Z okupovaného ukrajinského mesta prišli desivé svedectvá. Obyvatelia hovoria o hlade, mŕtvych telách aj brutálnom mučení: Takto sa im Rusi vysmievali!

Hlad, zamínované ulice, zmiznutí obyvatelia a výpovede o brutálnom mučení. Takto opisujú život v ukrajinských Oleškách ľudia, ktorým sa podarilo dostať z ruskej okupácie. Mimoriadne závažné svedectvo priniesol 49-ročný včelár, ktorý tvrdí, že ho jeho väznitelia mučili elektrickým prúdom a počas utrpenia sa mu posmievali.

Mesto Olešky leží na ľavom brehu rieky Dneper, oproti Chersonu na juhu Ukrajiny. Ruské jednotky ho obsadili po začiatku rozsiahlej invázie v roku 2022. Keď ukrajinská armáda neskôr oslobodila Cherson, rieka sa stala frontovou líniou a obyvatelia Olešiek zostali na okupovanom území. Ich každodenný život postupne ovplyvnili boje, nedostatok základných potrieb a izolácia od zvyšku krajiny.

Väznený Ukrajinec opísal mučenie elektrinou

Jedno z najťažších svedectiev poskytol nemeckému denníku Bild 49-ročný včelár Volodymyr. Podľa jeho výpovede ho ruské sily zadržali 15. novembra 2022, keď pomáhal ďalším obyvateľom s potravinami. Obvinili ho z odovzdávania informácií ukrajinskej armáde a pomoci ľuďom pri úteku z okupácie. V zajatí mal stráviť približne jeden rok.

Volodymyr uviedol, že pri mučení používali jeho väznitelia starý sovietsky poľný telefón TA-57, ktorý dokáže vytvárať elektrické impulzy. Drôty mu podľa jeho slov pripájali na intímne časti tela. Počas mučenia sa mu údajne posmievali, že teraz majú také dobré spojenie, až môžu telefonovať ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Ide o výpoveď bývalého väzňa, ktorej konkrétne okolnosti nebolo možné nezávisle overiť.

Podľa Volodymyra nešlo o jediné miesto, kde sa mali odohrávať podobné činy. V oblasti Olešiek a neďalekého mesta Hola Prystaň podľa svojich poznatkov identifikoval približne deväť miest používaných na mučenie. Hovoril aj o ľuďoch, ktorí po zadržaní zmizli, a o telách, ktoré miestni obyvatelia údajne nachádzali v pivniciach. Presný počet obetí ani rozsah týchto tvrdení nie je nezávisle potvrdený.

Ľudia nemali čo jesť a báli sa vychádzať z domov

Ťažké podmienky opísala aj 47-ročná učiteľka Olja, ktorá zostala v okupovanom meste s manželom a tromi deťmi. Podľa jej slov sa humanitárna situácia postupne zhoršovala, až sa nedostatok potravín a základných služieb stal neúnosným. V uliciach sa nachádzali míny, chýbala voda, plyn aj bezpečné spojenie s okolitým svetom.

Obyvatelia si podľa učiteľky niekedy zúfalú situáciu pripomínali čiernym humorom, pretože už takmer zabudli na vôňu čerstvého chleba. Miestny trh, na ktorom sa dali zohnať aspoň niektoré potraviny, podľa jej výpovede prestal fungovať po zásahu okupantov. Starší ľudia boli vyčerpaní a podvyživení. Učiteľka opísala aj situáciu, keď si jej dcéra zlomila nohu, no cesta do nemocnice bola pre rodinu nebezpečná.

Rodiny v meste pritom neohrozoval iba hlad. Pohyb po uliciach komplikovali míny a pretrvávajúce boje. Deti sa museli prispôsobiť podmienkam, v ktorých nebolo možné viesť bežný život, chodiť bezpečne von ani využívať dostupnú zdravotnú starostlivosť. Olja po evakuácii hovorila o strate detstva svojich potomkov a o vyčerpaní z dlhoročného strachu.

Na uliciach mali zostávať telá mŕtvych

Ďalší evakuovaný obyvateľ, 37-ročný architekt Roman, opísal mimoriadne nebezpečné podmienky aj pri pokusoch dostať z mesta vlastnú rodinu. Jeho rodičia sa podľa neho obávali kontrol zo strany ruských orgánov a odchod spočiatku odmietali. Roman vypovedal, že na uliciach zostávali telá ľudí, ktorých bolo možné pochovať iba počas prestávok v streľbe.

Samotná evakuácia bola náročná a neprebiehala priamo na územie kontrolované Ukrajinou. Podľa Romanovho opisu absolvovali obyvatelia dlhú cestu autobusmi, následne ich prepravili ruským vojenským lietadlom do Rostova a pokračovali cez Bielorusko. Až potom sa mohli dostať späť na územie pod ukrajinskou kontrolou.

Nie všetci obyvatelia mali možnosť odísť. Roman odhadol, že v Oleškách zostalo približne 1 700 ľudí, prevažne seniorov, chorých a osôb s obmedzenou pohyblivosťou. Tento údaj je jeho odhadom, nie oficiálne overeným počtom. Pre časť ľudí predstavovali zásadnú prekážku zamínované cesty a nemožnosť bezpečne sa dostať k evakuačným vozidlám.

Podobné praktiky už zdokumentovala OSN

Svedectvo o používaní poľného telefónu pri mučení zapadá do širších zistení medzinárodných vyšetrovateľov. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva v septembri 2026 zverejnil správu o sexuálnom násilí počas vojny na Ukrajine. Za obdobie od februára 2022 do konca júla 2026 zdokumentoval 1 004 prípadov konfliktného sexuálneho násilia, z ktorých 89 percent pripísal ruským orgánom a 11 percent ukrajinským orgánom.

OSN medzi dokumentovanými spôsobmi mučenia uvádza aj používanie elektrických výbojov na genitáliách prostredníctvom sovietskeho vojenského telefónu označovaného ako tapik. Tieto medzinárodné zistenia nezávisle potvrdzujú existenciu podobných praktík počas vojny, nepredstavujú však samostatné potvrdenie každého detailu Volodymyrovej osobnej výpovede z Olešiek.

Niekoľko rokov okupácie zanechalo vážne následky

Olešky zasiahli okrem bojov a okupácie aj rozsiahle záplavy po zničení Kachovskej priehrady v júni 2023. Mesto, ktoré malo pred inváziou približne 24-tisíc obyvateľov, čelilo opakovaným humanitárnym krízam. Nedostatok potravín a liekov, poškodená infraštruktúra i nebezpečenstvo mín znemožňovali mnohým ľuďom odchod.

Výpovede evakuovaných približujú utrpenie civilistov, ktorého celý rozsah bude možné určiť až po dôkladnom vyšetrení. Obyvatelia, ktorí sa dostali na slobodu, dnes opisujú nielen svoje fyzické utrpenie, ale aj trvalý strach o blízkych, ktorí zostali na okupovanom území. Práve ich bezpečnosť a prístup k humanitárnej pomoci zostávajú naliehavými otázkami.

Zdroje: ta3.com; ukraine.ohchr.org