Rusko je v novom českom obrannom dokumente označené za najzávažnejšiu hrozbu pre bezpečnosť krajiny.
Česko sa chce pripravovať aj na dlhodobý konflikt vysokej intenzity a krízu, ktorá môže vzniknúť bez dostatočného varovania.
Súčasťou plánov sú nové zbrane, mobilizačné zásoby, dve modernizované brigády aj príprava dopravnej infraštruktúry pre spojencov.
Dokument zároveň počíta s väčším zapojením civilného sektora a v prípade potreby nevylučuje ani zmenu spôsobu, akým sa občania podieľajú na obrane štátu.

Rusko sa v novom českom obrannom dokumente dostáva do centra dlhodobého plánovania bezpečnosti štátu. Európske krajiny totiž podľa materiálu vstupujú do obdobia, v ktorom musia počítať s väčšou mierou neistoty a so širším spektrom bezpečnostných rizík. Česká republika preto pripravila výhľad, ktorý má ovplyvňovať jej obranný systém počas nasledujúcich dvoch desaťročí.

Materiál sa nezaoberá iba vybavením profesionálnej armády. Pozornosť venuje aj fungovaniu štátu, priemyslu, infraštruktúre a zapojeniu obyvateľstva počas vážnej krízy. Súčasťou úvah je zároveň postupný presun väčšej zodpovednosti za konvenčnú obranu Európy zo Spojených štátov na európskych spojencov. Dokument s názvom Dlhodobý výhľad pre obranu 2045 zatiaľ nebol oficiálne zverejnený, jeho obsah však získala redakcia iROZHLAS.cz. Bezpečnostná rada štátu ho už schválila a zásadné zmeny sa pred prerokovaním vládou neočakávajú. Na aké konkrétne scenáre sa teda chce Česko pripraviť a čo to môže znamenať pre armádu aj bežných občanov?

Rusko mení pohľad Česka na možné bezpečnostné krízy

Ministerstvo obrany dokončilo prácu na dokumente Dlhodobý výhľad pre obranu 2045 v auguste. Materiál má určiť smerovanie českého obranného systému približne na najbližších dvadsať rokov a počas jesene by sa ním mala zaoberať vláda Andreja Babiša.

Dokument ešte nebol verejne publikovaný. Jeho obsah však získal portál iROZHLAS.cz a podľa dostupných informácií už materiál prešiel Bezpečnostnou radou štátu. Ministerstvo zároveň neočakáva, že by sa pred rokovaním kabinetu výrazne menil.

Jedným z kľúčových záverov je rastúca pravdepodobnosť komplexných bezpečnostných kríz. Českí plánovači medzi možné scenáre zaraďujú dokonca napadnutie členských štátov NATO alebo Európskej únie bez času na predchádzajúce varovanie.

Materiál zároveň počíta s tým, že väčšia časť zodpovednosti za konvenčnú obranu Európy sa bude presúvať zo Spojených štátov na európskych spojencov. Aj český obranný systém sa preto bude musieť tomuto vývoju prispôsobiť.

Rusko zostáva podľa dokumentu najvážnejšou hrozbou

Nový výhľad nadväzuje na českú Bezpečnostnú stratégiu a Obrannú stratégiu. Pri hodnotení bezpečnostného prostredia zachováva ich doterajšie základné východiská. „Najzávažnejšiu hrozbu pre bezpečnosť ČR predstavuje Rusko,“ uvádza dokument.

Nejde pritom o úplne nový pohľad českých bezpečnostných predstaviteľov. Obranná stratégia z roku 2023 už upozorňovala, že pravdepodobnosť vojenského napadnutia Českej republiky alebo iného člena NATO či EÚ je najvyššia od skončenia studenej vojny. Rusko má podľa tohto hodnotenia zostať dlhodobou bezpečnostnou hrozbou pre Česko aj jeho spojencov.

Nový materiál však bezpečnostné riziká nevníma iba cez možnosť klasického vojenského útoku. Počíta aj s kybernetickými útokmi, dezinformačnými operáciami, ekonomickým nátlakom, sabotážami, podvratnou činnosťou či aktivitami spravodajských služieb.

Rusko a príprava armády na dlhodobý konflikt

Zmenené bezpečnostné prostredie sa má premietnuť priamo do výstavby českých ozbrojených síl. „Základom výstavby schopností ozbrojených síl Českej republiky je príprava na dlhodobý konflikt vysokej intenzity s technologicky vyspelým protivníkom,“ uvádza Dlhodobý výhľad pre obranu 2045.

Počas rozsiahleho konfliktu by sa pritom zmenil aj vzťah medzi armádou a zvyškom štátu. V mierových časoch vojaci často pomáhajú civilným zložkám napríklad pri živelných katastrofách. V prípade vojny by však civilné inštitúcie a štát museli vo väčšej miere podporovať armádu.

Jedným z konkrétnych cieľov je vytvorenie potrebných mobilizačných zásob hlavných druhov vojenskej techniky, výzbroje a materiálu. Česko ich chce mať pripravené do roku 2038.

Ďalšie termíny sa týkajú technologických a priemyselných kapacít. Do roku 2032 chce krajina rozšíriť vlastné možnosti vesmírneho prieskumu a do roku 2028 má vzniknúť mapa priemyselných a dodávateľských kapacít využiteľných pre potreby obrany.

Rusko urýchľuje modernizáciu českých ozbrojených síl

Výhľad potvrdzuje aj doterajšie smerovanie modernizácie armády. Česká republika počíta s 24 americkými stíhacími lietadlami F-35 piatej generácie.

Súčasne chce vybudovať dve modernizované brigády. Jedna má byť ťažká a postavená najmä okolo tankov, druhá stredná s kolesovými obrnenými vozidlami. Jedna brigáda môže mať približne dvetisíc až štyritisíc vojakov.

V prípadnom konflikte by však význam Českej republiky nespočíval iba v nasadení vlastných jednotiek. Vzhľadom na geografickú polohu krajiny by jej územie predstavovalo dôležitý tranzitný priestor pre spojenecké vojská smerujúce na východné krídlo NATO.

Tomu sa má prispôsobiť aj dopravná a logistická infraštruktúra. Ministerstvo obrany chce pripraviť cesty, železnice a ďalšie kapacity tak, aby cez krajinu dokázalo počas krízy rýchlo prechádzať veľké množstvo spojeneckých vojakov, vojenskej techniky a zásob.

Rusko nie je iba témou pre armádu, pripraviť sa má aj civilný sektor

Strategický výhľad sa netýka iba profesionálnych vojakov. Český štát chce do roku 2030 vytvoriť moderný systém bezpečnostnej prípravy obyvateľstva a zároveň zvýšiť záujem občanov o zapojenie do obrany krajiny.

Počas mieru má zostať základom dobrovoľnosť. Materiál však počíta aj so situáciou, keď by sa bezpečnostné podmienky výrazne zhoršili.

„Vláda však v prípade potreby zváži zavedenie adekvátnej formy podielu občanov na zabezpečovaní obrany štátu a výkone vojenskej služby,“ uvádza materiál, ktorý získal iROZHLAS.cz.

Jedným z možných riešení by bolo využitie ľudí s profesiami potrebnými počas vojenského konfliktu. Ísť by mohlo napríklad o odborníkov na informačné technológie, zdravotníkov alebo technicky zdatných občanov. Takíto ľudia by mohli absolvovať skrátený vojenský výcvik.

Rusko je hrozbou, expert však upozorňuje aj na slabiny plánu

Dokument pre Český rozhlas hodnotil bývalý riaditeľ českej civilnej rozviedky Petr Mlejnek, ktorý v minulosti pôsobil aj pri 43. výsadkovom pluku a vo Vojenskom spravodajstve.

Za jednu z najsilnejších častí materiálu považuje práve opis bezpečnostných hrozieb. Súhlasí s hodnotením, podľa ktorého je Rusko najvážnejšou hrozbou, a pozitívne vníma aj fakt, že stratégia sa nezaoberá iba klasickou vojnou, ale zahŕňa tiež hybridné aktivity.

Výhrady má naopak k veľkému rozsahu tém, ktoré podľa neho nie sú vždy dostatočne previazané. Chýba mu jasnejšia postupnosť medzi konkrétnou hrozbou, potrebným opatrením, jeho cenou a určením zodpovednosti za realizáciu.

Mlejnek upozorňuje aj na meniaci sa charakter moderných konfliktov. Potenciálny protivník podľa neho nemusí jednoznačne oddeľovať obdobie mieru a vojny. Ak sa konflikt fakticky začne ešte pred jeho formálnym vyhlásením, obranný systém nemôže byť postavený tak, aby sa jeho podstatná časť aktivovala až po oficiálnom vyhlásení krízového stavu.

Rusko podľa dokumentu neznamená bezprostredný útok

Dôležité je, že existencia nového obranného výhľadu neznamená, že české úrady majú informácie o bezprostredne pripravovanom ruskom útoku. Ide o dlhodobé strategické plánovanie až do roku 2045 a prípravu na možné scenáre.

Aj NATO podľa uvedených informácií cez víkend konštatovalo, že napriek rastúcemu počtu ruských hybridných aktivít v Európe momentálne nevidí bezprostrednú hrozbu priameho útoku. Aliancia však zostáva vo zvýšenej ostražitosti.

Český prístup vychádza z princípu odstrašenia. Potenciálny protivník má vedieť, že jeho prípadný útok by narazil na pripravenú armádu, fungujúce štátne inštitúcie a schopnosť spojencov rýchlo reagovať.

Obrana Českej republiky preto podľa výhľadu nemá byť počas nasledujúcich dvoch desaťročí výhradne úlohou profesionálnych ozbrojených síl. Pripraviť sa majú vojaci, štátna správa, priemysel, dopravná infraštruktúra aj obyvateľstvo.

FAQ

Prečo český dokument označuje Rusko za najzávažnejšiu bezpečnostnú hrozbu?

Hodnotenie nadväzuje na českú Bezpečnostnú a Obrannú stratégiu a nie je úplnou novinkou. Už Obranná stratégia z roku 2023 upozorňovala na výrazné zvýšenie rizika vojenského konfliktu v porovnaní s obdobím po skončení studenej vojny. Nový dokument navyše posudzuje nielen klasickú vojenskú hrozbu, ale aj kybernetické útoky, sabotáž, dezinformačné aktivity, ekonomický nátlak a spravodajské operácie.

Znamená Dlhodobý výhľad pre obranu 2045, že Česko očakáva ruský útok?

Nie. Dokument predstavuje strategické plánovanie obrany na obdobie približne dvoch desaťročí a pracuje so scenármi, na ktoré chce byť štát pripravený. Podľa uvedených informácií ani NATO momentálne nevidí bezprostrednú hrozbu priameho útoku, hoci zostáva vo zvýšenej ostražitosti.

Prečo je v stratégii dôležitá schopnosť viesť dlhodobý konflikt vysokej intenzity?

České ozbrojené sily majú podľa dokumentu budovať schopnosti s ohľadom na možný konflikt proti technologicky vyspelému protivníkovi. Takýto scenár si vyžaduje nielen vojakov a modernú techniku, ale aj dostatok zásob, fungujúce logistické reťazce a podporu civilného sektora. Preto má Česko do roku 2038 vytvoriť potrebné mobilizačné zásoby hlavných druhov výzbroje, techniky a materiálu.

Aký význam má česká infraštruktúra pre obranu NATO?

Geografická poloha Českej republiky znamená, že krajina môže v prípade konfliktu slúžiť ako dôležité tranzitné územie pre spojenecké sily smerujúce na východné krídlo NATO. Preto je potrebné pripraviť cesty, železnice, logistické kapacity a ďalšie časti infraštruktúry na rýchly presun veľkého objemu ľudí, techniky a zásob. Funkčná dopravná sieť by tak bola súčasťou celkovej obrannej pripravenosti štátu.

Akú úlohu môžu mať počas krízy českí civilisti?

Do roku 2030 chce štát vytvoriť moderný systém bezpečnostnej prípravy obyvateľstva a zvýšiť záujem verejnosti o obranu krajiny. V mierovom období má zostať základným princípom dobrovoľnosť, no dokument nevylučuje zmenu v prípade vážneho zhoršenia bezpečnostnej situácie. Jednou z možností môže byť využitie zdravotníkov, IT odborníkov alebo technicky zdatných ľudí po absolvovaní skrátenej vojenskej prípravy.

Prečo expert Petr Mlejnek žiada presnejšie prepojenie hrozieb a opatrení?

Podľa Mlejnka dokument správne identifikuje široké spektrum bezpečnostných rizík, no jednotlivé časti nie sú vždy dostatočne previazané. Chýba mu jasnejšia odpoveď na otázky, aké konkrétne opatrenie má reagovať na určitú hrozbu, koľko bude stáť a kto zaň bude zodpovedný. Zároveň upozorňuje, že súčasné konflikty môžu fakticky začať ešte pred ich formálnym vyhlásením, preto musí byť obranný systém schopný reagovať aj v takomto prostredí.