AKTUÁLNE: Slováci hromadne podávajú trestné oznámenie. TOTO bola posledná kvapka! Štát mal zasiahnúť Slovákom do súkromia!
Obchodný register sa ocitol pod kritikou pre osobné údaje dostupné vo verejných dokumentoch.
Jeden z ľudí upozorňujúcich na problém pripravuje trestné oznámenie a odvoláva sa aj na Trestný zákon.
V sporných dokumentoch sa majú nachádzať rodné čísla a vlastnoručné podpisy, ku ktorým sa dá dostať bez preukázania totožnosti.
Ministerstvo spravodlivosti problém interpretuje inak, pričom postup rezortu už preveruje aj Úrad na ochranu osobných údajov.
Obchodný register sa po spustení nového systému dostal do centra pozornosti pre spôsob, akým sú v ňom sprístupnené niektoré dokumenty. Otázky vyvoláva najmä rozsah osobných údajov, ktoré v nich možno nájsť. Pozornosť sa sústreďuje na informácie, ako sú rodné čísla či vlastnoručné podpisy. Kritika sa začala objavovať krátko po tom, ako štát 17. augusta nový systém spustil. Časť verejnosti spochybňuje, či sú osobné údaje podnikateľov a ďalších osôb chránené dostatočne. Ministerstvo spravodlivosti však argumentuje tým, že podobné údaje boli dostupné už pred zavedením nového systému. Do prípadu medzičasom vstúpil aj Úrad na ochranu osobných údajov. Na sociálnej sieti sa navyše objavil dokument, ktorý môže celý spor posunúť ďalším smerom. Kam až sa situácia okolo registra posúva a čo presne namieta autor zverejneného dokumentu?
Obchodný register a dokument adresovaný polícii
Situácia okolo nového systému sa môže dostať aj do trestnoprávnej roviny. Ako informovala televízia Markíza, na sociálnej sieti sa objavil dokument adresovaný Policajnému zboru SR.
Mali by byť dokumenty v obchodnom registri s citlivými osobnými údajmi voľne dostupné bez overenia totožnosti?
Jeho autor upozorňuje na možné neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi v súvislosti s fungovaním nového registra. V pripravovanom trestnom oznámení zároveň odkazuje na paragraf 374 Trestného zákona.
Za jeden z najspornejších bodov považuje rozsah údajov, ktoré sa dostali do verejne prístupných dokumentov. Nachádzať sa medzi nimi majú napríklad rodné čísla a vlastnoručné podpisy.
Výhrady vyvoláva aj spôsob prístupu k týmto dokumentom. Používatelia sa k nim podľa uvedených informácií môžu dostať bez toho, aby museli preukázať svoju totožnosť.
Samotná príprava trestného oznámenia ešte neznamená, že bolo preukázané protiprávne konanie. Z poskytnutých informácií vyplýva, že autor dokumentu chce podanie skutočne doručiť a žiadať, aby sa okolnosti preverili.
Obchodný register pod optikou GDPR
Autor pripravovaného podania neargumentuje iba ustanovením Trestného zákona. Vo svojej argumentácii sa odvoláva aj na európske pravidlá ochrany osobných údajov GDPR.
Podstata jeho námietok smeruje k spôsobu, akým sú osobné údaje spracúvané a následne sprístupňované cez obchodný register. Problém podľa neho predstavuje najmä to, že údaje považované za citlivé možno nájsť v dokumentoch voľne dostupných cez internet.
Autor na sociálnej sieti uviedol, že trestné oznámenie plánuje podať. Z reakcií v diskusii zároveň vyplýva, že pripojenie k jeho iniciatíve zvažujú aj ďalší ľudia.
Kritika ochrany údajov sa pritom neobjavila až s pripravovaným podaním. Štát spustil nový systém obchodného registra 17. augusta a krátko nato sa začali objavovať pochybnosti, či je ochrana údajov podnikateľov a ďalších dotknutých osôb nastavená dostatočne.
Najväčšiu pozornosť vyvolala práve možnosť voľne dohľadať údaje, medzi ktorými sa majú nachádzať rodné čísla alebo podpisy.
Obchodný register podľa ministerstva: Susko odmieta, že ide o novinku
Ministerstvo spravodlivosti sa na situáciu pozerá odlišne. Minister Boris Susko (Smer-SD) už predtým tvrdil, že podobné údaje neboli pre verejnosť novinkou a dostupné boli aj v staršom systéme.
Prípad však nezostal iba na úrovni verejnej diskusie. Úrad na ochranu osobných údajov začal voči Ministerstvu spravodlivosti SR správne konanie a preveruje, či pri zverejňovaní údajov nedošlo k pochybeniu.
Susko po stredajšom rokovaní vlády situáciu komentoval slovami:
„S obchodným registrom sa nedeje nič. Je to len to, že niekto je nevedomý. Tieto údaje, ktoré sú dnes zverejnené boli prístupná a dostupné komukoľvek aj doteraz. My sme v rámci nového registra neurobili nič, len sme urobili nové prepojenie na jednotlivých stránkach registra, ale údaje, ktoré sú vo verejnom registri listín boli dostupné aj teraz, či už priamo prostredníctvom návštevy súdu a nahliadnutím do spisu alebo aj online, prostredníctvom našich stránok OR alebo prostredníctvom stránok európskeho justičného systému. Tam ktokoľvek bez akejkoľvek autorizácie sa mohol k týmto údajom dostať a sú prístupné aj teraz,“
Minister tak argumentuje, že nový obchodný register podľa neho nevytvoril samotnú dostupnosť týchto údajov, ale zmenil prepojenie jednotlivých stránok registra.
Na druhej strane pokračuje správne konanie úradu, ktorý má preveriť, či bol spôsob zverejňovania osobných údajov v súlade s pravidlami. Popri tom sa pripravuje aj trestné oznámenie jedného z kritikov systému.
FAQ: obchodný register a ochrana osobných údajov
1. Čo je jadrom výhrad voči spôsobu fungovania nového obchodného registra?
Výhrady sa týkajú predovšetkým rozsahu osobných údajov dostupných vo verejne prístupných dokumentoch. Podľa uvedených informácií sa medzi nimi majú nachádzať rodné čísla aj vlastnoručné podpisy. Kritiku zvyšuje fakt, že prístup k dokumentom nemá byť podmienený preukázaním totožnosti používateľa.
2. Na akých právnych argumentoch stojí pripravované trestné oznámenie?
Autor dokumentu poukazuje na možné neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi. V pripravovanom podaní odkazuje na paragraf 374 Trestného zákona a súčasne argumentuje pravidlami GDPR. Z poskytnutých informácií však nevyplýva, že by už príslušné orgány konštatovali porušenie zákona.
3. Prečo je pri tejto kauze dôležité správne konanie Úradu na ochranu osobných údajov?
Úrad na ochranu osobných údajov už voči ministerstvu spravodlivosti začal správne konanie. Jeho predmetom je preverenie, či pri zverejňovaní údajov nedošlo k pochybeniu. Ide teda o samostatné preverovanie postupu rezortu nezávislé od pripravovaného trestného oznámenia opísaného v článku.
4. Aký postoj zastáva ministerstvo spravodlivosti?
Minister Boris Susko tvrdí, že údaje, ktoré vyvolali kritiku, boli dostupné verejnosti aj pred zavedením nového systému. Podľa jeho slov sa k nim ľudia mohli dostať na súde, prostredníctvom stránok obchodného registra alebo cez európsky justičný systém. Ministerstvo teda odmieta interpretáciu, že samotný nový systém prvýkrát sprístupnil predmetné údaje verejnosti.
5. Znamená pripravované trestné oznámenie, že došlo k trestnému činu?
Z informácií v podklade možno konštatovať iba to, že jeden z ľudí upozorňujúcich na problém pripravuje trestné oznámenie. Autor v ňom poukazuje na možné neoprávnené nakladanie s údajmi a odkazuje na konkrétne ustanovenie Trestného zákona. Samotný výsledok prípadného preverovania ani právny záver zatiaľ v dodanom texte uvedený nie je.
6. Prečo sa spor vyostril práve po spustení nového systému?
Nový systém spustil štát 17. augusta a krátko po jeho zavedení sa objavili pochybnosti o ochrane osobných údajov. Kritici upozornili na možnosť jednoduchého prístupu k dokumentom obsahujúcim údaje, ako sú rodné čísla alebo podpisy. Ministerstvo však namieta, že samotná dostupnosť týchto údajov existovala už pred spustením nového riešenia.







0 komentárov
Podeľte sa o svoj názor. Reagujte vecne a s rešpektom k ostatným diskutujúcim.