej nechýbali vzájomné obvinenia. Dôležitou otázkou však zostáva, čo by takéto pravidlá znamenali v praxi. Koľko slovenských starobných dôchodcov má dnes penziu vyššiu ako 500 eur a o aké peniaze by potenciálne mohli prísť?

Trinásty dôchodok vyvolal ostrý spor.

Diskusia sa rozhorela po rozhovore Branislava Gröhlinga pre portál 360tka. Predseda SaS vysvetľoval predstavu adresnejšieho vyplácania 13. dôchodkov, pričom hovoril aj o možnosti naviazať nárok na medián dôchodkov. Moderátorka Gabriela Kajtárová sa ho opakovane pýtala na konkrétnu príjmovú hranicu. Keď prišla reč na seniorov s dôchodkom presahujúcim 500 eur, Gröhling na otázku, či by o mimoriadnu dávku prišli, odpovedal: „Áno, prídu.“ Súčasne však upozornil, že výsledné podmienky by ešte záviseli od rokovaní a presného nastavenia systému.

Jeho vyjadrenia okamžite využili predstavitelia vládnej koalície. Minister financií Ladislav Kamenický zo Smeru zverejnil na sociálnej sieti časť rozhovoru a obvinil opozičných politikov, že plánujú zobrať 13. dôchodok ľuďom s penziou nad 500 eur. Do diskusie vstúpil aj minister práce Erik Tomáš z Hlasu, ktorý odhadol, že pri takomto nastavení by dávku stratilo takmer 80 percent seniorov. „Pokiaľ budú oni vo vláde, SaS a súčasná opozícia, tak jednoducho 80 percent z vás už 13. dôchodok nikdy neuvidí,“ vyhlásil. Tomáš zároveň pripomenul, že podľa súčasného systému ide o dôchodkovú, nie sociálnu dávku, a nárok na ňu je naviazaný na poberanie príslušného dôchodku.

Gröhling svoj postoj obhajuje argumentom, že štát si z dlhodobého hľadiska nemôže dovoliť financovať plošné dávky v doterajšom rozsahu. Podľa neho by finančná podpora mala prednostne pomáhať dôchodcom, ktorí ju najviac potrebujú. Definitívna hranica ani konkrétna podoba prípadnej zmeny však predstavená nebola.

Trinásty dôchodok sa stal témou hádky Kaliňáka s Gröhlingom

Napätie pokračovalo v sobotu 17. októbra počas relácie Sobotné dialógy na STVR. Branislav Gröhling sa v nej stretol s ministrom obrany Robertom Kaliňákom zo Smeru. Pôvodne sa diskutovalo aj o finančnej pomoci Ukrajine, no rozhovor sa postupne presunul k dôchodkom. Kaliňák obvinil liberálov, že peniaze určené seniorom by chceli presmerovať na podporu Ukrajiny. „Čiže de facto dôchodky, 13. dôchodok, ktoré zoberiete slovenským dôchodcom, dáte Ukrajine,“ vyhlásil.

Gröhling reagoval tým, že na vyplácanie 13. dôchodkov si štát podľa neho požičiava približne 900 miliónov eur. Zároveň položil otázku: „Prečo nerozprávame o tom, že majú dôchodcovia dostať 12 plnohodnotných dôchodkov?“ Minister obrany následne svoje výhrady ešte vystupňoval a tvrdil, že SaS chce pripraviť väčšinu seniorov o dávku a financie poskytnúť Ukrajine. Ide však o Kaliňákovo politické obvinenie, nie o preukázaný plán SaS presmerovať úspory na tento účel.

Sociálna poisťovňa ukázala prekvapivé čísla

O koľkých ľuďoch sa v skutočnosti hovorí? Denník Plus JEDEN DEŇ získal od Sociálnej poisťovne podrobné údaje o vyplácaných starobných dôchodkoch. Ako uviedol hovorca inštitúcie Martin Kontúr, najnovšia dostupná podrobná štatistika s rozdelením do 50-eurových intervalov zachytáva stav k 30. júnu 2026. Z nej vyplýva, že Sociálna poisťovňa evidovala celkovo 1 145 392 vyplácaných starobných dôchodkov.

Z uvedeného počtu 989 488 starobných dôchodkov presahovalo sumu 500 eur mesačne. To predstavuje približne 86,4 percenta všetkých evidovaných starobných dôchodkov. Naopak, hranicu 500 eur neprekračovalo 155 904 penzií, teda 13,6 percenta. Ak by sa nárok na 13. dôchodok skutočne obmedzil výlučne na starobné dôchodky nepresahujúce 500 eur, opatrenie by sa mohlo dotknúť takmer 990-tisíc vyplácaných starobných dôchodkov. Takýto výpočet dokonca presahuje 80-percentný podiel, o ktorom hovorili ministri Erik Tomáš a Robert Kaliňák.

Dôležité však je, že ide o hypotetický model vychádzajúci z jednej spomínanej hranice. Žiadne takéto opatrenie zatiaľ nebolo schválené a samotná SaS hovorila aj o iných možnostiach výpočtu nároku. Údaje navyše zachytávajú starobné dôchodky, nie všetkých poberateľov rôznych druhov dôchodkov. Počet vyplácaných dôchodkov preto nemožno bez ďalšieho automaticky stotožniť s počtom všetkých dotknutých osôb.

V hre sú stovky miliónov eur

V roku 2026 je plná suma 13. dôchodku pre poberateľov starobnej penzie 667,30 eura. Pre mnohých seniorov ide o významný jednorazový príjem, ktorý môže pomôcť pokryť výdavky domácnosti. Pri modelovej hranici 500 eur by dávku mohlo stratiť veľké množstvo jej súčasných poberateľov. Ak by sme počet 989 488 starobných dôchodkov vynásobili plnou sumou 667,30 eura, dostali by sme teoretickú úsporu približne 660,3 milióna eur ročne.

Tento výpočet však nie je oficiálnym odhadom Sociálnej poisťovne. Pri niektorých čiastkových dôchodkoch môže byť skutočne vyplatená suma 13. dôchodku nižšia a výsledok by ovplyvnili aj konkrétne pravidlá prípadnej reformy. Rovnako nie je jasné, či by sa v budúcnosti sledovala samotná suma starobného dôchodku, celkový príjem seniora alebo iný ukazovateľ. Ide preto výlučne o ilustráciu rozsahu možných zmien.

Štatistiky Sociálnej poisťovne zároveň odhaľujú výrazné rozdiely vo výške vyplácaných starobných dôchodkov. Kým 482 starobných dôchodkov dosahovalo najviac 50 eur mesačne, v opačnej časti rozdelenia sa nachádzalo 100 starobných dôchodkov presahujúcich 2 500 eur. Pri hodnotení životnej úrovne seniorov je však potrebné zohľadniť aj ďalšie okolnosti. Niektorí poberatelia dostávajú starobnú penziu súčasne s vdovským či vdoveckým dôchodkom, ďalší môžu mať nároky vzniknuté len za časť poistnej kariéry na Slovensku. Samotná výška jednej vyplácanej dávky preto nemusí vždy ukazovať celý príjmový obraz domácnosti.

Budúcnosť 13. dôchodku tak zostáva otvorenou politickou otázkou. Kým predstavitelia vlády obhajujú jeho plošné vyplácanie ako nárokovú dôchodkovú dávku, SaS presadzuje diskusiu o adresnejšej pomoci. Získané štatistiky ukazujú, že aj zdanlivo jednoduchá hranica 500 eur by mohla mať mimoriadne rozsiahle dôsledky. Rozhodujúce však bude, či sa niekedy predstaví konkrétny návrh, aké podmienky bude obsahovať a či získa dostatočnú politickú podporu.

FAQ: Najčastejšie otázky o 13. dôchodku

1. Aký je rozdiel medzi príjmovou hranicou a naviazaním nároku na medián dôchodkov?

Pevná príjmová hranica určuje konkrétnu sumu, po prekročení ktorej by dôchodcovi nárok na dávku zanikol. Medián je štatistická hodnota, ktorá rozdeľuje sledované dôchodky na dve rovnako početné skupiny. Ak by bol nárok naviazaný na medián, jeho konkrétne nastavenie by záviselo od zvoleného spôsobu výpočtu a pravidiel.

2. Prečo údaj o 86,4 percenta nemožno automaticky použiť na všetkých dôchodcov?

Uvedený podiel vychádza výlučne zo štatistiky vyplácaných starobných dôchodkov. Nezahŕňa rovnakým spôsobom všetky ostatné kategórie dôchodkových dávok, napríklad invalidné či pozostalostné dôchodky. Preto nie je metodicky správne tvrdiť, že rovnaké percento všetkých poberateľov dôchodkov by nevyhnutne stratilo nárok.

3. Ako by sa mohol posudzovať senior, ktorý poberá aj vdovský alebo vdovecký dôchodok?

Rozhodujúce by bolo presné znenie prípadného zákona. Nové pravidlá by mohli zohľadňovať iba starobný dôchodok alebo súčet viacerých dávok, prípadne celkové príjmy. Keďže definitívny návrh nebol predstavený, nemožno určiť, ako by sa konkrétne posudzovali dôchodky vyplácané v súbehu.

4. Prečo teoretická úspora 660 miliónov eur nemusí zodpovedať reálnej úspore štátu?

Model vychádza z vynásobenia počtu vyplácaných starobných dôchodkov nad 500 eur plnou sumou 13. dôchodku. Nie všetci poberatelia však musia mať nárok na túto plnú sumu. Presný fiškálny dosah by musel zohľadniť konkrétne zákonné pravidlá, individuálne nároky a aktuálne údaje.

5. Znamená starobný dôchodok do 50 eur automaticky, že senior nemá iný príjem?

Nie, nízka suma jednej starobnej penzie sama osebe nevypovedá o celkovej finančnej situácii človeka. Môže ísť napríklad o dôchodok získaný iba za časť obdobia poistenia na Slovensku, pričom človek môže poberať aj ďalšie príjmy alebo dávky. Pri posudzovaní sociálnej situácie je preto potrebné pracovať so širšími údajmi.

6. Môže sa nárok na 13. dôchodok zmeniť iba na základe vyjadrenia politika?

Nie, samotný politický návrh či rozhovor nemá účinok zmeny zákona. Na úpravu zákonných podmienok by bolo potrebné prijať príslušnú legislatívnu zmenu. Kým sa tak nestane, platia pravidlá vyplácania ustanovené aktuálnou legislatívou.