Dobrá správa: Viacerí zamestnanci si prilepšia! Náklady na nich stúpnu na 15 miliárd eur! Kto sa môže tešiť?

Verejná správa sa má v roku 2027 rozrásť o viac ako 2 500 pracovníkov. Návrh štátneho rozpočtu zároveň počíta s výrazným zvýšením výdavkov na platy a ďalšie osobné náklady. Najväčšie personálne posily plánujú ministerstvá obrany a vnútra, pribúdať majú aj zamestnanci v školstve a samosprávach. Ekonóm však upozorňuje, že v niektorých častiach verejného sektora je pracovníkov už dnes priveľa.

Verejná správa čaká podľa návrhu rozpočtu na rok 2027 ďalšie personálne rozširovanie. Zatiaľ čo sa vo verejnom priestore diskutuje o hospodárení štátu, pripravované dokumenty počítajú s vytvorením tisícok ďalších pracovných miest. Nejde pritom iba o ministerské úrady, ale aj o bezpečnostné zložky, školstvo či ďalšie verejné inštitúcie. S počtom zamestnancov majú zároveň rásť náklady na ich odmeňovanie. V rozpočte sa počíta aj s úpravou platových taríf, ktorá má začať platiť v priebehu budúceho roka. Odborníci však upozorňujú, že nie všetky oblasti verejnej správy nevyhnutne potrebujú ďalších pracovníkov. Podľa jedného z ekonómov existujú aj pracoviská, kde by bolo namieste hovoriť skôr o prezamestnanosti. Aké veľké personálne zmeny štát pripravuje, ktoré rezorty získajú najviac nových ľudí a koľko peňazí bude potrebných na ich platy?

Verejná správa sa rozrastie. Najviac nových ľudí chce ministerstvo obrany

Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy sa má celkový počet jej zamestnancov v roku 2027 zvýšiť o 2 535 osôb. Vo verejnom sektore by tak malo pracovať spolu 452 672 ľudí. Na pripravované zmeny upozornila aj STVR.

Najvýraznejšie posilnenie plánuje ministerstvo obrany, ktorému má pribudnúť 1 815 zamestnancov. Väčšinu z nich, konkrétne 1 300, majú tvoriť profesionálni vojaci. Nových pracovníkov potrebuje podľa rozpočtových plánov aj ministerstvo vnútra, ktoré počíta s navýšením o 595 miest. Tieto pozície majú smerovať predovšetkým do cudzineckej polície, Hasičského a záchranného zboru a na okresné úrady.

Personálne zmeny sa majú dotknúť aj ďalších rezortov. Na projekty hradené z európskych zdrojov sa plánuje prijať ďalších 498 zamestnancov. Ministerstvo životného prostredia predpokladá posilnenie svojich príspevkových organizácií o 260 pracovníkov, najmä pre činnosti súvisiace so zonáciou národných parkov. Rezort práce chce získať 200 nových zamestnancov, ktorí by mali zabezpečovať administratívu spojenú s príspevkom na pomoc pri odkázanosti.

Verejná správa má posilniť aj školstvo a samosprávy

Zmeny sa neobmedzia iba na štátne úrady a ministerstvá. V regionálnom školstve návrh predpokladá 694 nových pracovníkov, pričom dôvodom má byť rastúci počet detí a žiakov. Územná samospráva má podľa rozpočtových predpokladov zamestnávať o 989 ľudí viac.

Nie všade však má počet pracovných miest rásť. V niektorých rozpočtových kapitolách sa predpokladá zníženie zamestnanosti, čo súvisí predovšetkým s ukončovaním realizácie plánu obnovy a odolnosti. Výsledkom všetkých personálnych zmien má byť čistý prírastok 1 671 zamestnancov v ústrednej správe. Ide teda o súhrnný výsledok plánovaných náborov aj úbytku pracovných pozícií v jednotlivých oblastiach.

Verejná správa a problém prezamestnanosti: Ekonóm pomenoval citlivé miesta

Plánované rozširovanie pracovných miest vyvoláva aj otázku, či sú všetky nové pozície skutočne nevyhnutné. Ekonóm Viliam Páleník zo Slovenskej akadémie vied upozorňuje na existujúcu prezamestnanosť v určitých oblastiach verejného sektora.

„Najväčšia prezamestnanosť je v tých oblastiach, ktoré priamo slúžia osobnej podpore ministra alebo štátneho tajomníka. To je teda protokol, tlačové, doprava, ochranka a podobné, osobný sekretariát a podobné oblasti,“ vysvetlil ekonóm.

Jeho upozornenie smeruje najmä na administratívne a podporné činnosti v bezprostrednom okolí politických predstaviteľov. Samotné plánované zvýšenie počtu pracovníkov preto podľa tejto argumentácie nemusí byť problémom vo všetkých rezortoch rovnako. Dôležité je aj to, na aké konkrétne úlohy majú nové pracovné miesta slúžiť.

Verejná správa bude drahšia. Výdavky na zamestnancov majú dosiahnuť 15,6 miliardy eur

Rast zamestnanosti sprevádza aj výrazné zvýšenie rozpočtovaných osobných výdavkov. V roku 2027 by sa na platy a ďalšie osobné náklady pracovníkov verejnej správy malo vynaložiť 15,6 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 1,07 miliardy eur.

Samotné mzdy majú z tejto sumy tvoriť 11,3 miliardy eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o navýšenie o 718 miliónov eur. Návrh rozpočtu navyše počíta s tým, že od júla 2027 sa platové tarify zvýšia o 8,4 percenta.

Významnú časť personálnych nákladov predstavuje regionálne školstvo. V ňom sa predpokladá 125 873 zamestnancov, na ktorých osobné výdavky má smerovať 3,65 miliardy eur. Priamo na mzdy z tejto sumy pripadá 2,66 miliardy eur. Verejná správa tak podľa rozpočtových plánov vstúpi do roku 2027 nielen s vyšším počtom pracovníkov, ale aj s podstatne väčším objemom peňazí určených na ich odmeňovanie.

FAQ: Najdôležitejšie otázky o zamestnanosti vo verejnej správe

1. Prečo počet nových pracovníkov v jednotlivých rezortoch nezodpovedá celkovému prírastku 2 535 ľudí?

Jednotlivé ministerstvá a organizácie plánujú rôzne veľké personálne zmeny. Zatiaľ čo niektoré inštitúcie chcú prijímať nových zamestnancov, inde sa počet pracovných miest znižuje. Celkový údaj 2 535 osôb predstavuje čistý výsledok týchto zmien za celú verejnú správu.

2. Znamená zvýšenie osobných výdavkov o 1,07 miliardy eur, že celá suma pôjde na nové pracovné miesta?

Nie, uvedený medziročný nárast sa týka osobných výdavkov ako celku. Zahŕňa náklady súvisiace s odmeňovaním pracovníkov, pričom rozpočet počíta aj so zvýšením platových taríf. Zo samotného údaja preto nemožno určiť, aká časť dodatočných nákladov pripadne výlučne na novoprijatých zamestnancov.

3. Aký je rozdiel medzi mzdovými a osobnými výdavkami?

Mzdové výdavky predstavujú prostriedky určené na mzdy pracovníkov. Osobné výdavky sú širšou kategóriou a zahŕňajú aj ďalšie náklady zamestnávateľa súvisiace so zamestnávaním ľudí. Práve preto návrh rozpočtu uvádza osobitne 11,3 miliardy eur na mzdy a 15,6 miliardy eur na celkové osobné výdavky.

4. Aké dôvody stoja za posilňovaním ministerstva obrany a vnútra?

V prípade ministerstva obrany sa najväčšia časť personálneho prírastku týka profesionálnych vojakov. Ministerstvo vnútra plánuje posilniť najmä cudzineckú políciu, hasičov a okresné úrady. Rozpočtové údaje tak poukazujú na rozdielne personálne potreby jednotlivých bezpečnostných a správnych zložiek.

5. Dá sa z rastu počtu zamestnancov automaticky vyvodiť, že štát je prezamestnaný?

Samotný nárast počtu pracovných miest ešte nepreukazuje prezamestnanosť. Pri hodnotení je potrebné prihliadať na pracovné povinnosti, rozsah poskytovaných služieb a potreby jednotlivých inštitúcií. Ekonóm Viliam Páleník však upozornil na konkrétne podporné činnosti pri ministroch a štátnych tajomníkoch, kde podľa neho existuje nadbytok pracovníkov.

6. Prečo sa v roku 2027 majú zvyšovať aj počty zamestnancov v školstve?

Podľa návrhu rozpočtu súvisí plánované zvýšenie zamestnanosti v regionálnom školstve s rastúcim počtom detí a žiakov. V tomto sektore má pribudnúť 694 pracovníkov. Celkovo sa počíta so 125 873 zamestnancami a osobnými výdavkami 3,65 miliardy eur.