Vladimir Putin sa podľa zdrojov citovaných týždenníkom The Economist obáva, čo by pre neho osobne znamenal koniec vojny bez úspechu, ktorý by mohol prezentovať doma.
Ruský prezident sa mal po niekoľkých týždňoch letných úvah prikloniť k ďalšej eskalácii konfliktu.
Rusko by podľa západných spravodajských služieb mohlo zvýšiť hybridné a sabotážne aktivity namierené proti krajinám podporujúcim Ukrajinu.
Do rozhodovania Kremľa zároveň vstupuje rastúca nespokojnosť časti ruskej verejnosti a elít aj pokračujúce ukrajinské útoky na ruskom území.

Vladimir Putin môže podľa informácií týždenníka The Economist stáť pred jedným z najcitlivejších období od začiatku vojny na Ukrajine. Konflikt sa naťahuje a v ruskom mocenskom prostredí má postupne rásť nervozita z toho, ako bude jeho výsledok nakoniec vyzerať. Nejde pritom iba o situáciu na fronte či hospodárske následky vojny. Dôležitú úlohu má zohrávať aj spôsob, akým výsledok konfliktu vnímajú ruské elity a verejnosť. Kremeľ navyše čelí dôsledkom čoraz intenzívnejších ukrajinských útokov na ciele na ruskom území. The Economist na základe zdrojov blízkych Kremľu tvrdí, že ruský prezident nechce pripustiť výsledok, ktorý by mohol pôsobiť ako jeho osobná porážka. Práve tento faktor môže byť podľa týždenníka jedným z dôvodov, prečo sa Moskva prikláňa k tvrdšiemu postupu. Západné spravodajské služby zároveň podľa článku sledujú možnosť hybridných a sabotážnych operácií aj za hranicami Ukrajiny. Priama vojenská konfrontácia s NATO však podľa nich zostáva niečím, čomu sa chce ruský prezident vyhnúť. Prečo môže byť výsledok vojny pre Putina podľa ľudí z jeho okolia doslova otázkou vlastného prežitia?

Vladimir Putin sa má obávať neúspešného konca vojny

Podľa The Economist považuje Vladimir Putin za minimálny cieľ vojny ovládnutie celého ukrajinského Donbasu. Ak by sa konflikt skončil bez jeho dosiahnutia, ruský prezident sa má obávať nielen straty politickej prestíže.

Týždenník uvádza oveľa závažnejšie tvrdenie. Jeden zo zdrojov z Putinovho okolia tvrdí, že prezident už počas vojny svojim najbližším spolupracovníkom naznačil, že neúspech by ho mohol ohroziť aj fyzicky.

The Economist v preklade píše:

„Putin pravdepodobne verí, že ukončenie vojny bez dosiahnutia aspoň jeho minimálneho cieľa – ovládnutia celého ukrajinského Donbasu – by ho mohlo fyzicky ohroziť. ‚Obesia ma,‘ povedal podľa jedného zdroja zo svojho okolia v určitej fáze vojny svojim najbližším spolupracovníkom.“

Ide o tvrdenie anonymného zdroja z Putinovho okolia, nie o verejne zaznamenaný či oficiálne potvrdený výrok ruského prezidenta.

Podľa týždenníka však Vladimir Putin zároveň už nepovažuje za vhodné, aby vojna jednoducho pokračovala rovnakým tempom ako doteraz.

„Zdroje blízke Kremľu tvrdia, že po niekoľkých týždňoch letných úvah sa Putin zrejme rozhodol pre eskaláciu.“

Vladimir Putin môže pritvrdiť aj mimo ukrajinského bojiska

Plánované zvýšenie tlaku nemusí znamenať iba intenzívnejšie boje na Ukrajine. The Economist uvádza, že Rusko by mohlo rozšíriť hybridnú vojnu a sabotážne operácie voči spojencom Ukrajiny.

Jedným z možných cieľov majú byť zásobovacie trasy, po ktorých smeruje pomoc z Európy na Ukrajinu.

Obavy sú podľa týždenníka aj vážnejšie.

„Západné spravodajské služby sa obávajú, že Rusko by mohlo napadnúť továrne v Európe, ktoré vyrábajú materiál pre ukrajinskú armádu. Domnievajú sa však, že Putin nechce priamu vojenskú konfrontáciu s NATO.“

The Economist preto rozlišuje medzi možnou eskaláciou hybridných aktivít a otvorenou vojnenskou konfrontáciou Ruska so Severoatlantickou alianciou.

K Putinovmu rozhodnutiu mohla podľa článku paradoxne prispieť aj nedávna návšteva šéfa americkej CIA Johna Ratcliffa v Moskve. Hoci mala sledovať opačný cieľ, jeden z ľudí blízkych Kremľu tvrdí, že si ju ruský prezident mohol vysvetliť ako znak americkej slabosti.

Aj v tomto prípade však ide o interpretáciu zdroja citovaného The Economist, nie o Putinovo oficiálne vysvetlenie svojho postoja.

Vladimir Putin cíti tlak aj vo vnútri Ruska

Situáciu má komplikovať tiež rastúca nespokojnosť medzi časťou ruskej verejnosti a politických či ekonomických elít. Vplyv na domácu atmosféru majú podľa článku aj ukrajinské údery, ktoré čoraz častejšie zasahujú ciele priamo na ruskom území.

Nezávislá agentúra Levada podľa citovaného materiálu uvádza, že 57 percent Rusov označuje aktuálnu situáciu za „napätú“.

The Economist zároveň píše o poklese miery Putinovej podpory.

Jeden zo zdrojov z Kremľa však tvrdí, že najväčším problémom nie je ekonomika ani nedostatok vojenských úspechov. Za oveľa vážnejší faktor považuje samotný čas, ktorý vojna spotrebovala.

„Najväčším problémom podľa zdroja z Kremľa nie je ani tak ekonomika alebo absencia vojenských úspechov, ako skôr čas, ktorý už vojna premárnila: nech bude jej výsledok akýkoľvek, takmer päť rokov vojny je neúspech. Medzi elitami silnie pocit, že cár je nahý, hovorí ďalší člen ruskej elity. Žiadny z ruských ekonomických či politických problémov nie je pre Putina fatálny: má ekonomické zdroje aj represívny aparát na to, aby mohol pokračovať. Rozhodujúce však je, ako veci vyzerajú.“

Práve obraz moci a úspechu môže byť preto podľa tejto interpretácie pre Kremeľ rozhodujúci.

Vladimir Putin podľa The Economist nesmie ukázať slabosť

Týždenník zároveň pripomína, že nikto zvonka nemôže s istotou vedieť, aké sú skutočné osobné motivácie ruského prezidenta.

Napriek tomu zdroje The Economist spájajú prípadnú eskaláciu s vnútropolitickým postavením Putina a jeho snahou zachovať si moc.

„Nikto nemôže vedieť, čo presne sa Putinovi odohráva v hlave. Jeho dôvody na eskaláciu vojny sú však – rovnako ako jeho rozhodnutie vôbec napadnúť Ukrajinu – vnútorné. Jeho hlavným cieľom vždy bolo udržať si vlastnú moc a v konečnom dôsledku aj vlastný život.“

Podľa týždenníka má ruský systém vysokú toleranciu voči násiliu, ale podstatne menšiu voči zlyhaniu. Pre Vladimir Putin je preto podľa tejto interpretácie zásadné, aby nepôsobil ako slabý líder.

Tento prístup sa môže prejaviť nielen na ukrajinskom fronte či v operáciách proti krajinám podporujúcim Kyjev. The Economist očakáva aj možné zosilnenie represie proti ľuďom, ktorých režim označuje za „vnútorných nepriateľov“.

Týždenník ich význam pre Putinovu moc vysvetľuje slovami:

„Nie preto, že by predstavovali skutočnú hrozbu pre jeho moc, ale preto, že potrebuje demonštrovať silu.“

Vývoj tak podľa The Economist nebude závisieť iba od pohybu frontovej línie. Pre ďalšie Putinove rozhodnutia môže byť rovnako dôležité to, ako vojna a jej výsledok vyzerajú v očiach ľudí, o ktorých podporu sa opiera jeho moc.

FAQ

Prečo môže byť ovládnutie Donbasu pre Putina také dôležité?

Podľa zdrojov citovaných The Economist má byť ovládnutie celého ukrajinského Donbasu minimálnym cieľom, ktorý Vladimir Putin potrebuje dosiahnuť. Neúspech by podľa tejto interpretácie mohol poškodiť obraz jeho moci a schopnosti presadiť deklarované vojnové ciele. Jeden zo zdrojov dokonca tvrdí, že ruský prezident môže vnímať neúspešný výsledok ako ohrozenie vlastnej fyzickej bezpečnosti.

Čo sa pod pojmom eskalácia v tomto prípade myslí?

The Economist nehovorí iba o intenzívnejších bojoch na samotnej Ukrajine. Rusko by podľa zdrojov mohlo zvýšiť hybridné operácie, sabotážne aktivity či tlak na zásobovacie trasy medzi Európou a Ukrajinou. Západné tajné služby majú zároveň podľa článku obavy aj o európske závody vyrábajúce materiál pre ukrajinskú armádu.

Znamenala by eskalácia automaticky vojnu medzi Ruskom a NATO?

Podľa informácií citovaných The Economist nie. Západné spravodajské služby sa síce obávajú ruských aktivít na území Európy, zároveň však predpokladajú, že Vladimir Putin nechce otvorenú vojenskú konfrontáciu s NATO. Možné operácie by preto mohli zostať v oblasti hybridných útokov, sabotáží a ďalších foriem nátlaku.

Aký význam má rastúca nespokojnosť ruskej verejnosti?

Domáca nálada je dôležitá najmä preto, že môže ovplyvňovať obraz stability Putinovho režimu. Podľa údajov agentúry Levada uvedených v článku označilo 57 percent Rusov situáciu za napätú a The Economist píše aj o poklese Putinovej podpory. Samotné čísla ešte neznamenajú bezprostredné ohrozenie režimu, ale spolu s náladou elít vytvárajú ďalší tlak na Kremeľ.

Prečo je dĺžka vojny problémom pre ruské elity?

Jeden zo zdrojov The Economist tvrdí, že práve množstvo času spotrebovaného vojnou môže byť väčším problémom než ekonomické ťažkosti alebo chýbajúce vojenské úspechy. Takmer päť rokov konfliktu môže podľa tejto interpretácie vyzerať ako neúspech bez ohľadu na to, aký bude jeho konečný výsledok. V časti elít preto údajne narastá pocit, že obraz Putinovej neotrasiteľnej moci dostáva trhliny.

Prečo by Kremeľ mohol zvýšiť represie vo vnútri Ruska?

The Economist predpokladá, že tvrdší postup voči takzvaným vnútorným nepriateľom môže byť spôsobom demonštrácie sily. Podľa týždenníka pritom títo ľudia nemusia predstavovať skutočnú bezprostrednú hrozbu pre Putinovu moc. Represívny postup by mal skôr ukazovať, že prezident naďalej kontroluje systém a nie je oslabený.