Chmelár opäť otvoril diskusiu o komunistickom režime, slobode a kultúre.
Vo svojom statuse vysvetľuje, ako vníma obdobie komunistického teroru a prečo odmieta čiernobiele hodnotenie histórie.
Najväčšiu pozornosť však vyvolala jeho ostrá kritika bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej a jej vystúpenia na festivale Pohoda.
V článku prinášame hlavné argumenty, ktoré vo svojom komentári predstavil.

Diskusia o minulosti, slobode a kultúre patrí na Slovensku medzi témy, ktoré pravidelne rozdeľujú verejnosť. Chmelár vo svojom najnovšom statuse nadviazal na vystúpenie v televízii TA3 a reagoval na kritiku svojich predchádzajúcich vyjadrení o komunistickom režime. Tvrdí, že jeho slová boli nesprávne interpretované a že odmieta zjednodušené pohľady na dejiny. Zároveň vysvetľuje, čo podľa neho predstavovalo obdobie komunistického teroru.

Vo svojom texte sa venuje aj tomu, ako časť spoločnosti spomína na bývalý režim. Významnú časť statusu však venoval bývalej prezidentke Zuzane Čaputovej a jej výrokom na festivale Pohoda. Kritika bola mimoriadne ostrá a oprel ju o historické príklady zo sveta kultúry. Aké argumenty vo svojom statuse použil?

Chmelár vysvetľuje svoj pohľad na komunistický režim

Chmelár pripomenul svoje vystúpenie v TA3, v ktorom hovoril o komunistickom terore. Zdôraznil, že týmto pojmom označuje výlučne obdobie rokov 1948 až 1953, ktoré bolo podľa neho charakteristické politickými procesmi, popravami a atmosférou strachu. „Chcem veriť, že za takýmto obdobím nikto nesmúti,“ uviedol.

Zároveň odmietol tvrdenie, že každý, kto spomína na niektoré pozitívne stránky bývalého režimu, automaticky obhajuje diktatúru. Podľa jeho názoru ľudia často nespomínajú na neslobodu, ale na sociálne istoty, solidaritu či viac času pre rodinu.

Chmelár ostro kritizuje Čaputovú

Najvýraznejšiu časť statusu venoval bývalej prezidentke. Chmelár sa pozastavil nad tým, že časť mladých ľudí podľa neho obdivuje političku, ktorú označil za „kazateľku banálnych floskúl“. Zároveň ju prirovnal k „Paulovi Coelhovi politiky“.

Osobitne reagoval na výrok Zuzany Čaputovej z festivalu Pohoda, podľa ktorého môže kultúra vznikať iba v slobodnom prostredí. „Výrok Zuzany Čaputovej na Pohode, že kultúra môže vznikať iba v slobodnom prostredí, je vo svojej podstate taký hlúpy, až sa čudujeme, že to ten stan vydržal, keď nevydržal búrku,“ napísal.

Podľa neho sa v publiku nenašiel nikto, kto by upozornil na množstvo historických príkladov významných umeleckých diel vytvorených v období neslobody alebo priamo vo väzení.

Chmelár argumentuje historickými príkladmi

Na podporu svojho názoru Chmelár uviedol viaceré osobnosti svetovej aj slovenskej literatúry. „Čaputová ani len netuší, koľko významných diel svetovej literatúry bolo napísaných napríklad vo väzení,“ uviedol.

Spomenul autorov ako Boëthius, Roger Bacon, Miguel de Cervantes či Dante, ktorých tvorba vznikala v období väznenia alebo politickej nemilosti. Zo slovenských autorov pripomenul Janka Kráľa, Svetozára Hurbana Vajanského a Laca Novomeského.

Za civilizačný vrchol slovenskej kultúry označil šesťdesiate roky minulého storočia. Vo svojom texte položil aj otázku, prečo sa po roku 1989 podľa jeho názoru nedostavila očakávaná kultúrna katarzia. „Nech nám teda pani slovutná prezidentka vysvetlí, prečo sa po roku 1989 nedostavila v kultúre a umení tá katarzia zo slobody… Je to, samozrejme, hlúposť,“ napísal.

Na záver dodal, že umenie podľa neho dokáže vzniknúť aj v podmienkach neslobody, chudoby či poníženia. „Lebo človek prirodzene sníva, túži, inšpiruje sa tým, čo ho presahuje. Dnešná doba kultúre nepraje, ale nemôže za to (len) Ficova vláda, ale ekonomický systém a s tým spojený úpadok hodnôt,“ uzavrel.

FAQ

Prečo Eduard Chmelár reagoval na kritiku svojich výrokov?

Vo svojom statuse vysvetľuje, že jeho vyjadrenia o komunistickom režime boli podľa neho nesprávne interpretované. Tvrdí, že hovoril výlučne o období rokov 1948 až 1953. Zároveň odmieta čiernobiele hodnotenie dejín.

Ako vysvetľuje pojem komunistický teror?

Pod týmto označením rozumie obdobie politických procesov, popráv a represálií po roku 1948. Zdôrazňuje, že nejde o hodnotenie celého obdobia komunistického režimu. Podľa jeho slov nikto nemá dôvod tieto udalosti obhajovať.

Čo vytkol Zuzane Čaputovej?

Kritizoval jej výrok z festivalu Pohoda, podľa ktorého môže kultúra vznikať iba v slobodnom prostredí. Tvrdí, že história ponúka množstvo opačných príkladov. Svoje stanovisko podporil menami viacerých autorov.

Aké historické príklady uviedol?

Spomenul svetových autorov Boëthia, Rogera Bacona, Cervantesa či Danteho. Zo slovenských spisovateľov uviedol Janka Kráľa, Svetozára Hurbana Vajanského a Laca Novomeského. Podľa neho významné diela vznikali aj počas väzenia alebo politického prenasledovania.

Ako hodnotí obdobie po roku 1989?

Vo svojom texte sa pýta, prečo sa podľa neho po páde komunizmu nedostavila očakávaná kultúrna obroda. Kritizuje spôsob financovania kultúry aj súčasné pomery. Ide o jeho hodnotiaci názor.

Aký záver formuloval?

Uviedol, že umenie môže vzniknúť aj v nepriaznivých podmienkach. Za problém súčasnosti označil ekonomický systém a úpadok hodnôt. Podľa neho práve odpor voči týmto javom môže vytvárať priestor pre novú kultúru.