NATO podľa poľského ministra zahraničných vecí nemá považovať ubezpečenia Moskvy za dostatočnú záruku bezpečnosti.
Poľsko upozorňuje aj na možnosť provokácie, ktorá by mohla byť využitá ako zámienka na ďalší postup Ruska.
Aliancia pritom v súčasnosti podľa svojho predstaviteľa nevidí bezprostrednú hrozbu priameho ruského útoku.
Varšava napriek tomu investuje viac ako 200 miliárd zlotých do viacerých programov protivzdušnej a protidronovej obrany.

NATO zostáva v centre bezpečnostných obáv krajín na východnom krídle Aliancie, ktoré pozorne sledujú správanie Ruska. Poľsko patrí medzi štáty, ktoré opakovane upozorňujú na potrebu pripraviť sa aj na scenáre, ktoré sa dnes nemusia javiť ako bezprostredné. Novú diskusiu vyvolali informácie o návšteve riaditeľa CIA Johna Ratcliffa v Moskve a jeho rokovaniach s ruskými partnermi. Jednou z tém mala byť podľa agentúry Reuters aj možná ruská operácia namierená proti členskému štátu Aliancie.

Z Moskvy mali zaznieť ubezpečenia, že Rusko NATO provokovať nebude. Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski však pripomenul skúsenosť z obdobia pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu. Varšava zároveň pokračuje v rozsiahlych investíciách do protivzdušnej ochrany a zabezpečenia strategickej infraštruktúry. Samotná Aliancia pritom momentálne hovorí opatrnejším jazykom a bezprostredný útok neočakáva. Prečo teda Poľsko napriek týmto hodnoteniam odmieta poľaviť v prípravách?

NATO a ruské ubezpečenia: Sikorski pripomína skúsenosť pred inváziou

Poľský šéf diplomacie Radosław Sikorski reagoval na správy o nedávnom pobyte riaditeľa CIA Johna Ratcliffa v Moskve. Agentúra Reuters uviedla, že počas rokovaní s ruskou stranou sa otvorila aj otázka potenciálnej ruskej operácie proti niektorej z krajín NATO.

Podľa Sikorského však samotné ubezpečenia Moskvy nestačia na to, aby ich západné krajiny považovali za spoľahlivú bezpečnostnú garanciu. Svoje pochybnosti vysvetlil odkazom na obdobie pred útokom na Ukrajinu.

„Putinovi špióni podľa všetkého povedali šéfovi CIA, že nebudú provokovať NATO. Putin takto presviedčal aj jeho predchodcu za vlády prezidenta Bidena. Tvrdil, že nevtrhne na Ukrajinu,“

napísal Sikorski na sociálnej sieti X.

Podľa poľského ministra by preto Západ nemal zostať iba pri slovných ubezpečeniach a mal by pokračovať v posilňovaní vlastných obranných kapacít.

NATO a obavy z provokácie pod falošnou vlajkou

Súčasné vyjadrenia poľského ministra nie sú prvým prípadom, keď Varšava upozorňuje na možné neštandardné kroky Moskvy.

Sikorski už v júni spomínal scenár útoku pod falošnou vlajkou na ruskom území. Takýto incident by podľa obáv poľskej strany mohol byť následne použitý ako zámienka na ruskú odvetu.

V rovnakom období Rusko tvrdilo, že ukrajinské drony by mohli byť vysielané proti ruským cieľom z územia pobaltských krajín. Prezident Vladimir Putin upozorňoval, že v prípade takýchto útokov by európske štáty museli počítať s odvetou.

Estónsko, Lotyšsko aj Litva tieto ruské tvrdenia odmietli.

Bezpečnostné obavy však nezmizli. Reuters v auguste informoval, že Poľsko spolu s pobaltskými štátmi zosilňuje ochranu elektrární, priehrad, plynárenskej infraštruktúry a ďalších strategicky významných objektov.

Dôvodom je obava, že incident súvisiaci s ukrajinskými dronmi by mohol byť zinscenovaný a následne využitý na otestovanie jednoty NATO.

Rusko takéto obvinenia odmieta. Moskva ich označuje za strašenie, prostredníctvom ktorého podľa nej západné štáty ospravedlňujú militarizáciu.

NATO bezprostredný útok neočakáva, zostáva však v pohotovosti

Pohľad samotnej Severoatlantickej aliancie je v tejto chvíli zdržanlivejší.

Predstaviteľ NATO v nedeľu 30. augusta pre Reuters uviedol, že napriek rastúcemu počtu ruských hybridných aktivít na území Európy Aliancia momentálne nevidí bezprostrednú hrozbu priameho útoku.

To však neznamená, že by bezpečnostné riziká ignorovala. NATO podľa jeho slov zostáva v pohotovosti a pokračuje v sledovaní rôznych typov hrozieb.

Podobne opatrný postoj zastáva aj poľský premiér Donald Tusk. Zdôraznil, že Poľsko aj jeho spojenci musia zostať pripravení na viaceré možnosti vývoja. Podľa Tuska sa totiž ruská provokácia proti niektorému členskému štátu NATO nedá úplne vylúčiť.

NATO a poľská obrana: Varšava investuje viac ako 200 miliárd zlotých

Poľské varovania nezostávajú iba pri politických vyhláseniach. Krajina paralelne buduje rozsiahly systém protivzdušnej obrany.

Minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz 20. augusta oznámil, že Poľsko vytvára viacvrstvový systém protivzdušnej ochrany. Je založený na programoch Wisła, Narew, Pilica a Pilica+, ktoré dopĺňa protidronová obrana.

Celková hodnota uvedených programov presahuje 200 miliárd zlotých.

Nie všetka objednaná technika je už v súčasnosti dostupná. Ďalšie prvky majú byť do poľského obranného systému zaraďované postupne počas nasledujúcich rokov.

Ministerstvo obrany zároveň vysvetľuje, že ochrana vzdušného priestoru neznamená, že by každé veľké poľské mesto neustále obkolesovali raketové batérie.

Ide o prepojený a flexibilný systém, ktorého jednotlivé časti možno presúvať podľa aktuálne vyhodnotenej hrozby. Takýmto spôsobom môže Poľsko zabezpečovať ochranu miest, kritickej infraštruktúry alebo vojenských jednotiek.

Sikorského upozornenie tak prichádza v období, keď existujú dva paralelné pohľady na situáciu. Poľsko výrazne zvyšuje svoju obrannú pripravenosť a otvorene hovorí o možných provokáciách, zatiaľ čo NATO momentálne nevidí signály bezprostredne hroziaceho priameho ruského útoku.

FAQ

Prečo Poľsko neprikladá ruským ubezpečeniam o NATO rozhodujúcu váhu?

Radosław Sikorski upozorňuje na skúsenosť z obdobia pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Podľa jeho vyjadrenia Vladimir Putin vtedy tvrdil, že na Ukrajinu nevtrhne. Poľský minister preto zastáva názor, že bezpečnostná politika by sa nemala zakladať iba na verejných alebo diplomatických ubezpečeniach Moskvy.

Čo znamená scenár útoku pod falošnou vlajkou v kontexte súčasných obáv?

V opísanom scenári by došlo k incidentu na ruskom území, ktorý by mohol byť pripísaný inej strane a následne použitý ako argument na odvetný krok. Sikorski o takejto možnosti hovoril už v júni. Obavy sú spojené aj s ruskými tvrdeniami o možnosti vypúšťania ukrajinských dronov z územia pobaltských krajín, ktoré Estónsko, Lotyšsko a Litva odmietli.

Aký je aktuálny rozdiel medzi hodnotením NATO a postojom Poľska?

Predstaviteľ NATO 30. augusta uviedol, že Aliancia momentálne nevidí bezprostrednú hrozbu priameho ruského útoku. Poľská vláda však zdôrazňuje potrebu pripravovať sa aj na menej pravdepodobné scenáre a nevylučuje možnosť provokácie. Tieto postoje sa preto navzájom nevylučujú – odlišujú sa najmä v miere dôrazu na preventívnu pripravenosť.

Prečo Poľsko posilňuje ochranu strategickej infraštruktúry?

Podľa informácií Reuters Poľsko a pobaltské krajiny zvýšili ochranu objektov, medzi ktoré patria priehrady, elektrárne či plynárenská infraštruktúra. Dôvodom sú obavy z možného incidentu, ktorý by sa mohol stať súčasťou širšej provokácie. Ochrana kritickej infraštruktúry je preto jednou z oblastí, na ktoré sa tieto štáty zameriavajú.

Ako má fungovať poľský viacvrstvový systém protivzdušnej obrany?

Poľsko ho buduje prostredníctvom programov Wisła, Narew, Pilica a Pilica+, ktoré dopĺňa protidronová ochrana. Podľa ministerstva obrany nejde o systém, pri ktorom by raketové batérie natrvalo stáli okolo každého veľkého mesta. Jednotlivé prvky možno presúvať podľa aktuálneho rizika a využívať na ochranu miest, strategickej infraštruktúry alebo vojenských jednotiek.

Znamená masívne posilňovanie poľskej obrany, že NATO očakáva bezprostrednú vojnu?

Z poskytnutých informácií takýto záver nevyplýva. Predstaviteľ NATO práve naopak uviedol, že Aliancia momentálne bezprostrednú hrozbu priameho útoku nevidí. Poľské investície a bezpečnostné opatrenia sú prezentované ako príprava na rôzne možné scenáre a zvyšovanie obranyschopnosti.