Prieskum dôveryhodnosti politikov prináša prekvapenia. Neuveríte, kto predbehol Fica a kto Šimečku!

Prieskum dôveryhodnosti ukázal, ktorí predsedovia politických strán majú medzi respondentmi najväčšiu dôveru.
Na prvých troch miestach sa rozdiely pohybujú len v desatinách percentuálneho bodu.
Výsledky zároveň odhaľujú výrazné rozdiely podľa veku, vzdelania, príjmu či regiónu.
V porovnaní s predchádzajúcim meraním zaujal predovšetkým posun predsedu Republiky Milana Uhríka.

Prieskum dôveryhodnosti predsedov politických strán priniesol zaujímavý pohľad na to, ako verejnosť vníma známe tváre slovenskej politiky. Výsledky ukazujú, že ani politici na čele rebríčka nemajú dôveru výraznej väčšiny obyvateľstva. Rozdiel medzi prvými tromi miestami je pritom mimoriadne malý. Do popredia sa dostali dvaja opoziční lídri, pričom tesne za nimi nasleduje predseda mimoparlamentného hnutia.

Pri niektorých politikoch je zároveň vysoká nielen dôvera, ale aj podiel respondentov, ktorí im úplne nedôverujú. Dáta navyše ukázali odlišné postoje mladších a starších ľudí, vysokoškolsky vzdelaných respondentov či jednotlivých príjmových skupín. Agentúra sledovala aj zmeny oproti svojmu májovému meraniu. Práve tam sa objavil jeden z najvýraznejších výsledkov celého porovnania. Kto teda skončil na čele a ktorý politik zaznamenal najväčší posun?

Prieskum dôveryhodnosti: Gröhling tesne pred Šimečkom a Uhríkom

Online zisťovanie agentúry NMS Market Research Slovakia sa uskutočnilo od 2. do 7. septembra na reprezentatívnej vzorke 1 004 ľudí vo veku nad 18 rokov. Respondenti odpovedali na otázku: „Ako veľmi dôverujete alebo nedôverujete predsedom týchto politických strán?“

Najvyššiu celkovú dôveru získal predseda SaS Branislav Gröhling. Odpovede „úplne dôverujem“ alebo „skôr dôverujem“ pri ňom zvolilo 33,1 percenta respondentov. Úplnú nedôveru mu vyjadrilo 37,4 percenta opýtaných.

Tesne za ním skončil líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka s 32,8-percentnou dôverou. Rovnakých 32,8 percenta získal aj predseda Republiky Milan Uhrík. Pri Šimečkovi však zároveň 47,1 percenta respondentov uviedlo, že mu úplne nedôveruje. Prvé a tretie miesto tak oddeľuje iba 0,3 percentuálneho bodu.

Prieskum dôveryhodnosti: Fico pred Matovičom

Štvrtá pozícia patrí predsedovi Smeru-SD a premiérovi Robertovi Ficovi. Celkovo mu dôveruje 27,1 percenta opýtaných. Súčasne však pri ňom prieskum zaznamenal najvyšší podiel odpovede „úplne nedôverujem“ – 55,6 percenta.

Za Ficom nasleduje predseda Hnutia Slovensko Igor Matovič. Úplnú alebo čiastočnú dôveru mu vyjadrilo 26,6 percenta respondentov, zatiaľ čo 50,8 percenta mu úplne nedôveruje.

Šiesty skončil predseda KDH Milan Majerský s dôverou na úrovni 26 percent. Úplnú dôveru mu deklarovalo 3,6 percenta účastníkov a 13,7 percenta uviedlo, že ho nepozná. Predseda Demokratov Jaroslav Naď získal 24,7-percentnú dôveru, pričom celkovú nedôveru mu vyjadrilo 62,2 percenta opýtaných.

Za ním sa umiestnil predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok. Dôveruje mu 22,5 percenta respondentov, kým celková nedôvera dosiahla 68,2 percenta. Na ďalších miestach skončili Andrej Danko, Boris Kollár a László Gubík. Predsedovi SNS dôveruje 17,7 percenta opýtaných a nedôveruje 74 percent. Boris Kollár získal dôveru 16,8 percenta, zatiaľ čo nedôveru mu vyjadrilo 77,5 percenta účastníkov.

Gubík skončil posledný s dôverou 4,2 percenta, no jeho výsledok výrazne ovplyvňuje známosť. Až 58,4 percenta respondentov uviedlo, že ho nepozná, pričom nedôveru mu vyjadrilo 33,2 percenta.

Prieskum dôveryhodnosti: Uhrík zaznamenal najvýraznejší rast

Pri porovnaní s májovým meraním sa najviac posunul predseda Republiky Milan Uhrík. Jeho dôveryhodnosť vzrástla o tri percentuálne body. NMS Market Research Slovakia tento vývoj komentovala slovami: „Tento výsledok ide ruka v ruke s rastúcim trendom hnutia, ktorého je predsedom.“

Agentúra upozornila aj na pozíciu Branislava Gröhlinga. Predsedovia SaS a PS dosahujú podobnú úroveň dôvery napriek výraznému rozdielu vo voličskej podpore ich strán. Gröhlingovi navyše dôveruje o niečo viac voličov koalície či nerozhodnutých ako Šimečkovi.

Spoluautor prieskumu Michal Mislovič to vysvetľuje nasledovne: „Pri hlbšom pohľade do dát toto zistenie nie je prekvapením. SaS disponuje volebným potenciálom na úrovni 15 percent a takmer každý nerozhodnutý opozičný volič ju má vo svojom balíčku zvažovaných strán.“

Aj Uhríkova dôvera stojí najmä na voličoch súčasnej koalície. V porovnaní s Ficom mu však častejšie vyjadrujú dôveru tiež nerozhodnutí voliči či voliči opozičných strán. Opačný pohyb oproti májovému meraniu zaznamenal Andrej Danko. Predseda SNS si pohoršil o dva percentuálne body. Pri lídroch ostatných koaličných strán obdobný posun agentúra nezaznamenala.

Mislovič zároveň pripomenul: „Netreba zabúdať, že práve Smer-SD má pomerne stabilné voličské jadro a jeho volebný potenciál dosahuje približne 20 percent. Zároveň platí, že Robert Fico podobným rebríčkom v minulosti dlhodobo dominoval.“

Prieskum dôveryhodnosti odhalil výrazné generačné rozdiely

Výsledky ukazujú, že dôvera v jednotlivých politických lídrov sa výrazne mení podľa sociodemografických charakteristík respondentov. Pri opozičných lídroch zohrávajú významnú úlohu vysokoškolsky vzdelaní a príjmovo silnejší voliči. Šimečkovi v celej populácii dôveruje približne 33 percent respondentov, medzi vysokoškolsky vzdelanými však jeho dôvera dosahuje 48 percent. V Bratislavskom kraji je to 47 percent a v najvyššej príjmovej skupine 57 percent.

Podobný obraz prinášajú údaje pri Gröhlingovi. Medzi vysokoškolsky vzdelanými mu dôveruje 47 percent a vo vyšších príjmových skupinách 49 percent. Medzi respondentmi vo veku 18 až 24 rokov mu dôveruje polovica. Pri niektorých ďalších politikoch sa situácia obracia.

„Opačný obraz ponúkajú lídri, ktorých dôvera stojí na starších voličoch. Najvýraznejší generačný rozdiel vidíme pri Robertovi Ficovi: zatiaľ čo medzi seniormi (65+) mu dôveruje 44 percent, medzi mladými vo veku 25 až 34 rokov je to len 10 percent. Na dôvere medzi staršími voličmi stavia aj Milan Uhrík (55 a viac rokov, 44 percent),“ uvádza agentúra.

Podobné rozdelenie NMS pozoruje pri Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Nadpriemernú dôveru má medzi seniormi, kým medzi mladšími a príjmovo silnejšími skupinami je jeho výsledok podpriemerný.

Ani víťaz prieskumu neprekročil tretinu populácie

Jedným z najdôležitejších zistení je celkovo nízka úroveň dôvery v predsedov politických strán. Ani líder na prvom mieste sa nedostal výraznejšie nad hranicu tretiny respondentov. Až 13 percent opýtaných navyše nedôveruje ani jednému zo sledovaných predsedov strán.

Mislovič výsledky zhrnul slovami: „Dôveryhodnosť predsedov strán zostáva relatívne nízka. Najdôveryhodnejší líder stále neprekročil hranicu jednej tretiny populácie a až 13 percent opýtaných nedôveruje ani jednému z nich. Treba tiež pripomenúť, že dôveryhodnosť lídra je len jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie voličov. Zároveň však platí, že bez určitej miery dôvery sa volebný potenciál strany len veľmi ťažko premieňa na reálne hlasy vo voľbách.“

FAQ

Čo presne vyjadruje celková dôvera v prieskume?
Celková dôvera zahŕňa respondentov, ktorí pri politikovi zvolili možnosť „úplne dôverujem“ alebo „skôr dôverujem“. Nejde teda iba o ľudí s maximálnou mierou dôvery. Pri interpretácii je zároveň potrebné sledovať aj nedôveru a známosť jednotlivých politikov.

Prečo je pri výsledkoch dôležité sledovať aj podiel ľudí, ktorí politika nepoznajú?
Nízka známosť môže výrazne ovplyvniť výslednú mieru dôvery aj nedôvery. Najvýraznejšie je to viditeľné pri Lászlóovi Gubíkovi, ktorého nepoznalo 58,4 percenta respondentov. Jeho 4,2-percentnú dôveru preto nemožno bez ďalšieho kontextu porovnávať s oveľa známejšími politikmi.

Čo ukazuje rozdiel medzi dôverou v lídra a podporou jeho strany?
Prieskum naznačuje, že osobná dôveryhodnosť predsedu nemusí kopírovať volebnú podporu politického subjektu. Agentúra na tento jav upozornila pri Branislavovi Gröhlingovi a Michalovi Šimečkovi. Podľa NMS má Gröhling vzhľadom na podporu SaS nepomerne silnú osobnú pozíciu.

Ktoré sociodemografické faktory vytvárajú najvýraznejšie rozdiely?
Výsledky poukazujú predovšetkým na vek, vzdelanie, príjem a v niektorých prípadoch región. Šimečka a Gröhling majú silnejšie výsledky medzi vysokoškolsky vzdelanými či príjmovo silnejšími respondentmi. Fico a Uhrík zase dosahujú výrazne vyššiu dôveru medzi staršími vekovými skupinami.

Znamená vysoká dôvera automaticky vysoký volebný výsledok strany?
Nie. Samotná agentúra upozorňuje, že dôveryhodnosť predsedu je iba jedným z faktorov ovplyvňujúcich rozhodovanie voličov. Zároveň však môže byť dôležitá pri premene potenciálu politickej strany na reálne hlasy.

Čo je podstatné pri porovnaní aktuálnych výsledkov s májovým meraním?
Najvýraznejšiu zmenu zaznamenal Milan Uhrík, ktorého dôvera vzrástla o tri percentuálne body. Andrej Danko si naopak o dva percentuálne body pohoršil. NMS pri predsedoch ostatných koaličných strán porovnateľné posuny v dôvere nezaznamenala.