Najnovší prieskum prináša prekvapenia: PS stráca dych. Republika naberá silu. Parlament čaká dráma!

Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia, ktorý si agentúra financovala z vlastných zdrojov. Zber dát prebiehal online od 4. do 8. februára 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 003 respondentov starších ako 18 rokov. Deklarovaná volebná účasť dosiahla 60,8 percenta.

Najsilnejšou politickou silou by podľa modelu zostalo Progresívne Slovensko so ziskom 19,1 percenta hlasov, čo by znamenalo 37 kresiel v parlamente. V porovnaní s januárom však stratilo 1,7 percentuálneho bodu. Na druhom mieste figuruje Smer-SD so 17,6 percenta a ziskom 34 mandátov, pričom aj táto strana medzimesačne mierne oslabila.

Naopak, Republika si polepšila. So ziskom 13,4 percenta a nárastom o 0,5 percentuálneho bodu by obsadila 26 miest v parlamente. Ide o potvrdenie rastúceho trendu, ktorý môže ešte zamiešať kartami.

Tesný súboj sa odohráva aj v strede tabuľky. Hnutie Slovensko by získalo 7,5 percenta a 15 mandátov, Sloboda a Solidarita 7,4 percenta, čo by rovnako znamenalo 15 kresiel v parlamente.

Parlament a rozhodujúca päťpercentná hranica

Kľúčovú úlohu v boji o parlament zohráva tradične päťpercentná hranica zvoliteľnosti. Nad ňou sa podľa februárového modelu nachádza ešte Hlas-SD so ziskom 6,2 percenta (12 kresiel) a Demokrati, ktorí by s podporou 5,7 percenta obsadili 11 mandátov v parlamente.

Mimoriadnu pozornosť však púta situácia okolo KDH. Strana dosiahla 4,95 percenta a oproti predchádzajúcemu mesiacu stratila 1,4 percentuálneho bodu. Pri deklarovanej účasti 60,8 percenta by jej na vstup do parlamentu chýbalo presne 1 334 hlasov. To by znamenalo, že by nezískala ani jedno kreslo.

Pod hranicou piatich percent sa nachádzajú aj ďalšie politické subjekty. Maďarská aliancia má podporu 4 percentá, Sme rodina 3,5 percenta, pričom si mierne polepšila o 0,3 percentuálneho bodu. SNS dosahuje 3 percentá, Za ľudí 2,3 percenta a Právo na pravdu 2 percentá. Tieto strany by sa podľa modelu do parlamentu nedostali.

Aktuálny model tak naznačuje, že budúce rozdelenie síl v parlamente môže byť mimoriadne citlivé na malé zmeny nálad voličov. O tom, kto bude mať väčšinu v parlamente, nemusia rozhodnúť masívne presuny elektorátu, ale relatívne malé rozdiely v počte hlasov. Práve tie môžu napokon určiť, kto bude sedieť v laviciach parlamentu a kto zostane mimo nich.