Katarálna horúčka oviec bola na Slovensku po prvýkrát laboratórne potvrdená.
Prvé dva prípady veterinári zaznamenali u hovädzieho dobytka v okresoch Čadca a Žarnovica.
Zistený bol sérotyp BTV-3 a zvieratá pritom nevykazovali klinické príznaky ochorenia.
ŠVPS SR zaviedla opatrenia v dotknutých chovoch, no nakazené zvieratá sa automaticky utrácať nebudú.

Katarálna horúčka oviec sa po výskyte vo viacerých európskych krajinách po prvý raz laboratórne potvrdila aj na území Slovenska. Veterinárne orgány pritom už dlhšie upozorňovali, že vzhľadom na situáciu v okolitých štátoch nemožno zavlečenie vírusu vylúčiť. Prvé výsledky teraz potvrdili jeho prítomnosť v dvoch slovenských okresoch. Zaujímavosťou je, že infikované zvieratá nevykazovali navonok žiadne známky ochorenia. Vírus bol odhalený až prostredníctvom laboratórnych vyšetrení. Prípady sa týkajú hovädzieho dobytka, hoci samotný názov ochorenia odkazuje najmä na ovce. Veterinári zároveň vysvetlili, aké opatrenia budú v postihnutých chovoch platiť. Osobitne sa zaoberajú premiestňovaním zvierat, vakcináciou aj prípadným vývozom do zahraničia. Čo teda prvé potvrdenie nákazy znamená pre slovenských chovateľov a ich zvieratá?

Katarálna horúčka oviec sa potvrdila v dvoch okresoch

Po konfirmačných vyšetreniach vykonaných Veterinárnym ústavom boli počas uplynulého týždňa potvrdené prvé dva prípady ochorenia na Slovensku. Podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR sa jeden prípad nachádza v okrese Čadca a druhý v okrese Žarnovica. V oboch prípadoch bolo ochorenie zistené u hovädzieho dobytka. Zvieratá pritom nevykazovali príznaky, ktoré by na infekciu upozornili. ŠVPS SR situáciu opísala slovami: „Zvieratá neprejavovali žiadne klinické príznaky ochorenia, potvrdené výhradne laboratórne,“ Slovensko pritom podľa veterinárnej správy patrilo medzi posledné európske krajiny, v ktorých výskyt tejto nákazy ešte potvrdený nebol. Jej zavlečenie však veterinári vzhľadom na výskyt v okolitých štátoch očakávali.

Katarálna horúčka oviec: laboratórium odhalilo sérotyp BTV-3

V oboch potvrdených prípadoch bol identifikovaný sérotyp BTV-3, ktorý patrí medzi celkovo 24 známych sérotypov vírusu katarálnej horúčky oviec. Práve BTV-3 sa počas posledných rokov objavuje vo viacerých európskych krajinách. Katarálna horúčka oviec sa medzi zvieratami nešíri bežným priamym kontaktom. Prenášačom sú drobné krv sajúce pakomáriky rodu Culicoides. Pri cicaní krvi infikovaného zvieraťa môžu prijať vírus a následne ho preniesť na ďalšie zviera. Podmienky vhodné na šírenie vytvára najmä teplé a vlhké počasie. Hoci názov ochorenia odkazuje na ovce, vírus môže postihovať tiež hovädzí dobytok a kozy.

Katarálna horúčka oviec neznamená automatické utrácanie

Potvrdenie infekcie nevedie automaticky k likvidácii zvierat v postihnutom chove. ŠVPS SR k ďalšiemu postupu uviedla: „Zvieratá sa neusmrcujú a bez problémov môžu byť hocikedy podľa potreby premiestnené na bitúnky,“ Pre oba chovy, v ktorých vírus laboratórne potvrdili, však veterinári vydali opatrenia. V súčasnosti zahŕňajú predovšetkým zákaz premiestňovania zvierat z dotknutých chovov na iné farmy.

Jednou z možností je vakcinácia. Podľa veterinárnej správy je očkovacia látka dostupná, pričom vakcinácia je v súčasnosti dobrovoľná a náklady znáša chovateľ. Po vakcinácii môžu byť zvieratá z postihnutých chovov premiestňované aj do ďalších chovov na Slovensku. ŠVPS SR zároveň uvádza, že v rámci krajiny sa všeobecné obmedzenia premiestňovania zvierat neuplatňujú. Odlišná situácia môže vzniknúť pri vývoze do zahraničia. Prijímajúca krajina môže pred odoslaním zvierat požadovať vyšetrenie alebo vakcináciu podľa vlastných pravidiel.

Katarálna horúčka oviec zostáva pod dohľadom veterinárov

O potvrdenom výskyte boli podľa ŠVPS SR informovaní veterinárni lekári regionálnych veterinárnych a potravinových správ, súkromní veterinári aj chovateľské zväzy zastupujúce chovateľov vnímavých druhov zvierat. Veterinárna správa zároveň zdôrazňuje: „Nie je dôvod na paniku, nákazu sme očakávali, sme na ňu pripravení,“ Informácie o výskyte boli poskytnuté aj Európskej komisii a členským štátom Európskej únie. ŠVPS SR situáciu v súvislosti so šírením ochorenia v Európe a jeho výskytom v susedných krajinách monitorovala už pred prvými slovenskými prípadmi.

Priebeh ochorenia závisí od druhu zvieraťa aj konkrétneho sérotypu. U oviec môže katarálna horúčka oviec spôsobiť horúčku, opuchy, poškodenie slizníc či problémy s pohybom. Pri závažnejšom priebehu môže dôjsť aj k úhynu. Pri hovädzom dobytku môže vírus pretrvávať a šíriť sa aj bez výrazných klinických prejavov, čo ukázali aj prvé dva laboratórne potvrdené prípady na Slovensku.

Pre ľudí toto ochorenie podľa ŠVPS SR nepredstavuje nákazu. Ľudia nie sú na katarálnu horúčku oviec vnímaví. Veterinárna správa zároveň uvádza, že ochorenie sa na človeka neprenáša kontaktom s infikovanými zvieratami ani prostredníctvom surovín získaných z takýchto zvierat.

FAQ: Katarálna horúčka oviec

Prečo je laboratórne potvrdenie nákazy dôležité aj vtedy, keď zviera nemá klinické príznaky?

Hovädzí dobytok môže podľa uvedených informácií niesť vírus bez výrazných klinických prejavov. Aj zviera, ktoré navonok pôsobí zdravo, preto môže mať infekciu potvrdenú laboratórnym vyšetrením. Prvé slovenské prípady boli odhalené práve týmto spôsobom, keďže ani jedno z dotknutých zvierat nevykazovalo klinické príznaky.

Aký význam má zistenie sérotypu BTV-3?

Pri potvrdených slovenských prípadoch bol identifikovaný sérotyp BTV-3. Ide o jeden z 24 známych sérotypov vírusu katarálnej horúčky oviec. Tento konkrétny sérotyp sa podľa ŠVPS SR v posledných rokoch šíri vo viacerých európskych krajinách.

Ako sa katarálna horúčka oviec prenáša medzi zvieratami?

Ochorenie sa podľa poskytnutých informácií nešíri bežným priamym kontaktom medzi zvieratami. Vírus prenášajú krv sajúce pakomáriky rodu Culicoides, ktoré sa môžu infikovať počas cicania krvi nakazeného zvieraťa. Následne môžu vírus preniesť na ďalšie vnímavé zviera, pričom šíreniu prospievajú teplé a vlhké podmienky.

Aké opatrenia platia pre farmy, na ktorých bola infekcia potvrdená?

V oboch dotknutých chovoch veterinári prijali opatrenia, medzi ktoré v súčasnosti patrí najmä zákaz premiestňovania zvierat na iné farmy. Zvieratá však nie je potrebné automaticky usmrtiť a podľa ŠVPS SR ich možno podľa potreby premiestniť na bitúnok. Po vakcinácii môžu byť zvieratá z postihnutých chovov premiestnené aj do ďalších chovov na Slovensku.

Akú úlohu môže pri ďalšom postupe zohrávať vakcinácia?

Veterinárna správa uvádza, že vakcinácia je dostupná. V súčasnosti je dobrovoľná a jej náklady hradí samotný chovateľ. Pri zvieratách z postihnutých chovov môže očkovanie umožniť ich následné premiestňovanie do ďalších chovov na území Slovenska.

Predstavuje katarálna horúčka oviec zdravotné riziko pre človeka?

Podľa ŠVPS SR nie sú ľudia na toto ochorenie vnímaví. Nákaza sa na človeka neprenáša kontaktom s infikovaným zvieraťom. Veterinárna správa rovnako uvádza, že k prenosu na ľudí nedochádza ani prostredníctvom surovín získaných z infikovaných zvierat.