Spor o Lasicovu knihu pokračuje. Chmelár obhajuje Banáša a volá po zmiernení kritiky
Publicista Eduard Chmelár kritizuje reakcie na Jozefa Banáša po vydaní rozhovorov s Milanom Lasicom. Spor sa týka aj nesúhlasu rodiny, porušeného sľubu a ukončenia spolupráce s Ikarom.
Eduard Chmelár vstúpil do verejného sporu o vydanie rozhovorov s Milanom Lasicom. Vo svojom vyjadrení obhajuje priateľa a kritizuje spôsob vedenia diskusie. Kauza pritom zahŕňa porušený sľub aj rozhodnutie vydavateľstva. Pri jej hodnotení treba odlíšiť stanoviská účastníkov od historických dokumentov.
Eduard Chmelár reaguje na spor, ktorý sa začal vydaním starších rozhovorov. Ich účastníkmi boli Jozef Banáš a Milan Lasica. Rodina zosnulého umelca namieta spôsob ich zverejnenia. Banáš uznal, že nedodržal predchádzajúci prísľub.
Diskusia sa následne rozšírila aj na hodnotenie minulosti jej aktérov. Objavili sa otázky dôvery medzi autorom a vydavateľom. Súčasťou polemiky sú tiež rozdielne politické postoje. Čo teda Chmelár obhajuje a ktoré skutočnosti možno doložiť nezávisle od jeho názoru?
Anketa: Čo je podľa vás najdôležitejšie pri vydávaní rozhovorov so zosnulými osobnosťami?
Eduard Chmelár odmieta rozsah kritiky
Podľa Pravdy publicista považuje reakcie na Banáša za neprimerané. Zdôrazňuje priateľstvo so spisovateľom a pripomína jeho ospravedlnenie. Žiada, aby kritika po priznanom pochybení mala hranice.
Eduard Chmelár zároveň odmieta, aby Lasicov kultúrny odkaz predstavoval výlučné vlastníctvo jedného politického prostredia. Reaguje tým na vyjadrenie Hany Lasicovej o názorových rozdieloch medzi jej otcom a ľuďmi, ktorí rozhovory vydali.
V polemike otvoril aj tému Anticharty a minulosti Magdy Vášáryovej. Ide o súčasť jeho argumentácie proti morálnemu hodnoteniu Banáša. Tieto výhrady samy osebe nevysvetľujú okolnosti súhlasu s konkrétnou publikáciou.
Čo bolo predmetom pôvodného sporu
Agentúra SITA 26. októbra 2026 informovala, že Banáš pripustil porušenie sľubu nevydávať knihu. Svoj postup vysvetľoval presvedčením, že Lasicove myšlienky majú zaznieť aj v súčasnej spoločenskej situácii.
Hana Lasicová podľa SITA označila rozhovory za neautorizované a proti publikovaniu namietala. Zverejnila aj korešpondenciu z roku 1992, ktorou spochybňovala obraz priateľstva oboch mužov. Banáš odmietol jej interpretáciu svojho odchodu z viedenského veľvyslanectva a tvrdil, že neskoršie nedorozumenia s Lasicom vysvetlili.
Rozhovory podľa Aktuality.sk pochádzajú z roku 1991. Publikáciu s rozsahom 112 strán priniesol týždenník Plus 7 dní ako prílohu. Banáš v tom čase pracoval na ambasáde vo Viedni, kde bola veľvyslankyňou Vášáryová.
Ikar následne oznámil ukončenie spolupráce s Banášom. Vydavateľstvo uviedlo narušenie dôvery a neplánuje nové tituly ani dotlače jeho kníh. Existujúce záväzky má vysporiadať podľa zmlúv; spornú publikáciu pritom nevydal Ikar.
Dva historické kontexty, ktoré treba rozlišovať
Anticharta bola podľa materiálu Ústavu pamäti národa o Charte 77 súčasťou režimovej kampane proti ľuďom upozorňujúcim na porušovanie práv. Podpísalo ju viac než 7 000 českých a slovenských umelcov. Signatári Charty čelili strate zamestnania, sledovaniu, väzeniu či nátlaku na odchod z krajiny. Tento kontext vysvetľuje váhu historického pojmu; nepredstavuje však dôkaz o tom, za akých podmienok vznikla a vyšla dnešná sporná kniha.
Pri Banášovej minulosti existuje samostatný overiteľný podklad: registračné protokoly zverejnené ÚPN. Pri jeho mene a dátume narodenia 27. septembra 1948 uvádzajú krycie meno Lotos a evidenciu v kategórii agent. ÚPN túto kategóriu zaraďuje medzi vedomých spolupracovníkov. Samotný registračný záznam však nenahrádza rozbor jednotlivých hlásení ani dôkaz o následkoch každého konkrétneho kontaktu.
Obhajoba priateľa nezodpovedá všetky otázky
Eduard Chmelár uznáva Lasicov význam pre moderný slovenský humor, no odmieta jeho vykresľovanie ako univerzálnej morálnej autority. Jeho príspevok preto spája výzvu na ľudskosť s kritikou verejného obrazu umelca a jeho rodiny.
Pri čítaní stanovísk zostávajú dve odlišné otázky: primeranosť verejnej kritiky a dodržanie dohôd pred vydaním. Eduard Chmelár sa sústreďuje najmä na prvú. Banášovo priznanie porušeného sľubu a rozhodnutie Ikaru sa týkajú druhej; citované podklady nepredstavujú súdny verdikt o zákonnosti publikácie.
Časté otázky (FAQ)
Potvrdzuje priateľská obhajoba súhlas s vydaním?
Nie je to doklad súhlasu rodiny. Chmelárovo stanovisko sa týka predovšetkým verejnej reakcie na Banáša. Okolnosti publikovania treba posudzovať podľa dohôd a príslušných podkladov.
Čo znamená ukončenie spolupráce s Ikarom?
Vydavateľstvo oznámilo, že nebude pripravovať nové Banášove tituly ani dotlače. Existujúce záväzky chce vysporiadať zmluvne. Nejde o oznámenie, že spornú knihu vydal práve Ikar.
Dokazuje evidencia v registri každý jednotlivý skutok?
Register obsahuje identifikačné údaje a kategóriu evidencie. Podrobnosti konkrétnej činnosti vyžadujú ďalšie archívne dokumenty. Z jednej registračnej položky nemožno odvodzovať všetky následky spolupráce.
Rozhodol už o publikácii súd?
Citované správy nedokladajú právoplatný rozsudok o zákonnosti vydania. Informujú o námietkach rodiny a Banášovej reakcii. Rozhodnutie vydavateľa o ďalšej spolupráci nemožno zamieňať za súdne rozhodnutie.





0 komentárov
Podeľte sa o svoj názor. Reagujte vecne a s rešpektom k ostatným diskutujúcim.