Rusi používajú brutálnu a zákernú zbraň. Necieli iba na vojakov! Hrôza prichádza až minúty po jej dopade!
Iskander-M sa opäť dostal do centra pozornosti v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Podľa dostupných informácií má ísť o ďalšiu úpravu už používaného raketového systému. Novinka sa netýka samotného nosiča, ale spôsobu fungovania jeho hlavice. Zdrojom obáv je najmä časový odstup medzi dopadom a následnou detonáciou.
Takéto riešenie môže vytvoriť nebezpečnú situáciu pre ľudí, ktorí sa na miesto útoku dostavia krátko po incidente. Odborníci upozorňujú, že následky môžu zasiahnuť nielen vojenské ciele. Riziku môžu čeliť aj hasiči, zdravotníci či ďalšie záchranné tímy. Informácie o novej konfigurácii zverejnili ukrajinské zdroje a následne ich rozoberali aj vojenskí analytici. Akým spôsobom má tento systém fungovať a prečo vyvoláva také obavy?
Iskander-M a nový spôsob detonácie
Počas pokračujúceho konfliktu dochádza k neustálemu vývoju zbraní a ich modernizáciám. Podľa ukrajinskej služby eRadar začali ruské sily používať rakety Iskander-M s upravenými kazetovými hlavicami.
Submunícia sa po dopade rozptýli do priestoru s polomerom stoviek metrov. Zásadnou zmenou však má byť fakt, že k explózii nemusí dôjsť okamžite. Podľa zverejnených informácií môže byť detonácia odložená o približne 20 až 30 minút.
Takýto postup predstavuje výraznú zmenu oproti bežnému fungovaniu podobných systémov. Nebezpečenstvo totiž podľa dostupných údajov pretrváva aj po skončení samotného raketového útoku. Práve časový odstup môže vytvoriť situáciu, v ktorej sa v oblasti už nachádzajú osoby poskytujúce pomoc alebo vykonávajúce záchranné práce.
Iskander-M a riziko pre záchranné zložky
Podľa charakteru nasadenia systému sa pozornosť analytikov sústreďuje na možné následky pre osoby, ktoré prichádzajú na miesto zásahu po dopade rakety. Ide najmä o zdravotníkov, hasičov, policajtov či civilistov pomáhajúcich zraneným.
Portál Militarnyj uvádza, že hlavice rakiet Iskander-M boli pôvodne skonštruované tak, aby explodovali približne desať metrov nad zemou. Používané mohli byť rôzne druhy submunície vrátane protipancierových striel PTAB-2,5KO alebo mín.
Nový variant má obsahovať zabudovaný časovač, ktorý spustí detonáciu až po určitom čase. Práve obdobie približne pol hodiny po útoku býva podľa odborníkov momentom, keď sa na miesto dostávajú prvé záchranné tímy. Z tohto dôvodu vyvoláva nový spôsob použitia značné obavy.
Iskander-M vznikol ešte v Sovietskom zväze
Korene systému Iskander-M siahajú do obdobia bývalého ZSSR. Rozhodnutie o vývoji nového raketového komplexu bolo vydané 21. decembra 1988.
Hlavným cieľom bolo vytvorenie raketového systému krátkeho doletu, ktorý by nahradil starší komplex OTR-23 Oka. Dôvodom mala byť zmena bezpečnostného prostredia po podpise Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) z roku 1987 medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom.
Źródło: 🇺🇦
— JR2 (@JanR210) June 5, 2026
Ostrzeżenie!
Głowice kasetowe pocisków balistycznych 🇷🇺 Iskander-M eksplodują teraz z opóźnieniem ok. 20-30 minut. pic.twitter.com/K4bYN08tgs
Niektorí experti však upozorňujú, že systém Oka podľa ich názoru do rámca tejto dohody priamo nespadal. Argumentujú tým, že jeho maximálny dosah dosahoval približne 400 kilometrov. Napriek tomu sa vývoj nového komplexu napokon rozbehol a výsledkom sa stal systém, ktorý je dnes známy pod označením Iskander-M.
