Čo sa deje? Brusel predstavil krízový plán. Dôležitých má byť prvých 72 hodín. Odporúčania sa týkajú aj slovenských domácností

Európska komisia predstavila nové odporúčania, ktoré sa dotýkajú miliónov domácností vrátane tých slovenských. Obyvatelia by mali byť pripravení zvládnuť najmenej 72 hodín mimoriadnej situácie bez okamžitej pomoci záchranných zložiek. Brusel upozorňuje na rastúce riziká prírodných katastrof, rozsiahlych výpadkov základných služieb a ďalších kríz. Nové usmernenia zároveň vysvetľujú, aké zásoby by mali mať ľudia pripravené a ako sa zachovať, keď sa ich bežný život náhle zmení.

Európa sa chce lepšie pripraviť na situácie, pri ktorých nemusia byť základné služby dostupné okamžite. V utorok 3. novembra 2026 preto eurokomisárka pre pripravenosť a krízové riadenie Hadja Lahbib predstavila v Bruseli nové odporúčania zamerané na ochranu obyvateľstva. Stalo sa tak počas Európskeho fóra civilnej ochrany, na ktorom sa diskutovalo o schopnosti členských štátov reagovať na nečakané mimoriadne udalosti. Cieľom iniciatívy je posilniť pripravenosť ľudí ešte predtým, ako sa kríza skutočne začne.

Nové opatrenia nadväzujú na európsku stratégiu pripravenosti prijatú v marci 2025. Únia v nej upozorňuje, že problémy v energetike, zdravotníctve, doprave či bezpečnosti sa môžu navzájom ovplyvňovať a rýchlo prerásť do širšej krízy. Výpadok elektriny môže napríklad obmedziť komunikáciu, platobné služby aj zásobovanie obchodov. Práve preto chce Komisia dosiahnuť, aby domácnosti dokázali určitý čas fungovať aj v náročnejších podmienkach.

Prvých 72 hodín môže byť rozhodujúcich

Hlavným odporúčaním je schopnosť domácností zabezpečiť si základné potreby minimálne počas troch dní. Ide o obdobie, keď sa záchranné zložky a štátne inštitúcie môžu ešte len mobilizovať, vyhodnocovať škody a organizovať pomoc najviac postihnutým oblastiam. Ľudia by sa preto nemali spoliehať na to, že všetko potrebné získajú okamžite po vypuknutí mimoriadnej situácie. Niekoľkodňová zásoba potravín, vody a základných pomôcok môže výrazne uľahčiť zvládnutie prvých hodín.

Základom je pitná voda, dostatočné množstvo trvanlivých potravín a lieky, ktoré členovia domácnosti pravidelne užívajú. Praktické je myslieť aj na baterku, náhradné batérie, nabitú powerbanku, základné hygienické potreby a možnosť prijímať dôležité informácie. Užitočná môže byť aj menšia hotovosť, pretože pri výpadku elektriny či komunikačných sietí nemusia všade fungovať platobné terminály. Konkrétne množstvo zásob by si mala každá rodina prispôsobiť počtu členov, ich veku a zdravotným potrebám.

Komisia zároveň upozorňuje na význam takzvanej núdzovej alebo evakuačnej batožiny. Ide o tašku s najdôležitejšími vecami, ktorú si človek dokáže rýchlo vziať pri nečakanom odchode z domu. Okrem vody, jedla a potrebných liekov v nej môžu byť osobné doklady, kontakty na blízkych, základné oblečenie a hygienické potreby. Výbava sa však musí prispôsobiť konkrétnej situácii, najmä ak domácnosť zahŕňa malé deti, seniorov alebo osoby odkázané na pravidelnú zdravotnú starostlivosť.

Nejde iba o zásoby. Nové pravidlá sa týkajú aj škôl

Európska komisia predstavila usmernenia v štyroch hlavných oblastiach. Okrem 72-hodinovej sebestačnosti domácností sa sústreďuje na vzdelávanie, ochranu ľudí so zdravotným postihnutím a lepšie informovanie verejnosti o hrozbách. Jednou z ambícií je, aby sa základné vedomosti o pripravenosti na mimoriadne udalosti postupne dostávali aj do materských a základných škôl. Deti by sa mali primerane svojmu veku naučiť, ako reagovať na varovanie a kde vyhľadať pomoc.

Dôležité pritom je, aby takéto vzdelávanie nevyvolávalo u detí zbytočný strach. Cieľom nie je vytvárať predstavu, že katastrofa nevyhnutne príde, ale poskytnúť praktické zručnosti využiteľné v rôznych situáciách. Poznať správny postup môže byť užitočné pri povodni, požiari, rozsiahlej víchrici alebo výpadku elektriny. Súčasťou prípravy má byť aj vzdelávanie učiteľov, ktorí budú schopní tieto informácie deťom zrozumiteľne vysvetliť.

Osobitná pozornosť sa venuje ľuďom so zdravotným postihnutím a ďalším osobám, ktoré môžu pri krízach potrebovať pomoc. Varovné systémy, evakuačné plány aj pokyny úradov by mali zohľadňovať ich individuálne potreby. Komisia zároveň požaduje zrozumiteľnejšiu komunikáciu rizík, aby obyvatelia dostávali spoľahlivé informácie pred krízou, počas nej aj po jej skončení. Prístupné upozornenia a vopred pripravené postupy môžu zabrániť chaosu v situáciách, keď je rozhodujúci čas.

Brusel pripravuje aj ďalšiu novinku. Dotkne sa celej Európy

Európska komisia navrhuje zavedenie každoročného Európskeho dňa pripravenosti. Prvý by sa mal podľa predstaveného návrhu uskutočniť 23. októbra 2027. Jeho cieľom bude pripomínať význam civilnej ochrany a motivovať občanov, školy, samosprávy aj ďalšie organizácie k príprave na mimoriadne udalosti. Návrh však ešte neznamená, že ide o definitívne schválený celoeurópsky deň.

Rovnaký dátum pripomína vznik mechanizmu civilnej ochrany Európskej únie v roku 2001. Komisia zároveň presadzuje pravidelné testovanie schopnosti národných orgánov pokračovať v práci aj pri vážnych narušeniach prevádzky. Zmyslom je zabezpečiť, aby pomoc fungovala aj vtedy, keď samotné inštitúcie čelia technickým problémom alebo iným obmedzeniam. Nové európske usmernenia majú nezáväzný charakter a neukladajú domácnostiam povinnosť nakupovať zásoby pod hrozbou sankcií.

Slovensko už vlastný krízový návod pripravilo

Podobné odporúčania nie sú neznáme ani na Slovensku. Ministerstvo vnútra predstavilo v októbri 2025 príručku s názvom „Čo robiť v prípade krízy alebo ozbrojeného konfliktu“, ktorá vysvetľuje postupy pri ohrození obyvateľstva. Zameriava sa na prípravu domácností, správanie pri výpadkoch základných služieb, evakuáciu a ďalšie mimoriadne situácie. Materiál je dostupný verejnosti a môže slúžiť ako praktická pomôcka pri zostavovaní vlastného krízového plánu.

Nové odporúčania Bruselu preto neznamenajú, že by Európska únia oznámila blížiacu sa vojnu alebo konkrétnu katastrofu. Ide o snahu znížiť zraniteľnosť obyvateľstva pri rôznych typoch ohrozenia a podporiť fungovanie záchranného systému. Pre domácnosti je najdôležitejším odkazom jednoduchá príprava: mať základné zásoby, vedieť, kde získať spoľahlivé informácie, a poznať postup pri nutnosti opustiť domov. Takáto pripravenosť môže pomôcť nielen pri veľkej kríze, ale aj pri bežnejších regionálnych mimoriadnych udalostiach.

Zdroje: civil-protection-humanitarian-aid.ec.europa.eu; commission.europa.eu; minv.sk; topky.sk