Bývalý premiér varuje pred scenárom podobným Grécku. Partneri vraj Slovensko vnímajú ako posledných v triede

„Autokrati potrebujú protivníka, proti ktorému bojujú. Raz to bol Soros, potom migranti, teraz je to Zelenskyj,“ uviedol na adresu maďarského premiéra.

Diskusia o ruskej rope sa na Slovensku často spája s argumentom, že ide o lacnejšiu surovinu. Podľa bývalého premiéra však realita pre spotrebiteľov vyzerá inak.

„Kde je tá lacná ruská ropa? Keď sa pozrieme na región, tankujeme najdrahšie,“ tvrdí.

Podľa jeho názoru z výhodnejších cien profitujú najmä energetické spoločnosti, zatiaľ čo bežní vodiči rozdiel nepocítia.

Slovensko môže zostať na okraji EÚ

Európska únia plánuje postupne úplne ukončiť dovoz ruských energetických surovín do roku 2027. Niektoré členské štáty však tento proces podporujú menej ochotne.

Podľa Ódora práve Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré v tejto diskusii nepôsobia dostatočne aktívne. V Bruseli to podľa neho vyvoláva dojem, že krajina reaguje pomaly.

„Pozerajú sa na nás ako na tých, ktorí odovzdávajú písomku v škole ako poslední,“ povedal.

V európskych debatách sa čoraz častejšie spomína aj koncept dvojrýchlostnej Európy. Znamená to, že časť štátov môže v integrácii postupovať rýchlejšie, zatiaľ čo ostatné zostanú bokom. Takýto model by sa mohol týkať napríklad ekonomických pravidiel alebo bezpečnostnej spolupráce.

Slovensko a problém verejných financií

Energetika však podľa bývalého premiéra nie je jediným problémom. Veľké riziko vidí aj v stave slovenských verejných financií.

Na zhoršujúcu sa situáciu dlhodobo upozorňuje Národná banka Slovenska aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

„Existuje jediná krajina v Európskej únii, ktorá je z dlhodobého hľadiska vo vysokom rozpočtovom riziku. Je to Slovensko,“ uviedol Ódor.

Podľa jeho slov je paradoxom, že tento stav nastáva aj napriek viacerým pokusom o konsolidáciu rozpočtu. Hlavným problémom je totiž spôsob, akým štát využíva požičané peniaze.

Veľká časť dlhu totiž smeruje na bežné výdavky, nie na projekty, ktoré by podporili ekonomický rast. Bývalý premiér to prirovnal k jednoduchému príkladu:

„Je to, akoby si niekto bral úver len na to, aby mohol každý deň chodiť do reštaurácie.“

Ak by sa tento trend nezmenil, Slovensko by sa podľa neho mohlo dostať do situácie podobnej tej, ktorú zažilo Grécko počas dlhovej krízy.

„Gréci museli znižovať mzdy, dôchodky a sociálne výdavky o 20 až 30 percent. Chceme to?“ dodal.