Zabudnite na plnú kontrolu nad autom! EÚ pripravuje zásadnú novinku. Vodiči z nej nadšení nebudú!

Obmedzovač rýchlosti by podľa uniknutého návrhu mohol od roku 2030 aktívne brániť prekročeniu povoleného limitu.
Českí dopravní odborníci upozorňujú na nepresné čítanie značiek, chyby v mapách a špecifiká národných pravidiel.
Problém môže vzniknúť aj pri krízovom manévri, keď vodič potrebuje krátko a prudko zrýchliť.
Navrhované sprísnenie by mohlo ovplyvniť nielen bezpečnosť, ale aj výber pokút a investície do radarových systémov.

Obmedzovač rýchlosti patrí medzi technológie, ktoré majú vodičom pomáhať dodržiavať dopravné predpisy. Jeho dnešná podoba vodiča predovšetkým upozorňuje, že prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť. Od leta 2024 musí byť inteligentný asistent rýchlosti súčasťou všetkých novo registrovaných áut v Európskej únii. Vodič ho však môže vypnúť, hoci tento krok musí zopakovať po každom naštartovaní vozidla. Podľa zverejnených informácií sa teraz uvažuje o podstatne prísnejšom riešení.

Systém by už nemusel iba pípať alebo vibrovať, ale mohol by priamo ovplyvňovať výkon automobilu. Takýto zásah by výrazne zmenil doterajší vzťah medzi vodičom a vozidlom. Kritici však upozorňujú, že dostupná technika nie je bezchybná a v niektorých situáciách môže vyhodnotiť rýchlostný limit nesprávne. Čo by teda nový systém znamenal v bežnej premávke a prečo pred ním odborníci varujú?

Obmedzovač rýchlosti má podľa návrhu zasahovať priamo do jazdy

Systém známy pod skratkou ISA, teda inteligentný asistent rýchlosti, dnes funguje najmä ako upozornenie. Pri prekročení povoleného limitu môže vodiča varovať zvukom, vibráciami alebo inou spätnou väzbou.

Podľa uniknutého legislatívneho návrhu, ktorý získal britský denník The Telegraph, však Európska komisia zvažuje od roku 2030 zásadnú zmenu. Nové automobily by mohli dostať automatický obmedzovač rýchlosti, ktorý by vodičovi nedovolil dlhodobo jazdiť rýchlejšie, než povoľuje limit na konkrétnej ceste.

Vodič by mal mať možnosť systém na obmedzený čas prekonať silnejším zošliapnutím plynového pedála. Vozidlo by sa však následne automaticky vrátilo na stanovenú rýchlosť. Práve táto vlastnosť vyvoláva otázky, či by človek za volantom mal v kritickej chvíli skutočne plnú kontrolu nad autom.

Obmedzovač rýchlosti môže nesprávne vyhodnotiť dopravnú situáciu

Fungovanie systému je založené na kombinácii kamerového čítania dopravných značiek, GPS a mapových údajov. Odborníci však pochybujú, či sú tieto zdroje dostatočne presné na to, aby mohli priamo rozhodovať o rýchlosti vozidla.

Štúdia britského inštitútu Thatcham Research uvádza, že chybovosť automatického rozpoznávania rýchlostných limitov môže dosahovať až 25 percent. Problém môže vzniknúť napríklad vtedy, keď kamera prečíta značku určenú pre inú komunikáciu alebo keď mapové podklady obsahujú neaktuálny údaj.

Šéfredaktor webu Autosalon.tv Jan Markovič upozornil aj na špecifiká českých pravidiel. „Čtečky rychlosti jsou nepřesné a nerespektují třeba česká pravidla, která říkají, že omezení končí křižovatkou. Systém samozřejmě křižovatku detekovat nedokáže,“ zhrnul pre CNN Prima NEWS.

Podľa neho je už súčasné fungovanie týchto asistentov pre mnohých motoristov obťažujúce. Veľká časť vodičov ich preto po naštartovaní vozidla automaticky vypína. „Ve výsledku je drtivá většina řidičů po nastartování vozu vypne a dál se jimi nezabývá. U nových aut, která v redakci testujeme, se také nejčastěji řeší to, jak snadno nebo složitě lze tento systém vypnout,“ opísal Markovič.

Obmedzovač rýchlosti môže skomplikovať núdzový manéver

Kritika sa netýka iba nepresného rozpoznávania dopravného značenia. Dopravný expert Roman Budský upozornil, že aktívny zásah vozidla môže predstavovať riziko aj pri riešení nečakanej situácie. Vodič môže niekedy zabrániť zrážke len tým, že prudko zrýchli a krátkodobo prekročí povolený limit. Ak by mu v takej chvíli obmedzovač rýchlosti znížil výkon vozidla, mohol by skomplikovať únikový alebo vyhýbací manéver.

Budský pripustil, že zákony treba dodržiavať, odmieta však predstavu, že by automobil s vodičom bojoval o kontrolu. „Dodržovat zákony se musí, ale aby s řidičem auto bojovalo o kontrolu, mi nepřijde dobré,“ uviedol pre CNN Prima NEWS.

Ako príklad opísal situáciu, keď iný účastník premávky spraví chybu a vodič musí okamžite reagovať. „Dostanete se do situace, kdy někdo udělá chybu. Vy musíte tu situaci vyřešit razantní akcelerací přes rychlostní limit, abyste se třeba vyhnul srážce, a ten systém vám do toho zasáhne?“

Obmedzovač rýchlosti podľa experta neprinesie revolučný pokles nehôd

Budský rozumie snahe zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky, neočakáva však, že by zavedenie elektronického obmedzenia rýchlosti prinieslo podobne výrazný pokles počtu obetí ako niektoré historické opatrenia.

Pripomenul znižovanie rýchlostných limitov, zavádzanie hraníc pre alkohol za volantom a dôslednejšie používanie bezpečnostných pásov. Tieto opatrenia podľa neho v prvej polovici sedemdesiatych rokov viedli počas niekoľkých rokov k poklesu počtu obetí o desiatky percent.

„To bylo víceméně během několika let v první polovině sedmdesátých let a o několik desítek procent klesly počty mrtvých. Takhle razantní vliv to mít jistě nebude,“ poznamenal Budský. Zavedenie prísnejšieho asistenta preto podľa neho nemusí znamenať takú zásadnú bezpečnostnú zmenu, akú priniesli opatrenia zavedené v minulosti.

Obmedzovač rýchlosti nie je to isté ako autonómne riadenie

Navrhovanú úpravu možno vnímať aj ako krok smerom k vozidlám, ktoré budú čoraz väčšiu časť rozhodovania preberať za človeka. Podľa Budského však nemožno dnešné asistenčné systémy porovnávať s plne autonómnymi automobilmi.

Takéto vozidlá by museli pracovať s podstatne vyššou úrovňou spoľahlivosti. Nestačilo by im poznať iba maximálnu povolenú rýchlosť. Museli by zároveň vyhodnocovať stav vozovky, počasie, hustotu premávky a ďalšie okolnosti, podľa ktorých by si zvolili primeranú rýchlosť.

„V případě takových vozidel se ale bavíme o úplně jiném řádu spolehlivosti, kdy si auto bude moci samo určit nejen maximální rychlost, ale i rychlost přiměřenou dané situaci, což je ještě úplně jiná disciplína. A tam ještě zdaleka nejsme,“ zdôraznil dopravný expert.

Podľa Budského by mal mať pri riadení konečné rozhodovacie právo stále človek. „Oni jsou přece ti, kdo by měli mít při řízení poslední slovo.“ Podobný názor vyjadril aj Markovič. „Takový návrh je příliš tvrdý a má minimální šanci, že projde.“

Obmedzovač rýchlosti môže ovplyvniť aj výber pokút

Okrem technických a bezpečnostných pochybností existuje aj ekonomická otázka. Ak by automobily skutočne nedokázali prekročiť povolený limit, výrazne by sa znížil počet pokút za rýchlu jazdu.

To by znamenalo výpadok príjmov štátnych rozpočtov aj miestnych samospráv. Mestá, obce a ďalšie inštitúcie navyše investovali značné sumy do radarov, kamier a technológií určených na meranie rýchlosti.

Povinný automatický obmedzovač rýchlosti by tak mohol znížiť význam už vybudovaných kontrolných systémov. Práve ekonomické dôsledky môžu podľa uvedených argumentov ďalšie schvaľovanie návrhu výrazne komplikovať.

Obmedzovač rýchlosti nie je jedinou povinnou novinkou

Sprísňovanie európskeho nariadenia o všeobecnej bezpečnosti vozidiel, známeho pod skratkou GSR, pokračuje aj bez ohľadu na diskutovaný plán pre rok 2030.

Od 7. júla 2026 má platiť ďalšia časť pravidiel, podľa ktorej nové automobily bez predpísaných asistenčných systémov nebudú môcť vyjsť na cesty. Jednou z povinných technológií je systém ADDW, teda Advanced Driver Distraction Warning.

Ide o palubnú kameru, ktorá sleduje, či sa vodič očami skutočne venuje riadeniu. Druhou povinnou novinkou má byť automatické núdzové brzdenie s detekciou chodcov a cyklistov.

Európske pravidlá sa tak čoraz viac zameriavajú na aktívne sledovanie vodiča a automatické zásahy vozidla. Diskusia o tom, kde sa končí užitočná pomoc a kde sa začína prílišné obmedzovanie človeka za volantom, preto bude pravdepodobne pokračovať.

FAQ: Obmedzovač rýchlosti a jeho možné dôsledky

Aký je rozdiel medzi dnešným systémom ISA a navrhovaným riešením?

Súčasný systém ISA vodiča predovšetkým upozorňuje na prekročenie povolenej rýchlosti. Používa na to zvukové, vibračné alebo iné varovanie a vodič ho môže po naštartovaní vypnúť. Zvažovaná úprava pre rok 2030 by mala aktívne obmedzovať výkon automobilu a vracať jeho rýchlosť k povolenému limitu.

Prečo môže automatické rozpoznávanie limitov zlyhávať?

Systém kombinuje informácie z kamier, GPS a digitálnych máp. Chyba môže vzniknúť pre nesprávne prečítanú značku, neaktuálne mapové údaje alebo rozdiely v národných dopravných pravidlách. Pri českých cestách odborníci upozorňujú napríklad na to, že niektoré obmedzenia sa končia križovatkou, čo technika nemusí správne vyhodnotiť.

Ako by mohol obmedzovač rýchlosti ovplyvniť krízovú situáciu?

V niektorých prípadoch môže byť prudké zrýchlenie najrýchlejším spôsobom, ako sa vyhnúť zrážke. Aktívne obmedzenie výkonu by mohlo reakciu vodiča spomaliť alebo skomplikovať. Kritici preto požadujú, aby mal človek možnosť systém v núdzi okamžite a spoľahlivo prekonať.

Môže obmedzovač rýchlosti výrazne znížiť počet smrteľných nehôd?

Podľa Romana Budského nemožno očakávať rovnako výrazný účinok, aký v minulosti priniesli bezpečnostné pásy, obmedzenia alkoholu alebo znižovanie rýchlostných limitov. Elektronický asistent môže k bezpečnosti prispieť, jeho efekt však závisí od presnosti a spôsobu fungovania. Pri chybnom zásahu by naopak mohol vytvoriť nové riziko.

Je prísnejší systém ISA prípravou na autonómne automobily?

Systém možno vnímať ako krok k väčšiemu zapojeniu elektroniky do rozhodovania o jazde. Plne autonómne vozidlo však musí okrem maximálnej rýchlosti vyhodnocovať aj primeranú rýchlosť podľa celej dopravnej situácie. Podľa odborníkov dnešná technika takú úroveň spoľahlivosti zatiaľ nedosahuje.

Aké ekonomické dôsledky by mohol povinný systém priniesť?

Ak by automobily nedokázali prekračovať rýchlostné limity, znížil by sa počet uložených pokút. Štáty a samosprávy by tak mohli prísť o časť príjmov. Súčasne by sa znížilo využitie radarových a kamerových systémov, do ktorých už verejné inštitúcie investovali značné prostriedky.