Putinov plán na rok 2026 mal uniknúť na verejnosť: Po Ukrajine má byť cieľom Ruska ďalsia krajina!

Moldavsko sa podľa zverejnených zistení stalo jedným z najdôležitejších cieľov ruských vplyvových aktivít popri vojne na Ukrajine.
Uniknuté informácie hovoria o širšej stratégii, ktorá mala smerovať k oslabovaniu Európskej únie a NATO zvnútra.
Súčasťou aktivít mali byť dezinformácie, financovanie vplyvu, výcvik ľudí, kybernetické útoky aj príprava protestov.
Moldavské úrady proti podozrivým aktivitám zasiahli ešte pred parlamentnými voľbami a časť plánov sa podľa dostupných informácií podarilo zmariť.

Moldavsko sa v poslednom období dostáva do centra zápasu o politické a geopolitické smerovanie krajiny. Na jednej strane stojí proeurópska vláda prezidentky Maie Sanduovej, na druhej pretrváva záujem Moskvy o štát, ktorý bol dlhé roky súčasťou ruského priestoru vplyvu. Situáciu komplikuje aj poloha krajiny medzi Ukrajinou a Rumunskom, ktoré je členom NATO. Ďalším významným faktorom zostáva separatistické Podnestersko, kde sa nachádzajú ruskí vojaci. Nové informácie založené na spravodajských zdrojoch a zisteniach západných médií pritom naznačujú, že záujem Kremľa nemal byť obmedzený iba na moldavskú vnútornú politiku.

V hre mali byť aktivity zasahujúce do verejnej mienky, volieb aj bezpečnostnej situácie. Moskva takéto obvinenia dlhodobo odmieta a označuje ich za prejavy rusofóbie. Zverejnené zistenia však opisujú sieť postupov, ktorá mala zahŕňať viacero krajín aj rôzne formy ovplyvňovania. Čo mal Vladimir Putin podľa uniknutých informácií označiť za jeden z hlavných strategických cieľov Ruska na rok 2026?

Moldavsko a údajný strategický cieľ Kremľa

Podľa informácií portálu tnlive.sk, ktorý sa odvoláva na zistenia denníka The New York Times, mal Vladimir Putin ešte v decembri 2025 počas stretnutia s vysokopostavenými predstaviteľmi Kremľa načrtnúť jednu z hlavných priorít Moskvy na nasledujúci rok.

Uniknuté informácie hovoria o cieli, ktorý má ďaleko presahovať hranice jednej krajiny. Podľa zdrojov ním mal byť „rozpad NATO a Európskej únie zvnútra“.

Informácie mali pochádzať od spravodajských služieb, európskych predstaviteľov a tiež ľudí, ktorí sa údajne podieľali na činnostiach spájaných s ruskými vplyvovými operáciami.

Moskva všetky podobné obvinenia dlhodobo odmieta. Tvrdí, že Rusko sa nesnaží ovplyvňovať politický vývoj v európskych štátoch, pričom obvinenia zo zasahovania označuje za rusofóbiu.

Zistenia The New York Times však opisujú omnoho rozsiahlejší systém aktivít. Tie mali siahať od šírenia dezinformácií až po prípravu nepokojov a politického tlaku.

Moldavsko sa malo stať druhou najdôležitejšou prioritou

Najvyššou prioritou Ruska podľa citovaných zdrojov naďalej zostáva vojna na Ukrajine. Hneď za ňou sa však malo v strategických plánoch objaviť Moldavsko.

TVP World, ktorá sa takisto odvoláva na informácie The New York Times, uvádza, že západní spravodajskí predstavitelia považujú krajinu za významný bod ruských geopolitických záujmov.

Dôvodov je viacero. Moldavsko susedí s Ukrajinou aj s Rumunskom, ktoré patrí do Severoatlantickej aliancie. Súčasťou medzinárodne uznaného moldavského územia je zároveň separatistické Podnestersko, kde sú prítomní ruskí vojaci.

Podľa citovaných spravodajských zdrojov mala Moskva Moldavsko vnímať aj ako možnú oporu pre budúce aktivity smerujúce proti Ukrajine a Európe.

Jedným z uvádzaných cieľov malo byť oslabenie proeurópskej vlády prezidentky Maie Sanduovej. Zároveň sa podľa zistení mala Moskva snažiť brzdiť približovanie krajiny k Európskej únii.

Moldavsko a výcvik ľudí v zahraničných táboroch

Vplyvová operácia sa podľa zistení The New York Times nemala odohrávať iba na internete alebo v politickom prostredí.

Súčasťou príprav mali byť výcvikové tábory v Srbsku, Bosne a Hercegovine a tiež v samotnom Rusku. Ľudia zapojení do niekoľkodňových školení mali podľa zverejnených informácií dostávať približne 400 dolárov.

Výcvik mal zahŕňať postupy, ako prerážať policajné kordóny či vyvolávať nepokoje. Účastníci sa údajne učili aj používať drony a manipulovať s výbušninami.

Niektoré zo zdrojov spájali tieto aktivity s ruskou vojenskou spravodajskou službou GRU. Išlo však iba o jednu časť opisovanej operácie.

Moldavsko malo čeliť aj kupovaniu politického vplyvu

Do ovplyvňovania verejnej mienky sa podľa zistení mali zapájať aj predstavitelia pravoslávnej cirkvi.

Stovky duchovných mali údajne dostávať finančné odmeny za šírenie proruských postojov a kritiky Európskej únie.

Financovanie širšej siete mal podľa The New York Times zabezpečovať moldavsko-izraelský podnikateľ Ilan Šor, ktorý žije v Rusku. V Moldavsku bol odsúdený za rozsiahle finančné podvody.

Opisovaný systém tak podľa zdrojov nemal stáť na jedinom nástroji. Spájať sa v ňom mali peniaze, propaganda, organizovanie ľudí aj príprava fyzických protestných akcií.

Moldavsko zasiahlo pred parlamentnými voľbami

Jedným z kľúčových momentov mali byť parlamentné voľby. Ruskí aktéri podľa zverejnených zistení pripravovali kombináciu kybernetických útokov, dezinformácií, kupovania hlasov a organizovania protestov.

Moldavské bezpečnostné zložky však zasiahli ešte pred hlasovaním. Počas stoviek razií zadržali osoby podozrivé zo zapojenia do pripravovaných aktivít.

Proti plánovaným hackerským útokom pomáhali Moldavsku aj západní partneri. Napriek pokusom o destabilizáciu napokon strana prezidentky Maie Sanduovej voľby vyhrala a zachovala si parlamentnú väčšinu. Výsledok však podľa moldavských predstaviteľov neznamenal, že bezpečnostné riziko definitívne pominulo.

Moldavsko sa vzďaľuje od ruskej sféry vplyvu

Napätie prichádza v období, keď sa Kišiňov politicky stále výraznejšie orientuje na Európsku úniu.

Moldavsko zároveň oficiálne začalo proces vystúpenia zo Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), ktoré je považované za jeden z nástrojov ruského vplyvu v postsovietskom priestore.

Prezidentka Maia Sanduová označila tento krok za prirodzenú súčasť európskej integrácie krajiny.

Práve výraznejšie proeurópske smerovanie môže podľa analytikov vysvetľovať rastúci záujem Moskvy. Zatiaľ čo moldavská vláda prehlbuje kontakty s Bruselom, Rusko sa podľa zistení západných médií snaží tento proces brzdiť.

Moldavské úrady súčasne upozorňujú, že úspešné odrazenie niektorých operácií nemusí znamenať koniec dlhodobého zápasu o smerovanie štátu.

Šéf moldavskej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť Mihai Lupascu situáciu pre The New York Times zhrnul slovami: „Vyhrali sme bitku, ale nevyhrali sme vojnu,“

---

FAQ: Moldavsko a ruské vplyvové operácie

Prečo má Moldavsko z geopolitického hľadiska taký význam?

Moldavsko leží medzi Ukrajinou a Rumunskom, ktoré je členským štátom NATO. Na jeho medzinárodne uznanom území sa zároveň nachádza separatistické Podnestersko s prítomnosťou ruských vojakov. Podľa spravodajských zdrojov preto môže byť pre Moskvu zaujímavé z hľadiska politického vplyvu aj širšej bezpečnostnej stratégie.

Aké nástroje ovplyvňovania mali byť podľa zistení použité?

Citované zdroje opisujú viacero súbežných metód. Patrili medzi ne dezinformačné kampane, kupovanie hlasov, kybernetické útoky, príprava protestov a údajné financovanie proruských naratívov. Spomínajú sa tiež výcvikové tábory, v ktorých sa ľudia mali pripravovať na vyvolávanie nepokojov.

Akú úlohu malo mať Podnestersko?

Podnestersko je separatistický región na medzinárodne uznanom území Moldavska, v ktorom sa nachádzajú ruskí vojaci. Táto skutočnosť zvyšuje strategický význam celej krajiny v kontexte rusko-ukrajinského konfliktu. Citované spravodajské zdroje navyše hovoria o Moldavsku ako o možnej opore pre ďalšie ruské aktivity smerujúce proti Ukrajine a Európe.

Ako moldavské orgány reagovali na podozrenia z ovplyvňovania volieb?

Ešte pred parlamentnými voľbami bezpečnostné zložky vykonali stovky razií. Zadržali pritom osoby podozrivé zo zapojenia do pripravovaných aktivít a proti kybernetickým hrozbám Moldavsku pomáhali aj západní partneri. Napriek opisovaným pokusom o destabilizáciu strana prezidentky Sanduovej voľby vyhrala a zachovala si parlamentnú väčšinu.

Prečo je európska integrácia Moldavska dôležitá v kontexte vzťahov s Ruskom?

Moldavsko sa čoraz výraznejšie politicky približuje k Európskej únii. Súčasťou tohto smerovania je aj začatý proces vystúpenia zo Spoločenstva nezávislých štátov, ktoré sa spája s ruským vplyvom v postsovietskom priestore. Podľa analytikov môže byť práve tento odklon od Moskvy jedným z dôvodov zvýšeného záujmu Kremľa.

Do akej miery sú informácie o údajnom ruskom pláne potvrdené?

Článok vychádza zo zistení The New York Times a ďalších médií, ktoré sa odvolávajú na spravodajské zdroje, európskych predstaviteľov a osoby spájané s vplyvovými operáciami. Moskva obvinenia zo zasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov odmieta. Preto je pri týchto tvrdeniach dôležité rozlišovať medzi potvrdenými udalosťami, ako boli zásahy moldavských úradov, a informáciami o zákulisných plánoch pripisovaných Kremľu.