Rusko varuje NATO. Ak nebudeme rokovať, stane sa niečo hrozné!

NATO a Rusko podľa ruského veľvyslanca čelia vyššiemu riziku vojenskej konfrontácie pre nedostatok dialógu.
Aliancia tvrdí, že komunikačné kanály s Moskvou napriek zmrazeniu politických vzťahov zostávajú otvorené.
Najvyšší spojenecký veliteľ v Európe je pripravený hovoriť priamo s náčelníkom ruského generálneho štábu.
Do budúcnosti môže situáciu ešte viac komplikovať využívanie umelej inteligencie a autonómnych zbraňových systémov.

Vzťahy medzi Ruskom a NATO sprevádza mimoriadne napätie, pričom jednou z najcitlivejších otázok zostáva schopnosť oboch strán komunikovať počas krízových situácií. Ruský veľvyslanec v Nórsku Nikolaj Korčunov upozorňuje predovšetkým na nebezpečenstvo, ktoré môže vzniknúť pri nesprávnom vyhodnotení vojenského incidentu. Situáciu pozná aj zo svojho predchádzajúceho diplomatického pôsobenia pri Severoatlantickej aliancii. Tvrdí, že vzájomné vzťahy sú dnes nebezpečnejšie ako v období, keď pôsobil v Bruseli.

Kým Moskva poukazuje na nedostatočný dialóg, Aliancia pripomína, že možnosti priamej komunikácie úplne nezanikli. Význam takýchto kontaktov rastie najmä pri vysokej vojenskej aktivite a incidentoch, pri ktorých treba rozhodovať veľmi rýchlo. Do komplikovanej rovnice navyše vstupujú nové vojenské technológie. Tie môžu čas dostupný na preverenie vzniknutej situácie ešte viac skrátiť. Dokážu teda Rusko a NATO udržať dostatočnú komunikáciu na to, aby zabránili neúmyselnej eskalácii?

NATO a Rusko: Diplomat upozorňuje na rastúce riziko

Nikolaj Korčunov pôsobil v rokoch 2009 až 2015 ako zástupca ruského veľvyslanca pri Severoatlantickej aliancii. V súčasnosti reprezentuje Rusko v Nórsku a v rozhovore pre Politico porovnal dnešnú situáciu s obdobím svojho pôsobenia v Bruseli. „Riziká a nebezpečenstvo vojenskej konfrontácie výrazne rastú pre nedostatok dialógu,“ povedal Korčunov.

Podľa jeho hodnotenia mali obe strany v minulosti lepšiu predstavu o vzájomných zámeroch. NATO dnes označuje za menej predvídateľné a upozorňuje, že obmedzená komunikácia môže viesť k chybnému vyhodnoteniu krokov druhej strany. „Budovanie dôvery a dialóg sú teraz oveľa dôležitejšie na všetkých úrovniach,“ dodal.

Jedným z hlavných problémov je podľa neho riziko neúmyselnej eskalácie. Pohyb vojenského lietadla, dronu, plavidla alebo jednotky môže byť za určitých okolností interpretovaný ako nepriateľský čin. Následná reakcia môže prísť ešte skôr, ako sa podarí overiť skutočný význam incidentu.

NATO posilnilo východné krídlo

Obavy z nesprávneho vyhodnotenia vojenských udalostí sa objavili aj na strane Aliancie. NATO vlani po sérii narušení vzdušného priestoru spojeneckých štátov Ruskom upozornilo, že podobné udalosti môžu ohroziť ľudské životy a zvýšiť riziko nesprávneho odhadu.

Aliancia následne posilnila svoje východné krídlo a spustila operáciu Eastern Sentry. Podľa NATO sa v posledných rokoch zvyšuje počet narušení vzdušného priestoru, kybernetických útokov a sabotáží, za ktoré Aliancia pripisuje zodpovednosť Rusku. Moskva tieto obvinenia odmieta.

K ďalšiemu zvýšeniu napätia došlo v posledných týždňoch. Nemecko tento týždeň oficiálne obvinilo Rusko z pokusu o útok dronmi s výbušninami na letisko Lipsko/Halle. Rusko zodpovednosť odmietlo a tvrdenia označilo za vykonštruované.

NATO tvrdí, že komunikačné linky zostávajú otvorené

Aliancia nesúhlasí s predstavou, že medzi oboma stranami prakticky neexistuje priestor na komunikáciu. Hovorca Vrchného veliteľstva spojeneckých síl v Európe (SHAPE) Martin O’Donnell pre Politico povedal, že medzi NATO a Ruskom existuje viacero komunikačných kanálov, či už medzi jednotlivcami, alebo ozbrojenými silami. Aliancia ich podľa neho považuje za otvorené.

Dôležitú úlohu by pritom mohol zohrať americký generál Alexus Grynkewich, vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe. Podľa O’Donnella je pripravený hovoriť priamo s náčelníkom ruského generálneho štábu Valerijom Gerasimovom.

Takýto kontakt by mal slúžiť práve na predchádzanie chybnému vyhodnoteniu situácie a neúmyselnej eskalácii. Aliancia však neoznámila, či Grynkewich a Gerasimov v poslednom období priamo komunikovali.

NATO a Rusko zmrazili politický dialóg už pred inváziou

Zhoršovanie vzájomných vzťahov sa nezačalo až po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Aliancia už v roku 2021 odobrala akreditáciu ôsmim pracovníkom ruskej misie pri NATO. Označila ich za neohlásených príslušníkov ruských spravodajských služieb. Moskva reagovala pozastavením činnosti svojej misie pri Aliancii a ukončila tiež fungovanie styčnej vojenskej misie NATO a informačnej kancelárie Aliancie v Moskve.

Posledné zasadnutie Rady NATO – Rusko sa konalo 12. januára 2022. Jednou z tém bolo aj hromadenie ruských vojsk v blízkosti Ukrajiny. O niekoľko týždňov neskôr Rusko začalo rozsiahlu inváziu. Aliancia odvtedy tvrdí, že Moskva odmietla ponúkanú diplomatickú cestu. Politický dialóg prostredníctvom Rady NATO – Rusko zostal zmrazený.

NATO zostáva v kontakte aj prostredníctvom USA

Napriek výrazne obmedzeným vzťahom nevzniklo úplné komunikačné vákuum. Spojené štáty vo februári tohto roka oznámili obnovenie vojenského dialógu na vysokej úrovni s Ruskom. Cieľom je zvýšiť transparentnosť a vytvoriť priestor na deeskaláciu prípadnej krízy.

Ďalší kontakt sa odohral koncom augusta, keď riaditeľ CIA John Ratcliffe navštívil Moskvu. Dva zdroje oboznámené s rokovaním následne agentúre Reuters uviedli, že počas stretnutí otvoril aj možnosť ruskej operácie proti niektorému členskému štátu NATO. Podľa medializovaných informácií sa americké obavy sústreďovali najmä na pobaltské krajiny.

Aliancia pritom 30. augusta uviedla, že momentálne nevidí bezprostrednú hrozbu priameho ruského útoku. Súčasne tvrdí, že Rusko zintenzívňuje hybridné aktivity v Európe, preto zostáva vo zvýšenej pohotovosti.

NATO áno, Európska únia podľa Korčunova nie

Postoj ruského diplomata k Európskej únii je výrazne odlišný od jeho výzvy na intenzívnejšiu komunikáciu s vojenskými štruktúrami Aliancie. „S Európskou úniou neexistuje dialóg,“ vyhlásil Korčunov pre Politico.

Moskva podľa neho nemá záujem o rokovania s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničnú politiku Kajou Kallasovou ani predsedom Európskej rady Antóniom Costom. EÚ zároveň obvinil, že sa nachádza vo „fáze eskalácie proti Rusku“.

Európska komisia jeho interpretáciu korigovala. Hovorkyňa Anitta Hipperová uviedla, že diplomatické kontakty s Moskvou pokračujú, okrem iného prostredníctvom zastúpenia EÚ v ruskom hlavnom meste. Zároveň pripustila, že charakter aj úroveň kontaktov sa po ruskej invázii v roku 2022 výrazne zmenili.

NATO môže čeliť novému problému: Rozhodovať budú algoritmy

Ďalším rizikovým faktorom je podľa Korčunova nástup umelej inteligencie a autonómnych zbraňových systémov. Moderné technológie umožňujú rýchlejšie identifikovať potenciálne ciele a skracujú čas potrebný na reakciu. Práve rýchlosť môže byť podľa diplomata problémom. Medzi zaznamenaním možnej hrozby a rozhodnutím totiž môže zostať tak málo času, že klasická komunikácia nebude stačiť na preverenie okolností.

„V situácii, keď sa na vojenské účely používajú algoritmy – umelá inteligencia namiesto ľudí –, možno nebudete mať čas ani zdvihnúť telefón,“ povedal Korčunov. Jeho upozornenie zaznieva v období, keď sa Rusko a NATO vzájomne obviňujú z eskalačných krokov, európske štáty posilňujú obranné kapacity a západné spravodajské služby sledujú možné bezpečnostné riziká.

Podstata Korčunovovho stanoviska je pritom jednoznačná: obmedzená komunikácia podľa neho zvyšuje pravdepodobnosť, že jedna strana nesprávne pochopí konanie druhej. Práve priamy vojenský kontakt má byť jedným z nástrojov, ktoré by takémuto scenáru mohli zabrániť.

FAQ: NATO, Rusko a riziko vojenskej eskalácie

Prečo je pri napätí medzi NATO a Ruskom dôležitá priama vojenská komunikácia?

Priamy kontakt umožňuje preveriť okolnosti incidentu ešte pred prijatím rozhodnutia o vojenskej reakcii. Význam môže mať napríklad pri pohybe lietadiel, dronov, lodí alebo vojenských jednotiek. Podľa Korčunova práve nedostatok dialógu zvyšuje riziko nesprávneho vyhodnotenia zámerov druhej strany.

Existujú stále priame komunikačné kanály medzi NATO a Ruskom?

Podľa vyjadrenia hovorcu SHAPE Martina O’Donnella áno. K dispozícii má byť viacero kanálov medzi jednotlivcami aj ozbrojenými silami a NATO ich považuje za otvorené. Americký generál Alexus Grynkewich je podľa neho pripravený komunikovať priamo s Valerijom Gerasimovom.

Prečo zostáva Rada NATO – Rusko zmrazená?

Posledné zasadnutie Rady NATO – Rusko sa uskutočnilo 12. januára 2022. Rokovalo sa vtedy aj o hromadení ruských jednotiek pri Ukrajine. Po následnom začiatku rozsiahlej ruskej invázie zostal politický dialóg v tomto formáte zmrazený.

Akú úlohu môže pri vojenskej eskalácii zohrať umelá inteligencia?

Automatizované a autonómne systémy môžu výrazne zrýchliť identifikáciu potenciálnych cieľov aj následnú reakciu. Podľa Korčunova tým zostáva menej času na overenie situácie prostredníctvom priamej komunikácie. Práve skrátenie rozhodovacieho času považuje za potenciálny zdroj ďalšieho rizika.

Znamená súčasné napätie, že NATO očakáva bezprostredný útok Ruska?

Nie podľa stanoviska Aliancie uvedeného v podkladovom texte. NATO 30. augusta zdôraznilo, že aktuálne nevidí bezprostrednú hrozbu priameho ruského útoku. Zároveň však tvrdí, že Rusko zvyšuje hybridné aktivity v Európe, preto zostáva vo zvýšenej ostražitosti.

Prečo Rusko rozlišuje medzi dialógom s NATO a Európskou úniou?

Korčunov vyzýva na intenzívnejšie kontakty s vojenskými štruktúrami NATO, zatiaľ čo možnosť politických rokovaní s najvyššími predstaviteľmi EÚ odmieta. Európsku úniu obvinil z eskalácie voči Rusku. Európska komisia však uvádza, že diplomatické kontakty s Moskvou úplne prerušené neboli, hoci sa ich charakter od roku 2022 výrazne zmenil.