Požiadal štát o dotáciu: Maroš Kramár žiadal tisíce eurr. Keď sa dozvedel, koľko mu schválili, urobil nečakanú vec!

Maroš Kramár opísal vlastnú skúsenosť so žiadosťou o peniaze na prípravu divadelného predstavenia.
Herec podľa svojich slov požadoval 20-tisíc eur, no schválených mu malo byť iba 2-tisíc.
Problematický bol podľa neho aj termín na využitie peňazí a požiadavky, ktoré musel uvádzať už pri podávaní žiadosti.
V rozhovore zároveň vysvetlil, prečo sám seba nepovažuje za človeka závislého od štátneho financovania kultúry.

Maroš Kramár patrí k známym slovenským hercom a verejne sa vyjadruje aj k dianiu v kultúre či politike. V rozhovore pre Nový Čas sa tentoraz venoval financovaniu kultúrnych projektov a grantom, o ktoré môžu žiadať organizátori rôznych podujatí. Ide o peniaze, ktoré môžu pomôcť pri vzniku festivalov, koncertov, divadelných predstavení, výstav či ďalších nekomerčných projektov. Kramár pritom nehovoril iba všeobecne, ale spomenul aj vlastnú skúsenosť.

V minulosti totiž sám požiadal o finančnú podporu na pripravované predstavenie. Výsledok však podľa jeho slov nezodpovedal sume, ktorú potreboval. Výhrady mal aj voči spôsobu, akým boli nastavené podmienky čerpania peňazí. Kriticky sa vyjadril tiež k údajom, ktoré sa od neho požadovali v čase, keď ešte nemohol poznať všetky podrobnosti pripravovaného projektu. Čo presne sa podľa herca pri jeho žiadosti o grant odohralo?

Maroš Kramár pripustil problémy v systéme kultúry

Diskusie o financovaní kultúry sa netýkajú iba samotnej výšky podpory. Maroš Kramár v rozhovore pripustil aj možnosť, že v minulosti mohli existovať skupiny ľudí, ktoré boli na systém podpory dlhodobo napojené a zmeny sa im preto nemuseli páčiť.

K otázke existencie akejsi „kultúrnej mafie“ sa vyjadril slovami: „V každej dobe máte. Vždy sú nejakí tam nasatí ľudia a to je normálne,“ povedal.

Zároveň však pridal konkrétnu skúsenosť, ktorá ukazuje, prečo má k fungovaniu grantového systému výhrady. Sám sa totiž v minulosti pokúsil získať peniaze na prípravu predstavenia.

Maroš Kramár žiadal 20-tisíc eur, schválili mu 2-tisíc

Podľa herca išlo o projekt, na ktorého prípravu požadoval 20-tisíc eur. Výsledok žiadosti bol však výrazne odlišný.

„Raz som žiadal o nejaký grant na nejaké predstavenie, som chcel 20-tisíc eur na prípravu celého predstavenia. Odklepli mi 2000 namiesto 20 a dali mi to, že v novembri mi povedali, že ale do konca roka to musím minúť. Takže som to hneď aj škrtol, to je nezmysel,“ opísal Kramár.

Nešlo teda iba o výrazne nižšiu sumu. Problémom bol podľa jeho slov aj krátky čas na využitie pridelených financií. Keď sa o podpore dozvedel v novembri a peniaze mal minúť do konca roka, rozhodol sa od zámeru ustúpiť. Herec však upozornil ešte na ďalšiu okolnosť.

Maroš Kramár: „Vlastne ma nútili klamať“

Pri podávaní žiadosti mal podľa Kramára uviesť presné informácie o ľuďoch, ktorí sa na pripravovanom predstavení budú podieľať. Problém videl v tom, že projekt plánoval s výrazným časovým predstihom a v danom momente ešte nemohol vedieť, ktorí umelci budú neskôr dostupní.

„A ešte keď som žiadal o to, tak chceli, aby som vyplnil presne, kto tam bude hrať, kto to bude režírovať, všetko chceli vedieť a hovorím, však to chcem robiť o rok. Ja neviem, kto vtedy bude mať čas alebo… Však to nevadí, napíš tam, čo chceš. Takže už vlastne ma nútili klamať,“ uviedol.

Práve táto časť jeho skúsenosti patrí k najvýraznejším výhradám, ktoré v rozhovore pomenoval. Podľa jeho opisu sa od neho žiadali konkrétne údaje v období, keď ich ešte nedokázal s istotou poznať.

Maroš Kramár tvrdí, že od štátu nie je závislý

Herec zároveň zdôraznil, že otázka štátnej podpory nemá zásadný vplyv na jeho vlastné živobytie. Pri hodnotení súčasnej situácie v kultúre zároveň priznal, že sa problematike dotačných mechanizmov detailne nevenuje.

„Ako ja nehovorím, že to bolo lepšie. Určite to bolo lepšie asi predtým, ale teraz je to úplne zlé, lebo však škrtli dotácie. Ale ja sa v týchto veciach až tak nevyznám,“ uviedol.

Svoju pracovnú situáciu následne vysvetlil ešte konkrétnejšie. „Ja mám to šťastie, že odkedy som odišiel z Národného divadla vlastne, tak som na voľnej nohe, zarábam si sám, nie som pricucnutý na ničom, na nikom. To znamená, mne keď niekto napíše, že ty darmožráč, tak ja sa nad tým pousmejem, lebo ja nedostávam od nikoho peniaze,“ dodal.

Maroš Kramár tak svoju kritiku grantového systému spája predovšetkým s osobnou skúsenosťou, nie s tvrdením, že by bol od podobnej podpory existenčne závislý.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Maros Kramar (@maroskramar)

Maroš Kramár otvoril otázku, ako fungujú granty

Finančná podpora kultúry môže byť dôležitá najmä pri projektoch, ktoré sa nedokážu zaplatiť iba z komerčných príjmov. Medzi podporované aktivity môžu patriť festivaly, divadelné predstavenia, koncerty, výstavy či ďalšie kultúrne podujatia.

Významnú úlohu v systéme zohráva Fond na podporu umenia (FPU), popri ktorom existujú aj dotačné schémy miest a samosprávnych krajov.

Organizátor pri žiadosti predkladá projekt a jeho rozpočet. Následne sa žiadosť posudzuje a úspešný projekt môže získať peniaze napríklad na honoráre, technické zabezpečenie či propagáciu.

Grant pritom nemusí pokryť všetky výdavky. Organizátor preto môže potrebovať aj ďalšie zdroje financovania, napríklad príjmy zo vstupného alebo podporu súkromných partnerov.

Dôležitou súčasťou systému je tiež vyúčtovanie. Poskytnuté financie sú viazané na stanovené účely a prijímateľ musí po realizácii projektu preukázať ich použitie. Práve kombinácia administratívnych požiadaviek, termínov a plánovania budúcich výdavkov môže byť pre organizátorov podstatnou súčasťou celého procesu.

Kramárov prípad ukazuje jeho osobnú skúsenosť s tým, čo sa môže stať, keď sa plánovanie umeleckého projektu stretne s presnými administratívnymi požiadavkami.