Kuvajtská armáda uviedla, že reagovala na „vlnu nepriateľských dronov, ktoré prenikli do vzdušného priestoru krajiny“. Cieľom útoku mali byť palivové nádrže na medzinárodnom letisku v Kuvajte, čo armáda označila za „priamy útok na životne dôležitú infraštruktúru“.

Kuvajtská národná ropná spoločnosť zároveň oznámila preventívne zníženie ťažby ropy. Dôvodom sú obavy o bezpečnosť energetickej infraštruktúry.

V samostatnom vyhlásení úrady dodali, že niektoré civilné objekty utrpeli materiálne škody po dopade úlomkov zničených rakiet.

Irán a rakety zachytené nad Katarom a Saudskou Arábiou

Katarské ministerstvo obrany oznámilo, že krajina čelila útoku z Iránu už v sobotu. Podľa vyhlásenia bolo vypálených 10 balistických rakiet a dve riadené strely. Väčšinu z nich však protivzdušná obrana dokázala zneškodniť ešte pred dopadom.

Úrady uviedli, že útok si nevyžiadal obete.

Podobnú situáciu hlásila aj Saudská Arábia. Tamojšie ministerstvo obrany informovalo o zachytení a zničení 15 dronov, ktoré sa nachádzali vo vzdušnom priestore kráľovstva.

Niektoré z nich sa podľa vyjadrení pokúšali zasiahnuť diplomatickú štvrť v Rijáde, kde sídlia ambasády a medzinárodné inštitúcie.

Irán, ospravedlnenie prezidenta a následná hrozba

Napätie ešte viac zvýšilo vyjadrenie predstaviteľov Iránu. Prezident Masúd Pezeškiján sa totiž krátko pred incidentmi verejne ospravedlnil krajinám regiónu.

„Ospravedlňujem sa… susedným krajinám, ktoré boli napadnuté Iránom. … Na susedné krajiny nebudú podniknuté žiadne ďalšie útoky a nebudú odpálené žiadne rakety, pokiaľ útok na Irán nebude pochádzať z týchto krajín,“ uviedol.

Len niekoľko hodín po tomto vyhlásení však zaznelo tvrdšie stanovisko z iránskeho vedenia. Najvyšší predstaviteľ justície Gholám Hosejn Mohsení Ežeí naznačil, že krajina môže pokračovať v úderoch proti štátom, ktoré podľa Teheránu pomáhajú jeho nepriateľom.

Medzitým sa objavili aj správy o tragédii v Dubaji. Miestne úrady potvrdili, že pakistanský občan zomrel po zásahu úlomkami zachytenej rakety.

Prezident Spojených arabských emirátov Muhammad bin Zájid Ál Nahján vo výnimočnom televíznom prejave uviedol, že krajina sa nachádza v „období vojny“, no zároveň zdôraznil, že emiráty „z neho vyjdú silnejšie“.

FaQ

Prečo Irán útočí na krajiny Perzského zálivu?

Irán tvrdí, že reaguje na kroky štátov, ktoré podľa neho podporujú jeho nepriateľov. Ide najmä o súvislosti s konfliktom s Izraelom a Spojenými štátmi. Teherán naznačuje, že útoky môžu pokračovať, ak budú susedné krajiny pomáhať jeho protivníkom.

Ktoré krajiny hlásili útoky?

Incidenty ohlásili Saudská Arábia, Katar a Kuvajt. Výbuchy zaznamenali aj v Spojených arabských emirátoch a Bahrajne. Väčšina projektilov bola zneškodnená protivzdušnou obranou.

Spôsobili útoky obete?

Vo väčšine prípadov boli rakety a drony zachytené ešte pred dopadom. Tragédia však nastala v Dubaji, kde úlomky zničenej rakety zabili pakistanského občana. Okrem toho boli hlásené aj materiálne škody.

Aké ciele mali byť zasiahnuté?

Podľa vyjadrení úradov išlo najmä o strategické objekty. Medzi nimi sa spomínajú palivové nádrže na kuvajtskom letisku alebo diplomatická štvrť v Rijáde. Tieto miesta majú veľký význam pre bezpečnosť aj ekonomiku regiónu.

Prečo sa situácia považuje za nebezpečnú?

Útoky sa odohrávajú v čase zvýšeného napätia medzi Iránom a jeho protivníkmi. Zapojenie ďalších krajín by mohlo konflikt rozšíriť. Aj preto štáty regiónu posilňujú obranu a prijímajú preventívne opatrenia.

Môžu útoky pokračovať?

Niektoré vyhlásenia iránskych predstaviteľov naznačujú, že ďalšie údery nie sú vylúčené. Závisieť to má od správania susedných krajín a ich podpory nepriateľských štátov. Situácia preto zostáva veľmi napätá.