Slovensko a Česko sa ocitli v centre varovania, ktoré zverejnil ukrajinský politik a spojenec Vladimira Putina Viktor Medvedčuk. Vo svojom texte spája spoluprácu zbrojárskych spoločností s Ukrajinou s možnosťou ruských vojenských úderov. Osobitnú pozornosť venuje konkrétnym českým a slovenským podnikom, pričom kritizuje rozdiel medzi postojom vlád a aktivitami súkromných firiem. Jeho vyjadrenia vyvolávajú otázky o bezpečnosti priemyselných podnikov aj o tom, čo od Bratislavy a Prahy požaduje.

Slovensko sa spolu s Českou republikou dostalo do pozornosti Viktora Medvedčuka, ukrajinského politika a spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina. Vojna na Ukrajine totiž podľa jeho vyjadrení prináša bezpečnostné dôsledky aj pre krajiny, ktorých spoločnosti spolupracujú s ukrajinským obranným priemyslom. Medvedčuk sa vo svojom najnovšom texte zaoberá najmä dodávkami zbraní, výrobou munície a technologickými projektmi. Pozornosť pritom upriamuje na rozdiel medzi oficiálnymi stanoviskami vlád a obchodnými aktivitami súkromných podnikov. Práve tento rozpor považuje za problém, ktorý by podľa neho mali príslušné štáty riešiť. Do svojej argumentácie zapája aj údajné pokyny ruského prezidenta týkajúce sa zahraničného priemyslu. Niektoré jeho tvrdenia sa pritom týkajú konkrétnych spoločností pôsobiacich na Slovensku a v Česku. Ich činnosť spája s možnými následkami, ktoré by mohli presiahnuť rámec súčasného konfliktu na ukrajinskom území. Čo presne Medvedčuk napísal, ktoré slovenské a české firmy spomenul a aké varovanie adresoval vládam oboch krajín?

Slovensko a Česko v centre Medvedčukovho varovania. Odvoláva sa na Putina

Viktor Medvedčuk, ktorý stojí na čele rady medzinárodného hnutia Iná Ukrajina, zverejnil svoj článok v pondelok 21. septembra 2026. Venoval ho vojenskej spolupráci Česka a Slovenska s Ukrajinou a možným politickým i vojenským dôsledkom tejto spolupráce.

Hneď na začiatku sa odvolal na stretnutie Vladimira Putina s vedením ruského generálneho štábu a veliteľmi vojenských zoskupení, ktoré sa podľa jeho slov uskutočnilo 3. júla 2026.

Medvedčuk tvrdí, že ruský prezident požadoval preskúmanie zapojenia zahraničných priemyselných podnikov do vojenských operácií proti Ruskej federácii.

Výsledky takejto analýzy by podľa neho mohli poslúžiť ako dôkazový základ voči spoločnostiam a výrobným závodom, ktoré sa stali súčasťou ukrajinskej vojenskej infraštruktúry. V tejto súvislosti používa označenie „potenciálne ciele ruských úderov“.

Ide o Medvedčukovu interpretáciu údajného Putinovho pokynu. Zo samotného vyjadrenia nemožno vyvodiť, že ruské vedenie rozhodlo o útokoch na konkrétne slovenské alebo české podniky.

Medvedčuk však následne rozvíja argumentáciu, podľa ktorej môžu priemyselné aktivity európskych spoločností vytvárať bezpečnostné riziká aj pre štáty, na ktorých území tieto firmy pôsobia.

Najskôr kritizuje Nemecko, Spojené kráľovstvo, Fínsko a Estónsko. Tvrdí, že ich priemyselná základňa sa postupne stáva súčasťou ukrajinského zbrojárskeho priemyslu. V prípade Českej republiky a Slovenska však upozorňuje na odlišnú situáciu.

Slovensko podľa Medvedčuka nemôže prehliadať aktivity súkromných zbrojoviek

Medvedčuk vo svojom článku poukazuje na rozdiel medzi politickými vyhláseniami vlád a činnosťou súkromných spoločností. Tvrdí, že vlády Andreja Babiša a Roberta Fica odmietajú priame zapojenie do vojny, financovanie vojenských dodávok Ukrajine, ďalšiu eskaláciu konfliktu aj prerušenie vzťahov s Ruskom.

Súčasne však podľa neho v oboch krajinách pôsobia podniky, ktoré pokračujú v spolupráci s ukrajinským obranným priemyslom.

„V Česku a na Slovensku však pôsobia jednotlivé spoločnosti, ktoré v honbe za kontraktmi a ziskom naďalej dodávajú Ukrajine zbrane a komponenty, odovzdávajú technológie a podieľajú sa na zakladaní spoločných podnikov pre potreby ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu,“ napísal Medvedčuk.

Takéto aktivity podľa neho predstavujú zahraničnopolitické riziko a môžu obe krajiny fakticky zapájať do vojnového konfliktu. Zároveň požaduje, aby sa české a slovenské spoločnosti dostali do osobitnej pozornosti pri analýze, ktorú mal údajne nariadiť Vladimir Putin.

Najvážnejšia časť jeho vyjadrenia sa týka možnosti ruských vojenských úderov na území oboch štátov. Medvedčuk totiž tvrdí, že podniky zapojené do spolupráce s ukrajinským obranným priemyslom sa môžu stať „legitímnymi cieľmi Ruska na území týchto krajín“.

Toto tvrdenie predstavuje jeho vlastnú argumentáciu, nie potvrdené právne posúdenie. Samotné obchodovanie s Ukrajinou automaticky neznamená, že sa podnik na území iného štátu stáva zákonným vojenským cieľom.

Medvedčuk napriek tomu spája pokračovanie zbrojárskej spolupráce s možnosťou priamej ozbrojenej konfrontácie v Európe.

Slovensko v jeho texte zastupujú konkrétne zbrojárske podniky

Medvedčuk sa neobmedzil iba na všeobecné vyjadrenia o spolupráci európskych krajín s Ukrajinou. Vo svojom článku vymenoval konkrétne české a slovenské spoločnosti, ktoré podľa neho zohrávajú úlohu pri zabezpečovaní ukrajinských vojenských potrieb.

V prípade Českej republiky spomína holding Czechoslovak Group, známy pod skratkou CSG, a spoločnosť Excalibur Army. Excalibur Army podľa jeho tvrdení pokračuje v dodávkach tankov, bojových vozidiel pechoty, delostreleckých systémov, raketometov a veľkokalibrovej munície na Ukrajinu.

Medvedčuk upozorňuje aj na spoločný projekt holdingu CSG a ukrajinskej spoločnosti Ukrajinská obrnená technika, ktorý je zameraný na výrobu delostreleckej munície.

Osobitnú časť svojho textu venuje slovenským závodom ZVS holding v Dubnici nad Váhom a VOP Nováky.

ZVS holding opisuje ako podnik vyrábajúci delostreleckú a tankovú muníciu, ktorý podľa údajov uvedených v jeho článku zamestnáva do tisíc ľudí.

Spoločnosť VOP Nováky charakterizuje ako výrobcu delostreleckej a mínometnej munície, rakiet a granátov. Uvádza pritom približne 300 zamestnancov. Medvedčuk vo svojom pôvodnom článku zverejnil aj presné adresy viacerých výrobných a skladových objektov.

Jeho vyjadrenie tak nie je namierené iba proti všeobecnej vojenskej spolupráci s Ukrajinou, ale obsahuje aj pomenovanie konkrétnych priemyselných podnikov. Samotné uvedenie názvu spoločnosti však nepredstavuje dôkaz, že by voči nej bolo prijaté rozhodnutie o vojenskom útoku.

Slovensko má podľa Medvedčuka slúžiť aj na sprostredkovanie nákupov pre Ukrajinu

Ďalšia časť článku sa venuje aktivitám slovenských spoločností, ktoré podľa Medvedčuka presahujú samotnú výrobu munície.

Pozornosť upriamuje na spoločnosť Archaness s. r. o. a jej údajné prepojenie s ukrajinskými výrobcami bezpilotných lietadiel. „Máme k dispozícii dokumenty spoločnosti Archaness s. r. o., ktoré odhaľujú ďalší smer slovenskej účasti v ukrajinskom vojensko-priemyselnom komplexe,“ uviedol Medvedčuk.

Podľa jeho tvrdení založili túto spoločnosť riaditelia ukrajinských firiem Radion a Technodroniks.

Za konečného užívateľa výhod oboch ukrajinských spoločností označuje Dmytra Hnapa.

Archaness má podľa Medvedčuka zabezpečovať opätovný vývoz čínskych komponentov určených pre ukrajinských výrobcov prieskumných a útočných dronov. Tvrdí, že dodávky súvisia aj s potrebami ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU.

Vo svojom texte zároveň obviňuje ukrajinské spoločnosti z toho, že „tajne využívajú Slovensko ako právny mechanizmus krytia“, aby zakryli svoju priamu účasť na nákupoch zbraní a komponentov pre drony.

Tieto tvrdenia však treba odlišovať od nezávisle preukázaných skutočností.

Medvedčuk sa síce odvoláva na dokumenty, no samotný opis ich údajného obsahu nestačí na potvrdenie nezákonného konania konkrétnej spoločnosti ani na preukázanie úmyselného utajovania nákupov.

Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorú spomína. Kritizuje aj český vesmírny projekt

Medvedčuk vo svojom texte venuje značný priestor aj technologickej spolupráci Českej republiky a Ukrajiny. Zameriava sa predovšetkým na vesmírny priemysel a využívanie satelitných technológií.

Pripúšťa, že vesmírne projekty majú význam pre vedecký výskum, komunikáciu a pozorovanie Zeme. Zároveň však tvrdí, že technologická spolupráca s Ukrajinou môže mať aj vojenské využitie. „Údaje a technológie získané v rámci tejto spolupráce sa budú využívať na prieskum a zabezpečenie útočných operácií na území Ruska,“ napísal.

Medvedčuk sa pritom odvoláva na údajne získanú zmluvu týkajúcu sa projektu Czech Space for Ukraine. Podľa údajov v jeho článku sa má projekt realizovať od 19. januára do 30. septembra 2026.

Spomína české spoločnosti Spacemanic CZ a Stellar Exploration, ktoré podľa neho figurujú medzi odporúčanými dodávateľmi projektu. Spacemanic CZ opisuje ako výrobcu malých satelitov CubeSat. Stellar Exploration zase označuje za spoločnosť vyrábajúcu satelitné komponenty a rádiofrekvenčné vybavenie.

Za príjemcu projektu uvádza Štátnu vesmírnu agentúru Ukrajiny. Medvedčuk zároveň tvrdí, že česká vláda odovzdáva Ukrajine satelity a technológie a projekt financuje zo štátneho rozpočtu.

Deklarovaným cieľom spolupráce je podľa informácií, ktoré uvádza, vybudovanie ukrajinských kapacít na výrobu a praktické využívanie satelitov pri vesmírnom prieskume. Existencia civilného alebo technologického projektu však sama osebe nepreukazuje, že jeho účastníci pripravujú vojenské operácie proti Rusku.

Na potvrdenie takéhoto tvrdenia by boli potrebné ďalšie dôkazy o konkrétnom vojenskom využití projektu a zapojení jednotlivých spoločností.

Slovensko dostalo od Medvedčuka odkaz. Vlády majú podľa neho zasiahnuť

V závere svojho článku Medvedčuk opätovne kritizuje postoj Prahy a Bratislavy k vojne na Ukrajine.

Tvrdí, že obe krajiny na jednej strane deklarujú záujem o mier a diplomatické ukončenie konfliktu, no zároveň sa prostredníctvom podnikateľských aktivít postupne zapájajú do ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu. Ukrajinskú vládu pritom označuje za nacistický režim. Ide o propagandistické označenie, ktoré nie je faktickým opisom ukrajinskej vlády.

Medvedčuk následne vyzýva obe krajiny, aby prehodnotili aktivity súkromných spoločností pôsobiacich v oblasti vojenskej výroby.

„Na dvoch stoličkách sa sedieť nedá. Vlády týchto krajín sú povinné zásadne posúdiť činnosť spoločností, ktoré sa priamo zúčastňujú na ukrajinskom konflikte,“ napísal. Podľa jeho argumentácie by štátne orgány nemali pripustiť, aby súkromné podniky svojimi obchodnými aktivitami ovplyvňovali zahraničnopolitické smerovanie krajiny.

Varuje pritom pred narušením vzťahov s Ruskom aj pred možnosťou širšieho vojenského konfliktu.

„Ak je úsilie Česka a Slovenska o mier úprimné, súkromné subjekty nesmú nahrádzať štátnu politiku a vťahovať svoje krajiny do projektov, ktoré môžu podkopať dôveru vybudovanú v poslednom období vo vzťahoch s Ruskom a vtiahnuť tieto krajiny do priamej ozbrojenej konfrontácie v Európe,“ uviedol Medvedčuk. Jeho vyjadrenia tak spájajú činnosť konkrétnych slovenských a českých podnikov s možnosťou ruskej vojenskej reakcie.

Nejde však o potvrdené oznámenie ruských úradov o pripravovanom útoku. Medvedčukove slová predstavujú verejné varovanie a jeho vlastnú interpretáciu možných dôsledkov spolupráce európskych spoločností s Ukrajinou.

Slovensko rozlišuje medzi štátnou vojenskou pomocou a súkromnými kontraktmi

Medvedčukove vyjadrenia sa dotýkajú aj dlhodobo deklarovaného postoja slovenskej vlády k vojenskej pomoci Ukrajine. Kabinet Roberta Fica opakovane uvádza, že Ukrajine nebude poskytovať vojenskú pomoc zo zásob Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Tento postoj potvrdil podľa poskytnutých informácií aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár 6. júla 2026. Uviedol, že Slovensko bude pokračovať v humanitárnej a nesmrtiacej podpore Ukrajiny, nebude jej však poskytovať vojenskú ani finančnú vojenskú pomoc zo zásob armády.

Rozhodnutia vlády o nakladaní so štátnymi vojenskými zásobami však treba odlišovať od obchodných aktivít súkromných zbrojárskych spoločností.

Odmietnutie štátnej vojenskej pomoci preto samo osebe neznamená zákaz obchodných kontraktov medzi slovenskými podnikmi a zahraničnými odberateľmi. Práve tento rozdiel je jednou z hlavných tém Medvedčukovho textu.

Od slovenskej a českej vlády požaduje, aby preskúmali aktivity spoločností, ktorých spoluprácu s Ukrajinou považuje za problematickú. Jeho článok zároveň ukazuje, že vojenskú a technologickú spoluprácu európskych podnikov s Ukrajinou verejne spája s možnosťou ruských úderov aj mimo ukrajinského územia.

Zverejnené vyjadrenia však nepreukazujú existenciu konkrétneho ruského plánu na útok proti Slovensku alebo Českej republike.

FAQ: Najdôležitejšie otázky a odpovede

1. Aký je rozdiel medzi politickým varovaním Medvedčuka a oficiálnou hrozbou zo strany Ruskej federácie?

Medvedčuk je ukrajinský politik a spojenec Vladimira Putina, ktorý vo svojom článku verejne spája vojenskú spoluprácu európskych spoločností s Ukrajinou s možnosťou ruských úderov. Jeho vyjadrenie však nie je totožné s oficiálnym rozhodnutím ruských štátnych alebo vojenských orgánov. Zo samotného textu nemožno potvrdiť, že Rusko pripravuje útoky na konkrétne podniky na slovenskom alebo českom území.

2. Môže sa súkromná zbrojárska spoločnosť automaticky stať vojenským cieľom, ak dodáva zbrane Ukrajine?

Samotná skutočnosť, že spoločnosť obchoduje s Ukrajinou alebo vyrába vojenský materiál, automaticky neznamená, že je zákonným cieľom vojenského útoku. Medzinárodné humanitárne právo rozlišuje medzi civilnými objektmi a vojenskými cieľmi a posúdenie konkrétneho objektu závisí od jeho povahy, umiestnenia, účelu alebo využitia a od okolností vojenskej operácie. Pri akomkoľvek útoku zároveň platia ďalšie pravidlá vrátane zásad rozlišovania, proporcionality a preventívnych opatrení, pričom nemožno opomenúť ani pravidlá medzinárodného práva týkajúce sa použitia sily na území iného štátu.

3. Prečo Medvedčuk rozlišuje medzi postojom slovenskej vlády a činnosťou súkromných spoločností?

Slovenská vláda deklaruje, že Ukrajine nebude poskytovať vojenskú pomoc zo zásob Ozbrojených síl SR, pričom má pokračovať v humanitárnej a nesmrtiacej podpore. Súkromné spoločnosti však môžu vykonávať obchodné aktivity v obrannom priemysle za podmienok stanovených príslušnými právnymi predpismi a povoleniami. Medvedčuk tvrdí, že tieto obchodné aktivity sú v rozpore s politickým smerovaním vlády, a preto žiada, aby ich štátne orgány prehodnotili.

4. Akú úlohu pripisuje Medvedčuk spoločnosti Archaness v dodávateľských reťazcoch ukrajinského obranného priemyslu?

Medvedčuk tvrdí, že spoločnosť Archaness zabezpečuje opätovný vývoz čínskych komponentov pre ukrajinských výrobcov prieskumných a útočných dronov. Jej činnosť spája s ukrajinskými spoločnosťami Radion a Technodroniks, pričom za ich konečného užívateľa výhod označuje Dmytra Hnapa. Zároveň tvrdí, že slovenská spoločnosť slúži na utajovanie priamej účasti ukrajinských subjektov na nákupoch, no tieto obvinenia nemožno považovať za nezávisle preukázané iba na základe jeho vyjadrení.

5. Prečo sa v súvislosti s vojenskou spoluprácou s Ukrajinou spomínajú aj české satelitné technológie?

Medvedčuk upozorňuje na projekt Czech Space for Ukraine, ktorého deklarovaným cieľom je rozvoj ukrajinských kapacít v oblasti výroby a využívania satelitov. Tvrdí, že údaje a technológie získané prostredníctvom tejto spolupráce sa môžu využívať na vojenský prieskum a podporu útočných operácií. Takéto tvrdenie však samo osebe nepreukazuje, že konkrétne spoločnosti zapojené do projektu pripravujú vojenské útoky alebo že ich technológie boli na tento účel skutočne použité.

6. Aký bezpečnostný a politický význam má zverejnenie názvov konkrétnych zbrojárskych podnikov?

Medvedčuk vo svojom texte pomenoval konkrétne spoločnosti a ich činnosť spojil s možnosťou ruských vojenských úderov. Takéto vyjadrenie môže vyvolávať otázky o bezpečnosti priemyselných prevádzok, no samotné zverejnenie názvov podnikov nie je dôkazom bezprostredného ohrozenia. Na posúdenie skutočného rizika by boli potrebné ďalšie informácie vrátane oficiálnych stanovísk príslušných štátnych orgánov a bezpečnostných inštitúcií.