Merz hrozí zablokovaním rozpočtu EÚ, ak sa štáty nedohodnú na financovaní Ukrajiny. Prispieť majú všetci, vrátane Slovenska!

Situáciu komplikuje skutočnosť, že Európa už schválila rozsiahly úverový program pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027. Tento program je financovaný spoločným požičiavaním 24 členských krajín. Slovensko, Maďarsko a Česká republika si pri jeho schvaľovaní zabezpečili výnimku z účasti na finančných záväzkoch. Nových 45 miliárd eur, o ktorých sa aktuálne diskutuje, predstavuje dodatočnú potrebu nad rámec existujúceho programu.

Merz zároveň upozorňuje na náklady spojené s úrokmi z už prijatých finančných záväzkov. Aj ich financovanie bude potrebné vyriešiť v ďalšom období, pretože pôžičky nevytvárajú len okamžitý prílev peňazí, ale aj budúce výdavky. Diskusia sa tak netýka iba sumy potrebnej na budúci rok, ale aj dlhodobej schopnosti Únie podporovať Ukrajinu. Práve preto kancelár presadzuje spojenie aktuálnej pomoci s plánovaním viacročného rozpočtu.

Slovensko odmieta novú pôžičku. Fico pred takýmto postupom varoval

Medzi členskými krajinami neexistuje zhoda na tom, kto má novú pomoc financovať. Slovensko, Maďarsko a Česká republika naznačujú, že sa chcú vyhnúť účasti na ďalšom spoločnom dlhu. K tejto skupine sa podľa dostupných informácií môže pridať aj Bulharsko. Nie je preto isté, či sa podarí presadiť model, v ktorom sa na novom záväzku budú podieľať všetci.

Slovenský premiér Robert Fico sa proti prepojeniu ďalšej pôžičky Ukrajine s rozpočtovými rokovaniami vyjadril už v októbri. Podľa správy TASR z 15. októbra 2026 upozornil, že Slovensko sa nebude podieľať na plánovanej ďalšej pôžičke a bude presadzovať výnimku. Podmieňovanie podpory rozpočtových požiadaviek jednotlivých krajín ich účasťou na financovaní Kyjeva označil za veľmi nebezpečné. Merzov postoj preto prichádza v priamom rozpore s pozíciou, ktorú Bratislava predtým verejne deklarovala.

Na druhej strane stoja štáty, ktoré žiadajú rovnomernejšie rozdelenie finančnej záťaže. Nemecko, Dánsko, Fínsko, Holandsko či Švédsko podporujú užšie prepojenie ukrajinského financovania s dlhodobým rozpočtom Únie. Ich argumentom je, že výdavky na podporu Ukrajiny nemá niesť neúmerne malá skupina krajín. Spor zároveň zasahuje do širších rokovaní medzi štátmi požadujúcimi rozpočtové úspory a krajinami, ktoré presadzujú zachovanie silného financovania politiky súdržnosti.

Nie všetci európski predstavitelia však považujú spájanie oboch tém za správne. Poľský námestník ministra pre európske záležitosti Ignacy Niemczycki podľa Euronews upozornil, že takýto postup by mohol dosiahnutie dohody ešte viac skomplikovať. Naopak, írsky minister financií Simon Harris zdôraznil súvislosť budúceho európskeho rozpočtu s financovaním Ukrajiny a bezpečnosťou kontinentu. Rozdielne postoje ukazujú, že nejde iba o otázku výšky pomoci, ale aj o spôsob vyjednávania medzi členskými štátmi.

Prečo môže Nemecko skutočne zablokovať rozpočet EÚ?

Viacročný finančný rámec EÚ má osobitné pravidlá schvaľovania. Ako vysvetľuje Rada Európskej únie, na prijatie príslušného nariadenia je potrebná jednomyseľnosť členských štátov v Rade a súhlas Európskeho parlamentu. Nemecký nesúhlas by preto mohol zabrániť prijatiu dohodnutého rozpočtového balíka. Neznamená to však, že kancelár môže sám rozhodnúť o zastavení všetkých európskych výdavkov alebo už schváleného financovania.

Rokovania sú náročné aj bez sporu o Ukrajinu. Írske predsedníctvo predložilo kompromisný návrh, ktorý podľa medializovaných informácií znižuje objem budúceho rozpočtu približne o 159 miliárd eur oproti pôvodnému návrhu Európskej komisie. Celkový rámec by tak predstavoval asi 1,826 bilióna eur v bežných cenách. Merz kritizuje nielen rozsah úspor, ale aj ich rozloženie, najmä zásahy do financovania konkurencieschopnosti, výskumu, obrany a zahraničnej politiky.

Financovanie Ukrajiny má byť jednou z dôležitých tém neformálneho stretnutia európskych lídrov v Dubline 12. a 13. novembra. Merz požiadal predsedu Európskej rady, aby dostalo vysokú prioritu. Európska komisia zároveň pripravuje ďalšie možnosti financovania, o ktorých by členské štáty mali diskutovať pred koncom roka. Zatiaľ však nie je potvrdená dohoda o novom úvere ani spôsob, akým by sa na ňom jednotlivé krajiny podieľali.

Pre Slovensko je výsledok rokovaní podstatný z dvoch dôvodov. Bratislava sa snaží vyhnúť ďalšiemu spoločnému finančnému záväzku voči Ukrajine, súčasne však má záujem na podobe budúceho rozpočtu, z ktorého sa financujú aj európske programy pre členské krajiny. Merzova podmienka tieto dve oblasti politicky prepája. O tom, či sa spor skončí kompromisom alebo zablokovaním rozpočtovej dohody, zatiaľ rozhodnuté nie je.

Zdroje: topky.sk