Prichádza 6G sieť: Mohla by „vidieť“ aj bez kamier. Zachytiť dokáže pohyb či dokonca dýchanie! Ide o narušenie súkromia?

6G sieť by v budúcnosti nemusela iba prenášať hovory a dáta, ale zároveň snímať svoje okolie.
Technológia ISAC využíva odrazy rádiových vĺn a môže zachytiť pohyb, gestá, chôdzu či niektoré vitálne prejavy ľudí.
Európske regulačné prostredie rieši najmä problém ľudí, ktorých systém zachytí bez toho, aby sa na používaní služby akokoľvek podieľali.
O budúcich pravidlách je dôležité rozhodovať už teraz, keďže komerčné siete šiestej generácie sa očakávajú približne okolo roku 2030.

6G sieť sa často spája predovšetkým s predstavou rýchlejšej a vyspelejšej mobilnej komunikácie. V pripravovanej generácii telekomunikačných technológií sa však počíta aj s funkciami, ktoré výrazne presahujú obyčajný prenos dát. Jednou z nich je Integrated Sensing and Communication, skrátene ISAC, teda integrované snímanie a komunikácia. Rovnaké rádiové vlny by vďaka nej mohli súčasne prenášať informácie a zisťovať, čo sa nachádza v okolí. Mobilná infraštruktúra by tak do istej miery získala vlastnosti radaru.

Takéto možnosti ponúkajú využitie v doprave, robotike, pri dronoch, priemysle či starostlivosti o ľudí. Zároveň však prinášajú otázky, ktoré sa netýkajú iba technických parametrov siete. Citlivou témou je predovšetkým ochrana súkromia ľudí, ktorí sa môžu dostať do dosahu systému bez toho, aby s ním aktívne komunikovali. Kde sa teda končí užitočná senzorová funkcia a začína problém s ochranou osobných údajov?

6G sieť môže využiť rovnaký princíp ako radar

Samotný fyzikálny princíp nie je nový. Rádiová vlna sa po stretnutí s objektom odrazí a analýzou odrazeného signálu možno získavať informácie o priestore, objektoch či ich pohybe. Podobný základ má radar, pričom porovnateľný princíp orientácie v priestore využívajú aj netopiere a delfíny.

Pri ISAC je podstatné niečo iné. Snímacia schopnosť by sa mala stať súčasťou bežnej komunikačnej infraštruktúry, teda základňových staníc operátorov a pripojených koncových zariadení. Zariadenie schopné rádiovej komunikácie by tak potenciálne mohlo plniť aj úlohu radarového senzora.

To výrazne rozširuje možnosti využitia technológie bez potreby budovať samostatnú sieť ďalších senzorov. Expert na ochranu osobných údajov z Inštitútu Barkhausen v Drážďanoch Stefan Köpsell označuje potenciál technológie za „obrovský – od inteligentnej mobility až po priemyselnú automatizáciu“. Podstatnou otázkou však zostáva, ako výhody technológie využiť bez vytvorenia nových rizík pre ochranu dát a súkromia.

6G sieť má pomáhať doprave, robotom aj pri starostlivosti

ISAC nevzniká primárne ako technológia určená na sledovanie ľudí. Možnosti využitia sú oveľa širšie. Presná lokalizácia môže pomôcť autonómnym vozidlám, robotike alebo riadeniu dronov. Rádiové snímanie môže zároveň dopĺňať optické senzory v situáciách, keď ich schopnosti obmedzuje nepriaznivé počasie.

Medzi ďalšie uvažované oblasti patrí zabezpečenie železničných priecestí či riadenie veľkých podujatí s cieľom predchádzať vytváraniu nebezpečných davov. Technológia môže mať využitie aj pri detekcii pádov v opatrovateľstve.

Významnou výhodou je, že na takéto funkcie by nemusel byť potrebný dodatočný senzorový hardvér. Práve univerzálnosť technológie však prináša aj komplikáciu. Radarový senzor totiž nemusí zaznamenať iba informáciu potrebnú na konkrétny účel.

6G sieť dokáže zo signálu získať citlivé informácie

V kombinácii so strojovým učením možno radarové dáta analyzovať oveľa podrobnejšie. Systém môže ľudí rozlišovať podľa chôdze a vyhodnocovať gestá či ďalšie charakteristiky. Z dát možno podľa opísaných možností určovať aj pohlavie alebo črty tváre a analyzovať dýchanie či srdcový tep.

Takéto možnosti už zasahujú do oblasti mimoriadne citlivých informácií. ISAC by preto mohol pracovať aj s údajmi, ktoré patria medzi prísne chránené kategórie podľa článku 9 nariadenia GDPR. Snímanie dýchania alebo pulzu pritom nie je úplne neznámym konceptom. Podobný princíp využíva WLAN-Sensing.

Wi-Fi router vysiela rádiové signály, ktoré sa odrážajú od predmetov aj ľudí v miestnosti. Pohyb človeka, ale dokonca aj dýchanie, spôsobuje malé zmeny v odrazených vlnách. Analýzou týchto zmien možno zaznamenať pohyb hrudníka bez kamery a bez senzora pripevneného priamo na tele. Ďalšou citlivou vlastnosťou rádiových vĺn je ich schopnosť prenikať cez steny. Práve tá otvára otázku možného zásahu do základného práva na nedotknuteľnosť obydlia.

6G sieť môže zachytiť aj človeka, ktorý nemá mobil

Jeden z najväčších právnych problémov nespočíva v samotnom fungovaní technológie, ale v tom, na akom právnom základe by sa údaje získavali. Plošné rádiové snímanie totiž môže zaznamenať každého človeka nachádzajúceho sa v dosahu, bez ohľadu na to, či má pri sebe telefón alebo iné pripojené zariadenie.

Takíto ľudia sa označujú ako „bystanders“, teda nezúčastnení okoloidúci. Na ich detekciu nie je potrebné, aby sami používali zariadenie zapojené do siete. Práve tu vzniká problém so súhlasom podľa GDPR. Pri plošnom snímaní by bolo mimoriadne komplikované už samotné oslovenie všetkých ľudí, ktorých systém môže zachytiť. Prakticky nemožno vopred žiadať milióny okoloidúcich o povolenie, aby ich sieť mohla zaznamenať.

Rozsahom zásahu môže ISAC pripomínať neviditeľný kamerový dohľad. Rádiové snímanie má navyše jednu podstatnú odlišnosť – môže zachytiť aj priestor, ktorý kamera priamo nevidí. Súčasne je menej nápadné. Kým kameru ľudia prirodzene vnímajú ako zariadenie schopné sledovania, bezdrôtový router či základňová stanica rovnakú asociáciu bežne nevyvolávajú.

6G sieť sa formuje už dnes, hoci má prísť až okolo roku 2030

Čas hrá v diskusii zásadnú úlohu. Keď sa určitý technický štandard schváli a začne používať v rozsiahlej infraštruktúre, jeho neskoršia úprava je oveľa komplikovanejšia. Siete 6G sa očakávajú približne okolo roku 2030. O bezpečnostných a súkromných mechanizmoch sa preto rozhoduje už v období prípravy noriem.

Európsky inštitút pre telekomunikačné normy ETSI, ktorý je spoluzakladateľom globálneho normalizačného projektu 3GPP, zverejnil vo februári 2026 správu venovanú bezpečnosti a ochrane súkromia pri ISAC.

Dokument identifikuje 19 kľúčových problémov, pričom 15 z nich sa priamo týka bezpečnosti a ochrany osobných údajov. Medzi diskutované oblasti patrí neoprávnené snímanie, nakladanie so surovými dátami či ich vyhodnocovanie s podporou umelej inteligencie.

6G sieť je súčasťou technologických pretekov USA a Číny

Vývoj neprebieha iba v Európe. V Spojených štátoch ho podporuje okrem iných Next G Alliance, priemyselná aliancia združujúca spoločnosti ako Nokia, Ericsson či Qualcomm. ISAC sa v tomto prostredí považuje za jednu zo základných funkcií budúcich 6G sietí. Diskusia sa sústreďuje napríklad na bezpečnosť dopravy, monitorovanie životného prostredia a využitie technológie počas núdzových situácií.

Čína zase označila 6G za národnú prioritu. Súčasne buduje svoju predchádzajúcu generáciu 5G-Advanced v stovkách miest a získané meracie dáta môžu ovplyvňovať ďalší vývoj globálneho štandardu.

USA aj Čína teda pracujú na technológii, pri ktorej hrá významnú úlohu boj o technologické líderstvo. Otázka súhlasu ľudí, ktorí sa ocitnú v dosahu senzoriky bez aktívnej účasti, pritom nie je hlavnou prioritou týchto pretekov. Európa sa preto v diskusii profiluje najmä ako región, ktorý dôrazne otvára otázky ochrany súkromia. Odpoveď na ne bude dôležitá ešte predtým, než sa technológia začne vo veľkom nasadzovať.