Fico a jeho ministri sa môžu tešiť. Vláda nepadla a prežila kľúčové hlasovanie. Opozícia znova prekvapila. Neukázala jednotu

◉ Ficova vláda získala v parlamente dôveru po rozhodnutí Ústavného súdu.
◉ Návrh podporilo 78 poslancov Národnej rady SR.
◉ Opozícia nehlasovala jednotne a dôveru vláde nevyslovilo 54 poslancov.
◉ Hlasovanie súviselo s výkladom zákona o rozpočtovej zodpovednosti a vysokým dlhom Slovenska.

Ficova vláda sa dostala pred poslancov po rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý sa zaoberal povinnosťou kabinetu požiadať o dôveru. Dôvodom bol vysoký verejný dlh Slovenska a pravidlá vyplývajúce zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ústavný súd podľa podkladov uviedol, že vláda mala konať okamžite a „bez zbytočného odkladu“. Premiér Robert Fico následne oznámil, že rozhodnutie súdu rešpektuje. Koalícia vstupovala do hlasovania s podporou, ktorá jej mala stačiť. Opozícia však ani pri tejto téme nepostupovala jednotne. Parlament rokoval bez prestávky a rozprava bola skrátená. Hlasovanie preto nebolo len formálnym krokom, ale aj politickým testom síl v Národnej rade. Ako sa napokon hlasovalo a čo celému procesu predchádzalo?

Ficova vláda požiadala o dôveru po výklade Ústavného súdu

Národná rada SR vo štvrtkovom hlasovaní vyslovila dôveru vláde SR. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Opozícia nebola jednotná a dôveru kabinetu nevyslovilo 54 poslancov.

Celý postup sa začal po výklade Ústavného súdu. Ten 17. mája uviedol, že vláda mala požiadať parlament o vyslovenie dôvery okamžite a „bez zbytočného odkladu“, keďže Slovensko má vysoký dlh. Výklad súdu sa týkal zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Premiér Robert Fico reagoval ešte v stredu večer po rokovaní vlády. Vyhlásil, že rozhodnutie Ústavného súdu rešpektuje a že vláda si svoju povinnosť uvedomuje. Podľa jeho slov bol pôvodne presvedčený, že žiadosť o dôveru bude stačiť predložiť pri rokovaní a hlasovaní o rozpočte Slovenskej republiky.

Fico zároveň uviedol: „niet žiadnych sporov o tom, že vláda musí požiadať Národnú radu (NR) SR o dôveru. Vláda si túto povinnosť uvedomuje. Bol som presvedčený, že takýto návrh, takúto žiadosť bude postačujúce podať, keď budeme rokovať a hlasovať o rozpočte Slovenskej republiky. Ak má Ústavný súd Slovenskej republiky iný názor, ja to musím rešpektovať, dokonca chcem poďakovať Ústavnému súdu, že rozhodol v čase, keď ešte môžeme využiť prítomnosť poslancov Národnej rady SR tu v Bratislave na rokovaní parlamentu,“

Koalícia mala podľa podkladov istú podporu 78 poslancov. Na vyslovenie dôvery jej stačila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Žiadosť o dôveru predložil v parlamente osobne premiér Fico.

Ficova vláda hovorila o formálnej povinnosti, opozícia zostala rozdelená

Ficova vláda označila hlasovanie za krok, ktorý vyplýva z ústavného zákona. Premiér pred poslancami povedal, že podľa neho neexistujú žiadne faktické dôvody na vyslovenie dôvery. Za jediný dôvod označil povinnosť, ktorú kabinetu ukladá právna úprava.

Fico zdôraznil, že vláda túto povinnosť nikdy nespochybňovala. Tvrdil však, že kabinet mal iný názor na výklad pravidiel. Po rozhodnutí Ústavného súdu podľa neho vláda rešpektovala výklad a pristúpila k hlasovaniu.

Predseda vlády vyzval opozičných poslancov, aby hlasovali spolu s koalíciou. Zároveň zopakoval tvrdenie, že súčasná vláda prevzala od predchádzajúcich kabinetov najhoršie verejné financie. Podľa neho sa situácia za jeho vlády vyvíja lepšie, ako tvrdí opozícia.

Fico v rozprave povedal: „Rozbili sme mýtus o hromadnom prepúšťaní a prudkom zvyšovaní nezamestnanosti, pretože máme rekordne nízke čísla. Rozbil sa mýtus o rekordnom zdražovaní, pretože inflácia za ostatných 15 mesiacov bola nízka. Rozbil sa mýtus o tom, že zo Slovenska odchádza obrovský počet ľudí, pretože pravda je taká, že viac ľudí sa vracia na Slovensko, ako zo Slovenska odchádza,“

Premiér odmietol aj kritiku konsolidácie. Podľa neho opozícia vládu obviňuje neprávom. Ako argument uviedol čísla z obdobia, keď jeho strana odovzdávala moc v roku 2020.

Vyhlásil: „Keď sme odovzdávali moc v roku 2020, oficiálny udaj, pokiaľ ide o hrubý dlh za rok 2019, bol 48 percent,“ Podľa jeho slov bol deficit na úrovni 1,13 percenta a išlo o rekordne nízke čísla.

Fico následne dodal: „Už v roku 2021, a teda rok a pol po nástupe nových vlád, bol verejný dlh 60,2 percenta,“ Podľa premiéra by dlh v rokoch 2022 a 2023 prudko rástol, nebyť vysokej inflácie, ktorá v takýchto prípadoch pomáha znižovať pomer dlhu.

Spomenul aj hospodárenie počas pandémie COVID-19 a legislatívnu smršť, ktorá mala stáť 1,4 miliardy eur. Výsledkom podľa neho bolo, že súčasná vláda dostala v septembri 2023 najhoršie verejné financie v celej Európskej únii.

Ficova vláda čelila podnetu opozície a pravidlám dlhovej brzdy

O výklad zákona požiadala skupina opozičných poslancov. Podľa ich argumentácie vláda porušila princípy parlamentnej demokracie, politickej zodpovednosti výkonnej moci a právneho štátu tým, že nepožiadala o dôveru na schôdzi parlamentu od 25. novembra do 12. decembra 2025.

V podaní na Ústavný súd sa uvádzalo: „predstavuje porušenie princípu parlamentnej demokracie, princípu politickej zodpovednosti výkonnej moci a princípu právneho štátu v ich materiálnom význame“

Opoziční poslanci poukázali aj na správu Eurostatu z 21. októbra 2025. Podľa nej verejný dlh Slovenska dosiahol 59,7 percenta HDP. Práve prekročenie hranice verejného dlhu malo podľa zákona o dlhovej brzde spustiť povinnosť vlády požiadať Národnú radu SR o dôveru.

V podaní sa ďalej uvádzalo: „Ak vláda, ktorej bola oznámená skutočnosť prekročenia hranice verejného dlhu prostredníctvom oficiálnych údajov Eurostatu, túto povinnosť ignoruje alebo obchádza, nejde len o porušenie konkrétneho zákonného príkazu, ale o zásah do samotnej podstaty parlamentnej demokracie. Takéto konanie znamená, že vláda sa vedome vyhýba politickej kontrole zo strany parlamentu v momente, keď je táto kontrola z ústavného hľadiska najviac potrebná,“

Dlhová brzda sa začne uplatňovať po dvoch rokoch vlády, ak verejný dlh presiahne 50 percent. Zároveň vyžaduje, aby vláda na budúci rok predložila návrh vyrovnaného štátneho rozpočtu. Poslanci sa však už skôr zhodli, že schválenie vyrovnaného rozpočtu je nereálne.

Ficova vláda napokon hlasovanie ustála. Premiér sa však samotného hlasovania nezúčastnil, keďže ho podľa podkladov čakal samit Európskej únie v Bruseli. Mimoriadnu schôdzu podpísali všetci ministri a rozprava bola skrátená na 12,5 hodiny, keďže parlament už tento rok rokoval aj o vyslovení nedôvery vláde.

FAQ

1. Prečo Ficova vláda žiadala parlament o dôveru?

Ficova vláda požiadala parlament o dôveru po rozhodnutí Ústavného súdu. Ten podľa podkladov vyložil zákon o rozpočtovej zodpovednosti tak, že kabinet mal konať okamžite a bez zbytočného odkladu. Dôvodom bol vysoký verejný dlh Slovenska.

2. Ako dopadlo hlasovanie v Národnej rade SR?

Národná rada SR vláde vyslovila dôveru. Návrh podporilo 78 poslancov. Dôveru vláde nevyslovilo 54 poslancov, pričom opozícia nebola jednotná.

3. Čo tvrdil premiér Robert Fico pred poslancami?

Robert Fico povedal, že vláda povinnosť požiadať o dôveru nespochybňovala. Podľa neho mala len iný názor na výklad toho, kedy má žiadosť predložiť. Zároveň odmietol kritiku opozície a hovoril o stave verejných financií, ktoré podľa neho vláda prevzala v zlom stave.

4. Čo namietala opozícia vo svojom podaní na Ústavný súd?

Opozícia tvrdila, že vláda mala požiadať parlament o dôveru už skôr. Podľa opozičných poslancov išlo o povinnosť vyplývajúcu zo zákona o dlhovej brzde. V podaní argumentovali aj tým, že ignorovanie tejto povinnosti zasahuje do princípov parlamentnej demokracie a právneho štátu.

5. Akú úlohu v prípade zohral verejný dlh Slovenska?

Verejný dlh bol kľúčovým dôvodom celého sporu. Podľa správy Eurostatu z 21. októbra 2025 dosiahol verejný dlh Slovenska 59,7 percenta HDP. Pri prekročení hranice podľa pravidiel dlhovej brzdy vzniká vláde povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery.

6. Čo znamená dlhová brzda pre vládu?

Dlhová brzda je mechanizmus, ktorý reaguje na vysoký verejný dlh. Po dvoch rokoch vlády a pri prekročení hranice 50 percent má kabinet povinnosť požiadať Národnú radu SR o dôveru. Zároveň má predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu, hoci poslanci už skôr uviedli, že jeho schválenie je nereálne.