Štefan Skrúcaný má Slovákov za bonzákov: Asi musíme padnúť na dno

Skrúcaný tvrdí, že slovenská spoločnosť dlhodobo zápasí so strachom a slabými občianskymi postojmi.
V rozhovore pripomenul príbeh z obdobia druhej svetovej vojny, ktorý podľa neho ilustruje fenomén udavačstva.
Silné emócie vyvolal aj osobný príbeh z rodiny jeho manželky Eriky Judínyovej.
Herec zároveň vysvetlil, prečo si myslí, že krajinu môže prebudiť až veľmi tvrdá skúsenosť.

Skrúcaný patrí medzi známe osobnosti, ktoré sa neboja otvorene komentovať spoločenské dianie. Vo viacerých rozhovoroch opakovane hovoril o stave slovenskej spoločnosti, občianskych postojoch aj historických skúsenostiach národa. Tentoraz sa zameral na tému odvahy, zodpovednosti a ochoty postaviť sa za správnu vec. Svoje názory podporil aj príbehom, ktorý sa dotkol jeho rodiny.

Pripomenul udalosti z obdobia druhej svetovej vojny a poukázal na to, ako podľa neho dokáže strach meniť ľudské správanie. V rozhovore zároveň nadviazal na svoje skoršie kritické vyjadrenia o stave spoločnosti. Jeho slová už teraz vyvolávajú diskusie aj rozdielne reakcie. Čo konkrétne povedal a aký príbeh ho k tomu priviedol?

Skrúcaný o slovenskej mentalite a občianskej odvahe

Herec Štefan Skrúcaný sa už v minulosti kriticky vyjadril k situácii na Slovensku. V rozhovore pre Aktuality.sk povedal: „Na Slovensku je genocída kultúry, je to vzbura priemerných a podpriemerných.“ Na jeho vyjadrenie následne reagoval Oskar Rózsa, ktorý jeho vystúpenie označil slovným spojením „geriatrická odvaha“.

V novšom rozhovore pre portál Interez sa Skrúcaný venoval najmä charakterovým vlastnostiam Slovákov. Podľa neho národu chýba dostatok občianskej odvahy a schopnosť postaviť sa za správnu vec. Domnieva sa, že svoju úlohu zohrali aj stáročia života malého národa, počas ktorých sa ľudia podľa jeho slov učili skôr prispôsobovať než odporovať.

Skrúcaný pripomenul príbeh o udavačstve

Herec následne opísal rozprávanie svojho známeho, ktorého otec bol Spišský Nemec. Počas prechodu frontu ho vypočúvali nemeckí vojaci a po výsluchu mal od jedného z dôstojníkov počuť slová, ktoré v Skrúcanom zanechali silný dojem.

„Mám kamaráta, ktorého otec bol Spišský Nemec. Keď išla fronta cez Slovenský štát, tak vypočúvali, okrem iného, aj jeho. Tí Nemci sa k nemu správali tak trošku ako k svojmu. A po vypočutí mu jeden z tých nemeckých dôstojníkov povedal: ,Viete, my sme prešli celou Európou, ale ešte sme nevideli toľko ľudí požalovať alebo nabonzovať na svoju mamu, otca, brata, sestru, ako sme to zažili tu,’“

Na tieto slová nadviazal vlastným hodnotením: „Ja viem, že to je možno náhoda, že to bolo jedenkrát, ale proste my sme tak trošku takí – plachí, bojazliví. Sme ochotní prehodiť cez palubu aj rodinných príslušníkov.“

Skrúcaný opísal tragédiu z rodiny Eriky Judínyovej

Silnú výpoveď doplnil aj osobnou skúsenosťou z rodiny svojej manželky Eriky Judínyovej. Jej starý otec počas vojny prevádzkoval hostinec neďaleko Trenčína a podľa Skrúcaného pomáhal partizánom potravinami.

Herec priznal, že ešte ako dieťa navštevoval pamätník na trenčianskej Brezine, pričom netušil, že medzi popravenými obeťami sa nachádza aj pradedo jeho detí. Najväčším šokom pre neho bolo zistenie, že za tragédiou nestáli nacistické spravodajské služby, ale udanie zo strany miestnych obyvateľov.

„No a viete, kto ho nabonzoval? Kamaráti z dediny. Presne to bolo 6 ľudí, ktorých potom jeho manželka vedela tie mená,“ uviedol Skrúcaný.

Podľa jeho slov vdova po popravenom po vojne odmietla prezradiť mená údajných vinníkov sovietskym vojakom, pretože nechcela, aby v obci pribudli ďalšie siroty. Viacerí z udavačov sa napriek tomu zo strachu odsťahovali.

Herec zároveň poukázal na ďalší rozmer celého príbehu. „A taký ten kvázi najaktívnejší odišiel niekam k Prešovu, kde sa nejako prihlásil k odboju, a potom ešte do konca života poberal 255-ku, že pomohol v odboji. Ten, čo nabonzoval toho Erikinho dedka,“ povedal.

Na záver rozhovoru sa vrátil k súčasnosti. Podľa neho slovenská spoločnosť prežíva obdobie výraznej letargie a zásadná zmena môže prísť až po veľmi tvrdej skúsenosti. Svoje stanovisko uzavrel slovami: „Asi musíme padnúť úplne na dno, aby sme si povedali, že už nemáme kam ustúpiť.“

FAQ

Prečo Štefan Skrúcaný kritizoval slovenskú spoločnosť?

Podľa jeho vyjadrení Slovákom chýba dostatočná občianska odvaha a ochota postaviť sa za správnu vec. Tvrdí, že tento problém má historické korene. Zároveň upozorňuje na spoločenskú letargiu, ktorú považuje za nebezpečnú.

Aký historický príbeh v rozhovore spomenul?

Opísal rozprávanie známeho o výroku nemeckého dôstojníka počas druhej svetovej vojny. Ten mal poukázať na vysoký počet udaní medzi obyvateľmi Slovenska. Skrúcaný tento príbeh použil ako ilustráciu svojej úvahy.

Aký osobný príbeh sa týkal jeho rodiny?

Hovoril o starom otcovi svojej manželky Eriky Judínyovej, ktorý pomáhal partizánom. Následne bol popravený po udaní miestnymi ľuďmi. Podľa jeho slov išlo o tragédiu spôsobenú zradou z vlastného okolia.

Čo sa podľa Skrúcaného stalo s údajnými udavačmi po vojne?

Uviedol, že niektorí z nich obec opustili. Jeden z nich sa mal neskôr prihlásiť k odboju a poberať výhody určené odbojárom. Skrúcaný tento príbeh označil za príklad povojnovej nespravodlivosti.

Ako reagovali na jeho staršie výroky?

Jeho kritické slová o stave kultúry vyvolali polemiku. Oskar Rózsa ich okomentoval slovným spojením „geriatrická odvaha“. Diskusia okolo jeho názorov pokračuje aj naďalej.

Aké je hlavné posolstvo jeho vyjadrení?

Skrúcaný upozorňuje na potrebu väčšej občianskej odvahy a zodpovednosti. Tvrdí, že bez hlbšej spoločenskej zmeny sa situácia nezlepší. Zároveň verí, že zlom môže prísť až po veľmi náročnom období.