Blaha sa ostro pustil do Tarabu. Po hlasovaní s opozíciou mu predpovedá politický koniec. Jeho slová sú nekompromisné!

Neúspešné hlasovanie o novele týkajúcej sa takzvaných kajúcnikov vyvolalo ostrú reakciu Ľuboša Blahu. Politik Smeru-SD sa verejne pustil do Tomáša Tarabu, ktorému vyčíta spoločný postup s opozíciou pri hlasovaní proti vládnemu návrhu. Dokonca mu predpovedá koniec politickej kariéry. Taraba však tvrdí, že jeho výhrady nesúvisia s politickým obchodovaním, ale s možným rozporom pripravovaného zákona s ústavou.

Koalícii chýbal jediný hlas

Napätie vyvrcholilo v stredu 11. novembra 2026, keď poslanci Národnej rady SR opätovne rozhodovali o novele Trestného poriadku z dielne ministerstva spravodlivosti. Zo všetkých 150 prítomných zákonodarcov hlasovalo za návrh 75, proti bolo 74 a jeden poslanec sa zdržal. Na prijatie bolo potrebných najmenej 76 hlasov. Vládna koalícia preto nedokázala novelu presadiť.

Rozhodujúcu úlohu zohrala trojica nezaradených poslancov Tomáš Taraba, Roman Malatinec a Peter Slyško, ktorí sa pridali k odporcom návrhu. Nezaradený Ján Ferenčák sa zdržal. Podobné rozloženie síl bolo zrejmé už v utorok 10. novembra, keď za okamžitý postup do tretieho čítania hlasovalo 75 poslancov a rovnaký počet bol proti. Stredajšie hlasovanie znamenalo, že novela v parlamente neuspela.

Blaha: Taraba robí jednu chybu za druhou

Po hlasovaní sa k situácii mimoriadne ostro vyjadril Ľuboš Blaha. Vo svojom stanovisku, ktoré otvoril otázkou, či vôbec niekto Tomášovi Tarabovi rozumie, označil jeho postup za politicky nepochopiteľný. Podľa Blahu mal Taraba dobre rozbehnutú kariéru, ktorú teraz ohrozuje tým, že pri dôležitom hlasovaní postupuje rovnako ako opozičné strany.

Blaha tvrdí, že pripravovaná právna úprava mala zabrániť zneužívaniu výpovedí spolupracujúcich obvinených pri trestnom stíhaní politických oponentov. Vo svojej argumentácii pripomenul aj bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Jeho interpretácia udalostí a príčin Lučanského osudu je však politickým tvrdením, nie preukázaným záverom o dôsledkoch konkrétneho využívania inštitútu kajúcnika.

Blaha zároveň naznačil, že Tarabov postoj sa podľa jeho presvedčenia zmenil po strate ministerskej funkcie. Takéto hodnotenie však nedoložil dôkazmi o skutočných motívoch bývalého ministra. Svoj nesúhlas spojil aj s kritikou odmien vyplácaných úradníkom počas Tarabovho pôsobenia v rezorte a spochybnil, či môže na podobných témach úspešne postaviť novú politickú stranu.

Najtvrdšia časť Blahovho vyjadrenia sa týkala samotnej Tarabovej budúcnosti. „Vláda ide ďalej. Ale obávam sa, že Tomáš Taraba skončil,“ napísal. Dodal, že podľa jeho názoru Taraba robí jednu hrubú politickú chybu za druhou a jeho rozhodnutia sa už politicky nedajú napraviť. Ide o Blahovu predpoveď, nie o overený obraz voličských nálad.

Taraba vysvetlil, prečo zákon odmietol

Tomáš Taraba pritom ešte pred stredajším hlasovaním predstavil odlišné vysvetlenie svojho rozhodnutia. Podľa jeho slov obsahoval vládny návrh problematické ustanovenia, ktoré by mohli naraziť na rozhodnutia Ústavného súdu SR. Koalíciu preto vyzval, aby hlasovanie odložila približne o dva týždne a poskytla priestor na odborné prepracovanie novely.

Taraba argumentoval tým, že prijatie úpravy, ktorú by následne zrušil Ústavný súd, by nepomohlo ani ľuďom, ktorí sa považujú za obete justičných pochybení. Zároveň avizoval, že pokiaľ vládna koalícia návrh neupraví, spolu s kolegami môže predložiť vlastnú novelu zohľadňujúcu ústavné rozhodnutia. Odmietol aj obvinenia, že by trojica poslancov svojím postojom politicky vydierala koalíciu.

Čo mala novela zmeniť?

Predložená novela sa týkala spolupracujúcich obvinených, bežne označovaných ako kajúcnici. V trestnom konaní môžu výmenou za spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní získať zákonom stanovené výhody. Vládny návrh počítal so zásadnou zmenou tohto systému. Namiesto niektorých procesných výhod v prípravnom konaní, napríklad odloženia vznesenia obvinenia alebo prerušenia trestného stíhania, mal umožňovať mimoriadne zníženie trestu až v súdnej fáze konania.

Práve rozdielne pohľady na takúto úpravu sa stali predmetom politického sporu. Jej podporovatelia zdôrazňovali potrebu obmedziť možné zneužívanie spolupracujúcich obvinených. Kritici upozorňovali na dosah zmien na trestné konania a na otázku súladu s ústavou. Samotný neúspech vládneho návrhu neznamená zrušenie inštitútu kajúcnika, ale zachovanie doterajšej právnej úpravy, pokiaľ nebude prijatá iná zmena.

Hlasovanie odhalilo problém vládnej väčšiny

Stredajší výsledok má aj širší politický význam. Koalícia pri tomto hlasovaní dokázala spojiť iba 75 hlasov, teda presne polovicu parlamentu. Bez podpory ďalšieho poslanca preto nemohla novelu prijať. Neznamená to automaticky koniec vlády, ukazuje to však, že pri ďalších sporných zákonoch bude musieť hľadať dodatočnú podporu alebo dosiahnuť dohodu s poslancami, ktorí jej návrhy odmietajú.

Blahove slová navyše ukazujú, ako sa politický spor presúva z parlamentnej sály aj do verejnej komunikácie medzi bývalými spojencami. Kým Blaha vníma Tarabov postup ako poškodzovanie vládneho tábora, Taraba svoju pozíciu prezentuje ako snahu presadiť právne udržateľnú legislatívu. O tom, či tento konflikt skutočne poškodí jeho politickú budúcnosť, nerozhodne samotné hlasovanie ani Blahova kritika, ale ďalší vývoj a napokon voliči.

Zdroje: teraz.sk; sita.sk; spravy.stvr.sk